Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1974: Kronika spred polstoročia

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Uplynulo presne päťdesiat rokov, odkedy sa v kinách premietali týždenníky z novembrového programu televízneho vysielania. Obraz, či presnejšie odraz vtedajšej reality je pre 3,7 milióna obyvateľov Slovenska čírou fikciou. Alebo rozprávkou? Nezažitou (našťastie) a ťažko prestaviteľnou.

Zvyšok, generácia vo veku nad 55 rokov (autor nepredpokladá, že deti v predškolskom veku vedeli vnímať spoločenské súvislosti), môže zase uvažovať o tom, či to, čo uvidí, odzrkadľuje jeho vtedajší život. Oslavy SNP, dožinkové slávnosti, spomienka na prvú oslobodenú obec a na Duklu nereflektujú všedné starosti, chýbajúci tovar každodennej potreby, atmosféru vzájomnej nedôvery a podozrievania, donášačstvo. (Hoci s tými poslednými sa stretneme aj dnes, ich následky sú iné.)

Ústrednou témou prvých troch týždenníkov sú oslavy SNP. Režisér Peter Hledík (v č. 35) na ne pozerá „kultúrnym pohľadom“: Ján Cikker spomína na zvučku povstaleckého rádia, ktorú skomponoval, vyšla kniha Pieseň o SNP, ktorú fotografiami ilustroval Karol Kállay, v Bratislave otvorili výstavu dokumentov o SNP Hlboké korene. Vyznamenanie za zásluhy o výstavbu pre Vlada Bahnu k jeho šesťdesiatke sem akosi nepatrilo, ale to vedeli len zasvätení…

V Bratislave na Námestí SNP odhalili (č. 36) nový pamätník Jána Kulicha a potom sa už za účasti československých aj sovietskych politických celebrít išlo oslavovať do Banskej Bystrice.

Klementovi Gottwaldovi odhalili pamätník vo Vrútkach (č. 37), hoci to priamu súvislosť s povstaním nemalo, a spravodajcovia nezabudli zachytiť vyznamenanie filmárov z radov účastníkov Povstania. Najmä vďaka Karolovi Krškovi sa z neho zachovali cenné dokumentárne zábery. Triádu zavŕšila premiéra filmu Deň, ktorý neumrie (šot z nakrúcania bol v októbrovom programe).

Na záver leta bolo treba každoročne vzdať hold poľnohospodárom, čo spravodajcovia radi činili: výstava Agrokomplex a dožinky v Rusovciach (č. 38), potom celoštátne v Nitre, samozrejme znova s účasťou politických funkcionárov (č. 39).

Monotematický týždenník č. 40, zostavený prevažne z archívnych materiálov, je venovaný bojom na Dukle.

Aj ďalší týždenník má iba jednu tému, tentoraz Trenčín – Trenčanov bude iste zaujímať…

Blížili sa voľby do národných výborov (čo boli miestne orgány), tak sa filmári vybrali do viacerých regiónov, aby vyspovedali ich predstaviteľov, a tí skladali účty: v č. 42 to bol topoľčiansky okres.

Na záver (č. 44) sa dočkali aj Bratislavčania: šot o dopravných problémoch (a to bolo áut proti dnešku zhruba tridsaťnásobne! menej), začala sa výstavba prvého úseku diaľnice do Senca, otvorili nový hotel Bratislava. A v PKO bola medzinárodná súťaž v spoločenskom tanci. Vyhral ju pár z Rakúska.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – NOVEMBER 2024

Týždeň vo filme č. 35 – 36/1974 – 2. 11. o 7.30 hod. a 3. 11. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 37 – 38/1974 – 9. 11. o 7.30 hod. a 10. 11. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 39 – 40/1974 – 16. 11. o 7.30 hod. a 17. 11. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 41– 42/1974 – 23. 11. o 7.30 hod. a 24. 11. o 14.30 hod

Týždeň vo filme č. 43– 44/1974 – 30. 11. o 7.30 hod. a 1. 12. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film, a to sa im podarilo. Po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku a premiére v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza Generál Golian od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Fotografia z filmu 33 krokov

Neskrotní démoni tráum

Názov filmu 33 krokov vychádza zo vzdialenosti od bydliska Milana Daniela k miestu, kde ho pred rokmi napadli. Iba preto, že je Róm. Brutálny útok prežil. Okrem nepeknej jazvy cez hlavu mu však zostala aj trauma, ktorá dnes ovplyvňuje aj jeho deti. Príbehom Milana Daniela, ktorý vo filme stvárňuje hlavnú postavu, sa inšpirovala režisérska dvojica Anna a Šimon Domčekovci. Film 33 krokov mal premiéru na MFF v Karlových Varoch v súťažnej sekcii Proxima. Odniesol si Zvláštne uznanie poroty a od 8. októbra je film 33 krokov aj v slovenských kinách. Hoci sa inšpiroval skutočnými udalosťami a muž, ktorý ich prežil stvárňuje hlavného hrdinu, ide o hraný projekt – hoci na hrane dokumentu. Ide o ich spoločný celovečerný debut. „Inšpirovali sme sa reálnymi udalosťami, ale chceli sme urobiť hraný film. Nepracovali sme s napísanými dialógmi. Spôsob natáčania tiež prispel k výsledku – nemali sme dvadsať 12-hodínových dní za sebou. Rodinu sme navštevovali v malom štábe, redukovanom na minimum, na pár hodín denne. Dlhšie nebolo, skrz zdravotný stav hlavného protagonistu, často ani možné natáčať,“ vysvetľujú Anna a Šimon Domčekovci v rozhovore na stránke SFÚ. „Niekedy sa podaril záber, niekedy obraz. Počiatočné obmedzenia však prispeli k tvaru, ktorý by nebol v inom produkčnom systéme možný. Dobrou pomôckou bola aj herecká metóda Johna Cassavetesa,“...
Zobraziť všetky články