Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1965: Dvadsať rokov žurnálu a voda, voda…

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Začíname bilanciou. Práve dvadsať rokov pred tým, ako sa Týždeň vo filme číslo 25/1965 dostal na plátna kín, vyšiel prvý československý týždenník. To využili spravodajcovia bratislavskej redakcie na rekapituláciu a zozbierali viacero zaujímavých čísel: bolo to 2565. vydanie, dĺžka filmového materiálu (vtedy sa film meral na metre) sa rovnala vzdialenosti z Prahy do Čiernej nad Tisou! Počet snímok presne nikto nezrátal, lebo bol v jednotlivých vydaniach pohyblivý, ale odhadom dosiahol vyše 20-tisíc. Monotematický týždenník bol zostavený z archívu dvadsaťročného obdobia a priniesol niekoľko zovšeobecnení, ktoré zaujmú i dnešného diváka.

Mladí „ušli“ do miest, v malých obciach ostali len starí. Ženy získavali ocenenia, ale na babičky sa zabudlo. Športovci za svetové úspechy dostali potreby pre domácnosť…

V závere týždenníka diváci v kine odpovedali, čo by radi v žurnále videli. Čo iné ako zaujímavosti z celého sveta?

Hlavnou témou ďalších týždenníkov série bola





FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – APRÍL 2025

Týždeň vo filme č. 25 – 26/1965 – 5. 4. o 7.30 hod. a 6. 4. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 27 – 28/1965 – 12. 4. o 7.30 hod. a 13. 4. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 29 – 30/1965 – 19. 4. o 7.30 hod. a 20. 4. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 31 – 32/1965 – 26. 4. o 7.30 hod. a 27. 4. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články