Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1966: Merci, cherie…

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Merci, cherie, spieval Udo Jürgens v bratislavskom PKO krátko po tom, čo sa s touto piesňou stal víťazom Eurovízie 1966 (hneď prvé číslo kolekcie, TvF 31). Bol vtedy pre Bratislavčanov, ktorí mali možnosť pozerať viedenskú televíziu, hviezdou svetového formátu (a myslím, že nie nezaslúžene), takže jeho vypredaný koncert bol samozrejmosťou. To je atrakcia žurnálu „z domácich prameňov“. Ale diváka prekvapí až nezvyčajne vysoký, polovičný podiel šotov zo zahraničia. Ich obsahom sú poväčšine živelné pohromy a rôzne havárie alebo módne novinky a exotické zvieratká. Zlomok tvoria návštevy štátnikov.

Pri témach z domova sa stretneme aj s problémami. Niektoré dnes ťažšie pochopiteľné, ale primerané obdobiu.

Pivo verzus minerálky (TvF č. 33)

Že sme národ pivárov, vtedy s bratmi Čechmi, nikoho neprekvapí. Predbehli sme už aj Nemcov a Belgičanov. Ale prečo máme problém zásobiť trh dostatočným množstvom nealkoholických nápojov a minerálok, tomu sa pokúsili spravodajcovia prísť na kĺb: hoci je leto, na trhu chýbajú a sú drahé…

Lesy sú našim bohatstvom (TvF č. 34)

Všetci to vedia, no realita svedčí o opaku. Podľa štatistík namiesto dvoch stromov

ako káže norma) vyrúbeme tri. Vyvážame polotovary, ba aj surové drevo. Veľa

odpadu vzniká v lese a na pílach a ani ten nevyužívame.

Výrobca verzus subdodávateľ (TvF č. 38)

Na konkrétnom príklade nedorobkov automatických práčok sa ilustrujú výhovorky o príčinách poruchovosti. No, nie je to len o práčkach.

Nevyužité možnosti turistického ruchu (TvF č. 39)

Uprostred sezóny ani vo Vysokých Tatrách nefungujú služby, niet kde nájsť občerstvenie (pardon: nehovoriac o verejne prístupných toaletách). Ale buďme spravodliví, máme aj raritu na svetovej úrovni: benzínovú pumpu v Novom Smokovci stavali Pozemné stavby Poprad šesť rokov. Za ten čas, ako tvrdí komentátor, si postavili Brazílčania nové hlavné mesto…

Smiešne či trápne, nepochopiteľné!? (A nepodobá sa to náhodou nášmu dnešnému vzťahu k lesom, súčasnému tempu výstavby diaľnic?)

A Jürgens v úvodnej piesni pokračuje: Hľaď dopredu, nie dozadu… (Len treba byť optimistom!)

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – MÁJ 2026
Týždeň vo filme č. 31 – 32/1966 – 2. 5. o 7.30 hod. a 3. 5. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 33 – 34/1966 – 9. 5. o 7.30 hod. a 10. 5. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 35 – 36/1966 – 16. 5. o 7.30 hod. a 17. 5. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 37 – 38/1966 – 23. 5. o 7.30 hod. a 24. 5. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 39 – 40/1966 – 30. 5. o 7.30 hod. a 31. 5. o 14.30 hod.

Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články