Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1966: Byť nažive sa mi zdá zázračným…

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Najstručnejšia charakteristika záveru roka 1966 podľa AI znie: „Obdobie v duchu príprav na ekonomické reformy charakterizuje postupné politické uvoľňovanie, ústiace do Pražskej jari. Pretrváva však cenzúra a prísny dohľad komunistického režimu prezidenta Antonína Novotného.

Nič z toho sa (prvoplánovo) v uvádzaných týždenníkoch neobjaví, čo však neznamená, že by neboli pre súčasného diváka zaujímavé.

Vydania č. 49 a 50 režiséra Štefana Ondrkala sú tradične pestré. Zaznamenávajú aj veľkú leteckú katastrofu bulharského lietadla pri Bratislave, ktorá sa skončila pre všetkých na palube (s výnimkou jedinej letušky) tragickou smrťou. Okrem toho je v nich aj najvýznamnejšia udalosť investičnej výstavby – dokončenie trate Podolínec – Plaveč, označenej ako posledná novostavba železničnej siete. Bola dlhá 31 kilometrov a prvé pokusy o jej realizáciu siahajú až do 19. storočia (!).

Vydanie č. 50 je kaleidoskopom rekordných 14 šotov, sám autor ich v komentári charakterizuje takto: „Vianočná nádielka. Pestré všeličo v obraze i vo zvuku, zostavené podľa osvedčeného receptu zaslúžilých majstrov žurnálu.

Témy, ktoré iritujú

Štefan Kamenický ako režisér bol v tomto období výnimočný v tom, že vyhľadával témy iritujúce spoločnosť (už sa to dalo – to bolo to „postupné uvoľňovanie“) a spracovával ich formou týždenníkovej monotémy alebo na väčších plochách dlhých šotov. V žurnále č. 51 analyzoval problematiku detských domovov: pochválil maďarské mestečko vo Fóte – lebo bolo skutočne vzorové, a kritizoval naše v Trenčíne – lebo si to zaslúžilo. O mestečku v Zlatovciach sa len začínalo hovoriť – a o začiatku výstavby sa uvažovalo v roku 1968. (Takémuto tempu sa vyrovná len dokončovanie diaľnic v súčasnosti…)

Tradičné bilancovanie roka v poslednom čísle si Kamenický odpustil. Na začiatku potešil ženy troma šotmi o móde a potom všetkých anketou o tom, čo si známe osobnosti hudobnej scény želajú do nového roku 1967. Najprv Jaromír Mayer a Eva Pilarová odpovedajú slovami svojich piesní, potom zaznejú ich osobné priania. Svoje si povie Karel Krautgartner aj zahraniční speváci: Nemec Siegfried Walendy, Maďarka Márta Bencze, nemecká speváčka Regina Thoss a Bulharka Lili Ivanova.

Krásnou pointou je citát Juliette Gréco: Byť nažive sa mi zdá zázračným!

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JÚL 2026

Týždeň vo filme č. 47 – 48/1966 – 4. 7. o 7.30 hod. a 5. 7. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 49 – 50/1966 – 11. 7. o 7.30 hod. a 12. 7. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 51 – 52/1966 – 18. 7. o 7.30 hod. a 19. 7. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 1 – 2/1976 – 25. 7. o 7.30 hod. a 26. 7. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Režisér Marko Škop. Foto: Archív M. Š.

rozhovor Marko Škop

Cez psychologickú drámu Láska sa režisér Marko Škop zamýšľa nad pôvodom narcizmu v rodinách a pokúša sa vysporiadať s chorobami tela aj duše, ktoré sa v istom momente už nedajú liečiť. Jeho nový film príde do kín 24. septembra, vo festivalovej predpremiére ju premietne MFF Cinematik.     Príbeh lekárky Anny a jej pacienta vstúpil do života režiséra Marka Škopa v čase, keď jeho mama bojovala s nevyliečiteľnou chorobou ALS. Rodina odrazu stála zoči-voči utrpeniu, ktoré akoby nemalo konca. S vážnou situáciou riešil aj hlboké dilemy o tom, či je horšie mať chorú dušu alebo choré telo a ako to môže alebo nemôže súvisieť. Zákonite v ňom vyvolali otázku, ako a kedy nechať človeka z tohto sveta odísť. Preto sa v dráme Láska rozhodol zisťovať, ako prijímame smrť, v čom sme dozreli a v čom sme stále deti, ktoré zostávajú čiastkovými objektmi svojich mám. Mnohé médiá dnes odzrkadľujú, že téma mentálneho zdravia začína ľudí čoraz viac zaujímať. Ako to vnímate vy? Vnímam to rovnako. Jedným z dôvodov môže byť, že máme viac času zaoberať sa sami sebou, svojím vnútrom. Osobne sa teším, že sa objavuje čoraz viac článkov, rozhovorov, podcastov s odborníkmi z oblasti psychoterapie a psychiatrie, ale aj s ľuďmi, ktorí majú alebo mali rozličné zdravotné problémy a prešli istým terapeutickým procesom. Aj váš nový film nesie výraznú terapeutickú stopu....
Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Na Cinematiku uvedie Slovenský filmový ústav Kristove roky a svoje dva nové koprodukčné dokumenty

Na 21. medzinárodnom filmovom festivale Cinematik uvedie Slovenský filmový ústav (SFÚ) dva nové dokumentárne filmy, na ktorých sa podieľal ako koprodukčný partner. Oba predstavia dvoch významných slovenských tvorcov. Režiséra a scenáristu Dušana Hanáka a už zosnulého kameramana Igora Luthera. Pri príležitosti dokumentu o Lutherovi festival premietne aj dva klasické filmy. Debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) a krátky animovaný film Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej. Pri oboch stál Luther za kamerou. MFF Cinematik 2026 sa koná v termíne od 8. do 13. septembra v Piešťanoch. V súťažnej sekcii dokumentárnych filmov Cinematik.doc sa do výberu šiestich titulov dostali aj dva dokumenty, na ktorých participoval Slovenský filmový ústav ako koprodukčný partner. Život alebo film Dokumentárny film Život alebo film (2026) režisérskej dvojice Juraj Johanides a Marek Šulík je meditatívna reflexia o živote a tvorbe Dušana Hanáka, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie. Snímka v mozaike skladá obraz tvorcu, pre ktorého film nikdy nebol iba remeslom, ale spôsobom hľadania pravdy, slobody a ľudskosti. Vracia sa k dielam, ktoré formovali podobu našej kinematografie. K ľuďom a témam na okraji záujmu aj k okamihu, keď sa Hanák rozhodol zachrániť svoj život pred ďalším filmom. Zároveň skúma Hanákovu metódu zbierania fragmentov zo života a pýta sa, čo z jeho sveta zostáva naliehavé aj...
Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Zobraziť všetky články