Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1966: Keď mlieko stálo dve koruny…

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Šot z obdobia, ktoré pamätníci (ale s veľmi deravou pamäťou!) označujú sloganom z titulku (TvF č. 17), hovorí čosi na túto tému. Citát z komentára: „Vo Zvolenských mliekarňach stoja niektoré litre mlieka až desať korún. Nie spotrebiteľa, ale výrobcu. Značný podiel na takomto predražení má zvoz mlieka. Na krupinských a hriňovských kopaniciach je do osem tisíc súkromných dodávateľov. Mlieko, hoci niekde iba po litríku, však musia vykúpiť, teda i doplatiť naň.“ Nasledujú kontaktné výpovede dotknutých pracovníkov… A kde sa našlo tých osem korún potrebných na vyrovnanie ceny – môžete hádať.

Kritické sú aj viaceré pohľady v rubrike 1000 jarných kilometrov (TvF č. 15, 16, 17). Týkali sa zlého stavu ciest a ich zdĺhavých opráv, chátrajúcich stavebných pamiatok či vizuálneho smogu. Žiadne prekvapenie, po šesťdesiatich rokoch nás tieto problémy trápia rovnako.

Divadlo poézie a dramatická skupina Chaos

K 1. máju sa zvykli odovzdávať najvyššie štátne vyznamenania. V uvedenom roku bol medzi vyznamenanými aj český ekonóm Ota Šik, tvorca hospodárskych reforiem a neskoršia tvár „Pražskej jari“. Okrem ďalších boli poctení aj slovenskí umelci Ľudovít Fulla a Jozef Kroner. Spisovateľ Ladislav Ťažký hovorí o svojej dráme Hriešnica žaluje tmu, ktorej inscenácia v SND (okrem iných s Karolom Machatom, Gustávom Valachom a Zdenou Gruberovou) uzatvára č. 18.

Diváka môžu zaujať aj ďalšie inscenácie: svojho času kultového Divadla poézie na bratislavskom korze (č. 16) a českej (!) dramatickej skupiny bratislavských vysokoškolákov Chaos (č. 19). Bonbónikom, najmä pre pamätníkov, je nakrúcanie hollywoodskeho filmu Lyžiarska horúčka na Štrbskom Plese s Vivi Bachovou a trojnásobným olympijským víťazom Tonim Sailerom (č. 20).

Tri ťaháky

Nasledujúci týždenník č. 21 má hneď tri ťaháky. Snímku o svetovom úspechu plastického chirurga, docenta Ladislava Šimuna a jeho tímu, ktorým sa podarilo prišiť (a oživiť vo funkcii) štyri rezačkou úplne odrazené prsty na ruke slovenskému robotníkovi.

Druhým ťahákom je výstava, ktorou sa akademický maliar Rudolf Fila aj jeho manželka Dorota, reštaurátorka, predstavujú verejnosti. V šote predstavia aj svojho sedemročného syna Mareka – vtedy ešte nik netušil, že sa z neho stane jeden z najvýznamnejších slovenských matematikov. (Žiaľ, ani jeden z nich už tieto zábery neuvidí…)

Tretí ťahák poteší futbalových fanúšikov. Legenda slovenského futbalu, strelec 164 ligových gólov a československý reprezentant Ladislav Pavlovič sa v štyridsiatke lúčil s kariérou. V rozlúčkovom zápase v Prešove sa objavia aj ďalšie esá: Masopust, Novák, Urban, Tichý a na záver stretnutia ho vynesú na ramenách rovnako ako v archívnom zábere po pamätnom víťazstve nad Írskom 4:0 v predkole Európskeho pohára národov v Bratislave v roku 1959.

Posledný týždenník prehliadky (č. 22) vyšiel k 1. júnu a je venovaný deťom. Okrem milých a pekných aktuálnych záberov zo života detí v republike (o. i. v anglickej škôlke!) si autori neodpustili citovať zo sovietskeho žurnálu archívne zábery z vojny o chlapcovi ako armádnej spojke a jedenásťročnej zdravotnej sestre. Jarný vietor z Prahy ešte do Bratislavy nedofúkal…

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – MAREC 2026

Týždeň vo filme č. 15 – 16/1966 – 7. 3. o 7.30 hod. a 8. 3. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 17 – 18/1966 – 14. 3. o 7.30 hod. a 15. 3. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 19 – 20/1966 – 21. 3. o 7.30 hod. a 22. 3. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 21 – 22/1966 – 28. 3. o 7.30 hod. a 29. 3. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články