Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1974: Kronika spred polstoročia

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Uplynulo presne päťdesiat rokov, odkedy sa v kinách premietali týždenníky z novembrového programu televízneho vysielania. Obraz, či presnejšie odraz vtedajšej reality je pre 3,7 milióna obyvateľov Slovenska čírou fikciou. Alebo rozprávkou? Nezažitou (našťastie) a ťažko prestaviteľnou.

Zvyšok, generácia vo veku nad 55 rokov (autor nepredpokladá, že deti v predškolskom veku vedeli vnímať spoločenské súvislosti), môže zase uvažovať o tom, či to, čo uvidí, odzrkadľuje jeho vtedajší život. Oslavy SNP, dožinkové slávnosti, spomienka na prvú oslobodenú obec a na Duklu nereflektujú všedné starosti, chýbajúci tovar každodennej potreby, atmosféru vzájomnej nedôvery a podozrievania, donášačstvo. (Hoci s tými poslednými sa stretneme aj dnes, ich následky sú iné.)

Ústrednou témou prvých troch týždenníkov sú oslavy SNP. Režisér Peter Hledík (v č. 35) na ne pozerá „kultúrnym pohľadom“: Ján Cikker spomína na zvučku povstaleckého rádia, ktorú skomponoval, vyšla kniha Pieseň o SNP, ktorú fotografiami ilustroval Karol Kállay, v Bratislave otvorili výstavu dokumentov o SNP Hlboké korene. Vyznamenanie za zásluhy o výstavbu pre Vlada Bahnu k jeho šesťdesiatke sem akosi nepatrilo, ale to vedeli len zasvätení…

V Bratislave na Námestí SNP odhalili (č. 36) nový pamätník Jána Kulicha a potom sa už za účasti československých aj sovietskych politických celebrít išlo oslavovať do Banskej Bystrice.

Klementovi Gottwaldovi odhalili pamätník vo Vrútkach (č. 37), hoci to priamu súvislosť s povstaním nemalo, a spravodajcovia nezabudli zachytiť vyznamenanie filmárov z radov účastníkov Povstania. Najmä vďaka Karolovi Krškovi sa z neho zachovali cenné dokumentárne zábery. Triádu zavŕšila premiéra filmu Deň, ktorý neumrie (šot z nakrúcania bol v októbrovom programe).

Na záver leta bolo treba každoročne vzdať hold poľnohospodárom, čo spravodajcovia radi činili: výstava Agrokomplex a dožinky v Rusovciach (č. 38), potom celoštátne v Nitre, samozrejme znova s účasťou politických funkcionárov (č. 39).

Monotematický týždenník č. 40, zostavený prevažne z archívnych materiálov, je venovaný bojom na Dukle.

Aj ďalší týždenník má iba jednu tému, tentoraz Trenčín – Trenčanov bude iste zaujímať…

Blížili sa voľby do národných výborov (čo boli miestne orgány), tak sa filmári vybrali do viacerých regiónov, aby vyspovedali ich predstaviteľov, a tí skladali účty: v č. 42 to bol topoľčiansky okres.

Na záver (č. 44) sa dočkali aj Bratislavčania: šot o dopravných problémoch (a to bolo áut proti dnešku zhruba tridsaťnásobne! menej), začala sa výstavba prvého úseku diaľnice do Senca, otvorili nový hotel Bratislava. A v PKO bola medzinárodná súťaž v spoločenskom tanci. Vyhral ju pár z Rakúska.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – NOVEMBER 2024

Týždeň vo filme č. 35 – 36/1974 – 2. 11. o 7.30 hod. a 3. 11. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 37 – 38/1974 – 9. 11. o 7.30 hod. a 10. 11. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 39 – 40/1974 – 16. 11. o 7.30 hod. a 17. 11. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 41– 42/1974 – 23. 11. o 7.30 hod. a 24. 11. o 14.30 hod

Týždeň vo filme č. 43– 44/1974 – 30. 11. o 7.30 hod. a 1. 12. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články