Týždeň vo filme 1975 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1966: Kultúry nikdy nie je veľa

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Potom, čo sa v roku 1965 autonómnosť tvorby týždenníka – od plánovania obsahu až po záverečné spracovanie – vrátila do bratislavskej redakcie, tvorcovia sa snažili dať slovenskému žurnálu vlastnú tvár, vrátiť mu atraktívnosť, aby divák počas jeho premietania v kinách (pred hraným filmom) nestál radšej vo foyeri. Úlohu aktuálneho informátora už desať rokov plnilo televízne spravodajstvo. Bolo treba hľadať témy s dlhšou platnosťou dosahu a teritoriálne obsiahnuť podľa možnosti celý svet. Nie vždy sa to podarilo, ale…

Výrobcov filmových žurnálov združovala medzinárodná organizácia I.N.A. (International Newsreel Association). Bratislavská redakcia bola jej členom (samozrejme popri pražskej), pretože nešlo o zastúpenie štátov, ale výrobcov/spoločností. Delegáti, tradične šéfredaktori, sa každoročne schádzali na konferencii. Na jej programe bolo pravidelne aj premietanie jednotlivých týždenníkov. Tie sa špeciálne pre túto príležitosť nepripravovali, vyberali sa k termínu konferencie. Ale išlo o prestíž. V plynúcom roku sme sa teda prezentovali číslom 8. Bolo prijaté veľmi pozitívne, ako vôbec jedno z najlepších, ktoré boli premietnuté. To pre nás znamenalo veľa a zdvihlo to naše sebavedomie! Tento prívlastok osmičke ostal, a myslím, že právom. Napokon, divák si utvorí obraz sám…

Kolekciu jarných týždenníkov roku 1966 charakterizuje explózia šotov s témou kultúry a umenia:

Premiéra hry Rolfa Hochhutha Zástupca

Turné baletu SND vo Švajčiarsku a Taliansku

Výstava kinetického umenia v Esslingene (NSR)

Spieva Juliette Gréco

Výstava fotoreportérov Magnum

Sakrálne umenie zo starých slovenských klenotníc (vo farbe),č. 8

Festival krátkych filmov v Oberhausene

Nakrúcanie filmu Aj mak je kvetom so Sentou Bergerovou, Marcellom Mastroiannim a ďalšími hviezdami

Ruský choreograf Mojsejev má 60 rokov, č. 10

Výstava fantastických realistov vo Viedni

Recitál Horníček + Hegerová v Semafore

Francúzski maliari v SNG

Portrét Ľudovíta Fullu, č. 12

Klenotnica Gemera gotický kostol v Štítniku, č. 14

Od gotiky po kinetizmus, z Gemera do západného Nemecka. Kto by si nevybral?

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – FEBRUÁR 2026

Týždeň vo filme č. 7 – 8/1966 – 7. 2. o 7.30 hod. a 8. 2. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 9 – 10/1966 – 14. 2. o 7.30 hod. a 15. 2. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 11 – 12/1966 – 21. 2. o 7.30 hod. a 22. 2. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 13 – 14/1966 – 28. 2. o 7.30 hod. a 1. 3. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bratislava Industry Days 2026 Antonie Formanová v pripravovanom filme Zviera. Foto: HITCHHIKER Cinema

Bratislava Industry Days predstaví na Febiofeste 17 pripravovaných filmov

Bratislava Industry Days je podujatie určené pre filmových profesionálov a profesionálky. Jeho zámerom je vytvoriť a prehĺbiť spoluprácu slovenských filmárov s medzinárodným prostredím. V rámci prezentácie pripravovaných filmov Works in Progress tento rok predstaví 17 projektov z regiónu strednej Európy. Projekty sú v rôznom štádiu vzniku. Bratislava Industry Days sa uskutoční počas MFF Febiofest v dňoch od 15. do 17. marca v Kine Lumière. Bratislava Industry Days prepája filmových profesionálov a profesionálky predovšetkým v regióne strednej Európy. Tento rok sa uskutoční už 11. ročník podujatia. Prezentácia pripravovaných filmov  Works in Progress ako každoročne predstaví originálne pripravované projekty. „Celkovo sa účastníkom a účastníčkam predstaví 17 projektov. Sú medzi nimi hrané, dokumentárne aj animované filmy, dlhometrážne aj krátkometrážne. Z nich je 11 slovenských, z toho je 8 s plnou alebo majoritnou účasťou. Ide o filmové projekty s medzinárodným potenciálom,“ hovorí Tomáš Hudák z Národného kinematografického centra SFÚ, koordinátor Bratislava Industry Days. Medzi vybrané slovenské a koprodukčné projekty sa dostali pripravované hrané filmy 9 mesiacov režisérky Anny Ahaliievy, Attention Whores Alice Bednárikovej či Hodina medzi psom a vlkom Terézie Halamovej. Predstaví sa aj Pásmo Michala Baláža a Zvíře Milady Těšitelovej. Prezentovať sa budú aj dokumenty 66852/Reimagined Radka Ševčíka, Práve som prišla do izby a neviem prečo som to urobila Evy Sajanovej, Hranice našej bolesti Kvet Nguyễn,...
recenzia Dvaja prokurátori Záber z filmu Dvaja prokurátori. Foto: ASFK

recenzia Dvaja prokurátori

Sergej Loznica prichádza s hororovým trilerom Dvaja prokurátori. Hrôzu nepotreboval umelo vyvolávať, len sa plne oprel o historické skutočnosti. Scenárista a režisér Sergej Loznica (1964) sa narodil v Bielorusku. Detstvo a mladosť prežil na Ukrajine, študoval v Moskve a od roku 2001 žije v Nemecku. To je výstižný existenčno-geografický vektor výnimočnej osobnosti. V krajinách svojho predchádzajúceho pôsobenia by toľko historicky drsných filmov Loznica zrejme nevytvoril. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa v tomto teritóriu nakrútilo viacero hraných diel o stalinských represiách, tie najviac známe (Unavení slnkom, Vnútorný okruh) so spoluúčasťou západných produkcií. Aj to do istej miery vypovedá o postsovietskej nevôli vracať sa do hrôz vlastných dejín. Z jednej strany sa to dá pochopiť, najťažšie sa vysporadúva s vlastnou vinou, navyše cez explicitný filmový obraz, ale práve jeho priamosť a atraktívnosť môže pomôcť nielen s poznávaním, ale prispieť k spoločenskej terapii.  Ako tvorca rovnorodo zručnej obojakosti, dokumentárneho i hraného formátu, Sergej Loznica si pre svoj posledný opus zvolil námet podľa novely Georgija Demidova. Oproti lágrovým literátom Solženicynovi a Šalamovovi ide o podstatne menej známeho autora, ktorý však rovnako na vlastnej koži zažil to, o čom písal – sovietske súdne bezprávie a otrocké väznenie. Chorobopis sovietskeho či postsovietskeho východu Spoločným menovateľom obojstrannej...
Zobraziť všetky články