Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1966: Keď mlieko stálo dve koruny…

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Šot z obdobia, ktoré pamätníci (ale s veľmi deravou pamäťou!) označujú sloganom z titulku (TvF č. 17), hovorí čosi na túto tému. Citát z komentára: „Vo Zvolenských mliekarňach stoja niektoré litre mlieka až desať korún. Nie spotrebiteľa, ale výrobcu. Značný podiel na takomto predražení má zvoz mlieka. Na krupinských a hriňovských kopaniciach je do osem tisíc súkromných dodávateľov. Mlieko, hoci niekde iba po litríku, však musia vykúpiť, teda i doplatiť naň.“ Nasledujú kontaktné výpovede dotknutých pracovníkov… A kde sa našlo tých osem korún potrebných na vyrovnanie ceny – môžete hádať.

Kritické sú aj viaceré pohľady v rubrike 1000 jarných kilometrov (TvF č. 15, 16, 17). Týkali sa zlého stavu ciest a ich zdĺhavých opráv, chátrajúcich stavebných pamiatok či vizuálneho smogu. Žiadne prekvapenie, po šesťdesiatich rokoch nás tieto problémy trápia rovnako.

Divadlo poézie a dramatická skupina Chaos

K 1. máju sa zvykli odovzdávať najvyššie štátne vyznamenania. V uvedenom roku bol medzi vyznamenanými aj český ekonóm Ota Šik, tvorca hospodárskych reforiem a neskoršia tvár „Pražskej jari“. Okrem ďalších boli poctení aj slovenskí umelci Ľudovít Fulla a Jozef Kroner. Spisovateľ Ladislav Ťažký hovorí o svojej dráme Hriešnica žaluje tmu, ktorej inscenácia v SND (okrem iných s Karolom Machatom, Gustávom Valachom a Zdenou Gruberovou) uzatvára č. 18.

Diváka môžu zaujať aj ďalšie inscenácie: svojho času kultového Divadla poézie na bratislavskom korze (č. 16) a českej (!) dramatickej skupiny bratislavských vysokoškolákov Chaos (č. 19). Bonbónikom, najmä pre pamätníkov, je nakrúcanie hollywoodskeho filmu Lyžiarska horúčka na Štrbskom Plese s Vivi Bachovou a trojnásobným olympijským víťazom Tonim Sailerom (č. 20).

Tri ťaháky

Nasledujúci týždenník č. 21 má hneď tri ťaháky. Snímku o svetovom úspechu plastického chirurga, docenta Ladislava Šimuna a jeho tímu, ktorým sa podarilo prišiť (a oživiť vo funkcii) štyri rezačkou úplne odrazené prsty na ruke slovenskému robotníkovi.

Druhým ťahákom je výstava, ktorou sa akademický maliar Rudolf Fila aj jeho manželka Dorota, reštaurátorka, predstavujú verejnosti. V šote predstavia aj svojho sedemročného syna Mareka – vtedy ešte nik netušil, že sa z neho stane jeden z najvýznamnejších slovenských matematikov. (Žiaľ, ani jeden z nich už tieto zábery neuvidí…)

Tretí ťahák poteší futbalových fanúšikov. Legenda slovenského futbalu, strelec 164 ligových gólov a československý reprezentant Ladislav Pavlovič sa v štyridsiatke lúčil s kariérou. V rozlúčkovom zápase v Prešove sa objavia aj ďalšie esá: Masopust, Novák, Urban, Tichý a na záver stretnutia ho vynesú na ramenách rovnako ako v archívnom zábere po pamätnom víťazstve nad Írskom 4:0 v predkole Európskeho pohára národov v Bratislave v roku 1959.

Posledný týždenník prehliadky (č. 22) vyšiel k 1. júnu a je venovaný deťom. Okrem milých a pekných aktuálnych záberov zo života detí v republike (o. i. v anglickej škôlke!) si autori neodpustili citovať zo sovietskeho žurnálu archívne zábery z vojny o chlapcovi ako armádnej spojke a jedenásťročnej zdravotnej sestre. Jarný vietor z Prahy ešte do Bratislavy nedofúkal…

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – MAREC 2026

Týždeň vo filme č. 15 – 16/1966 – 7. 3. o 7.30 hod. a 8. 3. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 17 – 18/1966 – 14. 3. o 7.30 hod. a 15. 3. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 19 – 20/1966 – 21. 3. o 7.30 hod. a 22. 3. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 21 – 22/1966 – 28. 3. o 7.30 hod. a 29. 3. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články