Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1966: Byť nažive sa mi zdá zázračným…

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Najstručnejšia charakteristika záveru roka 1966 podľa AI znie: „Obdobie v duchu príprav na ekonomické reformy charakterizuje postupné politické uvoľňovanie, ústiace do Pražskej jari. Pretrváva však cenzúra a prísny dohľad komunistického režimu prezidenta Antonína Novotného.

Nič z toho sa (prvoplánovo) v uvádzaných týždenníkoch neobjaví, čo však neznamená, že by neboli pre súčasného diváka zaujímavé.

Vydania č. 49 a 50 režiséra Štefana Ondrkala sú tradične pestré. Zaznamenávajú aj veľkú leteckú katastrofu bulharského lietadla pri Bratislave, ktorá sa skončila pre všetkých na palube (s výnimkou jedinej letušky) tragickou smrťou. Okrem toho je v nich aj najvýznamnejšia udalosť investičnej výstavby – dokončenie trate Podolínec – Plaveč, označenej ako posledná novostavba železničnej siete. Bola dlhá 31 kilometrov a prvé pokusy o jej realizáciu siahajú až do 19. storočia (!).

Vydanie č. 50 je kaleidoskopom rekordných 14 šotov, sám autor ich v komentári charakterizuje takto: „Vianočná nádielka. Pestré všeličo v obraze i vo zvuku, zostavené podľa osvedčeného receptu zaslúžilých majstrov žurnálu.

Témy, ktoré iritujú

Štefan Kamenický ako režisér bol v tomto období výnimočný v tom, že vyhľadával témy iritujúce spoločnosť (už sa to dalo – to bolo to „postupné uvoľňovanie“) a spracovával ich formou týždenníkovej monotémy alebo na väčších plochách dlhých šotov. V žurnále č. 51 analyzoval problematiku detských domovov: pochválil maďarské mestečko vo Fóte – lebo bolo skutočne vzorové, a kritizoval naše v Trenčíne – lebo si to zaslúžilo. O mestečku v Zlatovciach sa len začínalo hovoriť – a o začiatku výstavby sa uvažovalo v roku 1968. (Takémuto tempu sa vyrovná len dokončovanie diaľnic v súčasnosti…)

Tradičné bilancovanie roka v poslednom čísle si Kamenický odpustil. Na začiatku potešil ženy troma šotmi o móde a potom všetkých anketou o tom, čo si známe osobnosti hudobnej scény želajú do nového roku 1967. Najprv Jaromír Mayer a Eva Pilarová odpovedajú slovami svojich piesní, potom zaznejú ich osobné priania. Svoje si povie Karel Krautgartner aj zahraniční speváci: Nemec Siegfried Walendy, Maďarka Márta Bencze, nemecká speváčka Regina Thoss a Bulharka Lili Ivanova.

Krásnou pointou je citát Juliette Gréco: Byť nažive sa mi zdá zázračným!

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JÚL 2026

Týždeň vo filme č. 47 – 48/1966 – 4. 7. o 7.30 hod. a 5. 7. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 49 – 50/1966 – 11. 7. o 7.30 hod. a 12. 7. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 51 – 52/1966 – 18. 7. o 7.30 hod. a 19. 7. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 1 – 2/1976 – 25. 7. o 7.30 hod. a 26. 7. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Karlove Vary 2026 ceny Režisérka Martina Buchelová. Foto: Filmservis MFF Karlove Vary

Ceny vo Varoch získali Milovník, nie bojovník, 33 krokov aj Prameň

Veľkú cenu Súťaže Proxima získal na 60. MFF Karlove Vary debut režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Zvláštne uznanie Súťaže Proxima si odniesol slovensko-český film 33 krokov Anny a Šimona Domčekovcov. Filmu Prameň režiséra Ivana Ostrochovského, ktorý festival uvádzal v Hlavnej súťaži, udelili cenu FIPRESCI. „Náš film je o nádeji, blízkosti, ale aj humore,“ povedala pri preberaní Veľkej ceny režisérka Martina Buchelová. Zaujala už svojimi krátkymi filmami. Jej snímka Magic Moments (2016) sa premietala na MFF Toronto. „Debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej je výkrikom filmárskej slobody, plným humoru a formálnych aj scenáristických nápadov. Poďme si užiť leto tak, ako by sme opäť boli násťroční,“ napísal o filme, ktorý ide do distribúcie so žánrovým zaradením romantická komédia, katalóg karlovarského festivalu. Milovník, nie bojovník rozpráva o zamilovanom a trochu stratenom mladíkovi a jeho blízkych. Hlavnú úlohu stvárnil vo filme Adam Kubala. Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILM S láskou a ľudskosťou zdoláme prekážky Film vznikol v slovensko-českej koprodukcii, jeho slovenskými producentkami sú Michaela Kaliská a Erika Paulinská zo spoločnosti NINJA FILM. Podľa Kaliskej tvorcov okrem ceny veľmi potešili aj prvé reakcie divákov na ich film. Erika Paulinská upozornila na to, že pri rozvoji mladých talentov je dôležité, aby mali podporu, ktorá je nezávislá a férová. Apelovala na ľudí, aby...
Tak ďaleko tak blízko Záber z filmu Kapitán Dabač. Foto: archív SFÚ

