Publikácia: Máme svoj film!

Písmo: A- | A+

Petra Hanáková: Máme svoj film! Slovenská filmová kultúra a propaganda 1939 – 1945 (SFÚ, Bratislava, 2024, 424 strán)

Publikácia Máme svoj film! je prvou samostatnou monografiou venovanou filmovej kultúre v období vojnovej Slovenskej republiky. Nejde však o klasické dejiny filmu v období rokov 1939 – 1945, jednak preto, lebo v týchto rokoch sa podarilo vyprodukovať, dokončiť a uviesť do kín len jeden celovečerný slovenský film – propagandistický kompilačný dokument Od Tatier po Azovské more, jednak preto, že Petra Hanáková si pre knihu zvolila kontextuálnejší a prierezovejší prístup viacerých prípadových štúdií. V samostatných kapitolách sa venuje dvom výrazným osobnostiam filmovej kultúry – riaditeľovi spoločnosti Nástup Pavlovi Čambalovi a filmovému redaktorovi Ivanovi Kovačevičovi. Mapuje však aj protičeské nálady v prostredí kinárov, výrobu týždenníkov, distribúciu nemeckých filmov, katolícku cenzúru v oblasti filmu či obrat vo filmovej distribúcii po vypuknutí SNP. Takisto sa venuje aj nerealizovanému, resp. nedokončenému filmovému projektu z roku 1944, Hanka sa vydáva. Unikátnu monografiu sprevádza bohatá obrazová dokumentácia (dokumentárne fotografie a fotografie z filmov, filmové plagáty, fotogramy), ale aj množstvo archívnych textových dokumentov – zápisnice, žiadosti, správy, inzeráty, novinové články či osobné svedectvá.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Igric 2026 Dušan Dušek Foto: Miro Nôta

ohlasy Igric 2026

Na udeľovaní Igricov ocenili mnoho skvelých filmových osobností slovenskej kinematografie. No ako slávnostné podujatie večer vyznel bizarne a hraničil s gýčom. Tá upútavka na náš film je asi veľmi nedočkavá, keď sa už dvakrát objavila mimo poradia, zavtipkoval herec Juraj Loj, keď sa na plátne – už v správnom okamihu – objavil ako Vítězslav Mácha v česko-slovenskom filme Zbormajster. Vzápätí si na piatkovom slávnostnom odovzdávaní filmových cien Igric za rok 2025 prevzal tvorivú prémiu za mužský herecký výkon. Zdvorilo poďakoval a vo svojom krátkom príhovore dôrazne hovoril aj o svojej manželke Zuzane Kanócz, ktorá ho neúnavne podporuje aj vo chvíľach, keď jeho sebavedomie klesá a podlieha vnútornej neistote. Bol úprimný a hovoril presvedčivo. O postave z filmu, ktorú stvárnil, sa však nevyjadroval, hoci bol za ňu konečne ocenený. Čo ostalo porote V Česku tento príbeh muža, sexuálne zneužívajúceho maloleté dievčatá, síce získal Cenu českej filmovej kritiky za najlepší film minulého roka a hlavná predstaviteľka Kateřina Falbrová si dokonca prevzala Českého leva. Cestu koprodukčnej drámy inšpirovanej skutočnými udalosťami do televízneho vysielania však na čas zahatala žaloba jednej z reálnych obetí dirigenta speváckeho zboru Bambini di Praga. Pred polrokom to pravdepodobne mohlo mať vplyv aj na ocenenia Slnko v sieti. Zbormajster nezískal cenu v žiadnej z kategórií. Pritom niet pochýb, že...
Eduard Grečner Filmový režisér Eduard Grečner v roku 2021. Foto: Miro Nôta

Eduard Grečner

Hoci sa mu podarilo realizovať iba niekoľko celovečerných filmov pre kiná, patrí k najvýznamnejším slovenským filmovým režisérom. A zrejme i k najstarším žijúcim. Filmový a dabingový režisér, scenárista, básnik a pedagóg Eduard Grečner sa 21. septembra dožíva 95 rokov. „Umelecké formovanie Eduarda Grečnera vnímam ako určitý evolučný proces. Pôvodne začal na pražskej FAMU študovať filmovú réžiu, zo zdravotných dôvodov však v štúdiu nemohol pokračovať a nakoniec sa stal absolventom odboru scenáristiky,“ povedal režisér Maroš Brázda, ktorý o Grečnerovi pred niekoľkými rokmi nakrútil dokumentárny portrét Pravda je to najdôležitejšie. „Chýbali mu cvičenia, prax, ktorú iní režiséri nadobúdali už počas štúdia. On prax získaval až pri samotnej tvorbe. Istý čas síce pôsobil ako asistent Štefana Uhra, nejaké skúsenosti teda získal pozorovaním, teoretické znalosti si ale v praxi mohol overiť až pri vlastnom nakrúcaní. Z tohto pohľadu sa režisérom stal ,priskoroʻ. Na druhej strane ako filmár – teoretik vedel už dávno predtým veľmi presne postulovať požiadavky, ako by sa kinematografia mala vyvíjať a ako sa vymedziť voči predchádzajúcej generácii, aby sa konečne stala súmerateľnou s inými kinematografiami vo svete,“ dodal. Od básní k filmu Umeleckú kariéru začínal Grečner poéziou v štyridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju publikoval časopisecky. „Akákoľvek tvorba je vzácna a viac-menej záhadná. Veľmi veľa vecí som napísal ako poéziu, kým som prišiel na to, že...
Zobraziť všetky články