Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1966: Byť nažive sa mi zdá zázračným…

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Najstručnejšia charakteristika záveru roka 1966 podľa AI znie: „Obdobie v duchu príprav na ekonomické reformy charakterizuje postupné politické uvoľňovanie, ústiace do Pražskej jari. Pretrváva však cenzúra a prísny dohľad komunistického režimu prezidenta Antonína Novotného.“

Nič z toho sa (prvoplánovo) v uvádzaných týždenníkoch neobjaví, čo však neznamená, že by neboli pre súčasného diváka zaujímavé.

Vydania č. 49 a 50 režiséra Štefana Ondrkala sú tradične pestré. Zaznamenávajú aj veľkú leteckú katastrofu bulharského lietadla pri Bratislave, ktorá sa skončila pre všetkých na palube (s výnimkou jedinej letušky) tragickou smrťou. Okrem toho je v nich aj najvýznamnejšia udalosť investičnej výstavby – dokončenie trate Podolínec – Plaveč, označenej ako posledná novostavba železničnej siete. Bola dlhá 31 kilometrov a prvé pokusy o jej realizáciu siahajú až do 19. storočia (!).

Vydanie č. 50 je kaleidoskopom rekordných 14 šotov, sám autor ich v komentári charakterizuje takto: „Vianočná nádielka. Pestré všeličo v obraze i vo zvuku, zostavené podľa osvedčeného receptu zaslúžilých majstrov žurnálu.“

Témy, ktoré iritujú

Štefan Kamenický ako režisér bol v tomto období výnimočný v tom, že vyhľadával témy iritujúce spoločnosť (už sa to dalo – to bolo to „postupné uvoľňovanie“) a spracovával ich formou týždenníkovej monotémy alebo na väčších plochách dlhých šotov. V žurnále č. 51 analyzoval problematiku detských domovov: pochválil maďarské mestečko vo Fóte – lebo bolo skutočne vzorové, a kritizoval naše v Trenčíne – lebo si to zaslúžilo. O mestečku v Zlatovciach sa len začínalo hovoriť – a o začiatku výstavby sa uvažovalo v roku 1968. (Takémuto tempu sa vyrovná len dokončovanie diaľnic v súčasnosti…)

Tradičné bilancovanie roka v poslednom čísle si Kamenický odpustil. Na začiatku potešil ženy troma šotmi o móde a potom všetkých anketou o tom, čo si známe osobnosti hudobnej scény želajú do nového roku 1967. Najprv Jaromír Mayer a Eva Pilarová odpovedajú slovami svojich piesní, potom zaznejú ich osobné priania. Svoje si povie Karel Krautgartner aj zahraniční speváci: Nemec Siegfried Walendy, Maďarka Márta Bencze, nemecká speváčka Regina Thoss a Bulharka Lili Ivanova.

Krásnou pointou je citát Juliette Gréco: Byť nažive sa mi zdá zázračným!

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JÚL 2026

Týždeň vo filme č. 47 – 48/1966 – 4. 7. o 7.30 hod. a 5. 7. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 49 – 50/1966 – 11. 7. o 7.30 hod. a 12. 7. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 51 – 52/1966 – 18. 7. o 7.30 hod. a 19. 7. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 1 – 2/1976 – 25. 7. o 7.30 hod. a 26. 7. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články