V Berlíne premietnu slovenské a české klasiky

Zámerom prehliadky klasického slovenského a českého filmu v Berlíne pod názvom Tak ďaleko, tak blízko! je prostredníctvom kurátorského výberu priblížiť tamojšiemu publiku kinematografie oboch krajín. Prehliadka, ktorá zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne šesť významných diel slovenskej kinematografie, sa začala 4. júla a potrvá do 6. septembra v berlínskom Zeughauskine. Ako prvý slovenský film uvedie v nedeľu 12. júla komédiu Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958). „Filmové tradície Českej a Slovenskej republiky patria medzi najvplyvnejšie filmové kultúry v Európe. V nemecky hovoriacich krajinách sú však prekvapivo málo známe. Z pohľadu Berlína sa zdajú byť na dosah ruky, no ich estetická rozmanitosť, dlhoročné historické skúsenosti a kultúrne vplyvy pôsobia dojmom, akoby boli vzdialené,“ uvádzajú berlínsku prehliadku Tak ďaleko, tak blízko! jej kurátori Ralph Eue, Brigitte Mayr a Michael Omasta. Prehliadka podľa ich slov prezentuje kľúčové trendy, témy a prelomové momenty v českej a slovenskej kinematografii. Od vzniku Československej republiky až po súčasnosť. Chce upriamiť pozornosť na diela, ktoré vynikajú osobitou estetickou citlivosťou a umožňujú komplexnejšie chápať miesto filmu v danom politickom a spoločenskom kontexte. Záber z filmu Šťastie príde v nedeľu. Foto: archív SFÚ Východiskom pre dramaturgiu podujatia bola „prehliadka slovenského filmu na Filmovom festivale v Cottbuse v roku 2021 nazvaná Spotlight: Slovensko, ktorú som vtedy zostavil spolu s programovým...
Ivan Rajniak vo filme Ďaleko je do neba. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš

Ivan Rajniak

Ivan Rajniak patril medzi najvýznamnejších slovenských divadelných, filmových a televíznych hercov druhej polovice 20. storočia. Narodil sa pred 95 rokmi, 10. júla 1931 v obci Hybe na Liptove, v prostredí, ktoré výrazne ovplyvnilo jeho vzťah k slovenskému vidieku, tradíciám a obyčajným ľuďom. Tieto skúsenosti neskôr prirodzene pretavil do svojich mnohých hereckých postáv, ktoré pôsobili prirodzene, úprimne a presvedčivo. Po skončení stredoškolského štúdia sa rozhodol venovať herectvu profesionálne. Preto si vybral štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po absolvovaní školy začal svoju profesionálnu kariéru v Štátnom divadle v Košiciach. Pôsobil tam približne desať rokov. Už počas tohto obdobia si získal uznanie ako herec s veľkým talentom. V roku 1966 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, kde pôsobil až do konca svojho života. Na javisku vytvoril desiatky významných postáv v dielach slovenských i svetových autorov. Vynikal prirodzeným prejavom, výrazným hlasom a schopnosťou preniknúť do psychiky postáv. Dokázal presvedčivo stvárniť jednoduchých dedinčanov, robotníkov, otcov rodín, ale aj historické či dramatické osobnosti. Veľkú popularitu mu priniesla tiež filmová a televízna tvorba. Pred kamerou pôsobil mimoriadne prirodzene. Jeho civilný herecký prejav bol divákom veľmi blízky. Jeho postavy boli dôveryhodné a zapamätateľné práve preto, že do nich vkladal vlastnú skúsenosť, cit a pochopenie...
Zobraziť všetky články