Týždeň vo filme 1975 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1974: Kronika spred polstoročia

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Uplynulo presne päťdesiat rokov, odkedy sa v kinách premietali týždenníky z novembrového programu televízneho vysielania. Obraz, či presnejšie odraz vtedajšej reality je pre 3,7 milióna obyvateľov Slovenska čírou fikciou. Alebo rozprávkou? Nezažitou (našťastie) a ťažko prestaviteľnou.

Zvyšok, generácia vo veku nad 55 rokov (autor nepredpokladá, že deti v predškolskom veku vedeli vnímať spoločenské súvislosti), môže zase uvažovať o tom, či to, čo uvidí, odzrkadľuje jeho vtedajší život. Oslavy SNP, dožinkové slávnosti, spomienka na prvú oslobodenú obec a na Duklu nereflektujú všedné starosti, chýbajúci tovar každodennej potreby, atmosféru vzájomnej nedôvery a podozrievania, donášačstvo. (Hoci s tými poslednými sa stretneme aj dnes, ich následky sú iné.)

Ústrednou témou prvých troch týždenníkov sú oslavy SNP. Režisér Peter Hledík (v č. 35) na ne pozerá „kultúrnym pohľadom“: Ján Cikker spomína na zvučku povstaleckého rádia, ktorú skomponoval, vyšla kniha Pieseň o SNP, ktorú fotografiami ilustroval Karol Kállay, v Bratislave otvorili výstavu dokumentov o SNP Hlboké korene. Vyznamenanie za zásluhy o výstavbu pre Vlada Bahnu k jeho šesťdesiatke sem akosi nepatrilo, ale to vedeli len zasvätení…

V Bratislave na Námestí SNP odhalili (č. 36) nový pamätník Jána Kulicha a potom sa už za účasti československých aj sovietskych politických celebrít išlo oslavovať do Banskej Bystrice.

Klementovi Gottwaldovi odhalili pamätník vo Vrútkach (č. 37), hoci to priamu súvislosť s povstaním nemalo, a spravodajcovia nezabudli zachytiť vyznamenanie filmárov z radov účastníkov Povstania. Najmä vďaka Karolovi Krškovi sa z neho zachovali cenné dokumentárne zábery. Triádu zavŕšila premiéra filmu Deň, ktorý neumrie (šot z nakrúcania bol v októbrovom programe).

Na záver leta bolo treba každoročne vzdať hold poľnohospodárom, čo spravodajcovia radi činili: výstava Agrokomplex a dožinky v Rusovciach (č. 38), potom celoštátne v Nitre, samozrejme znova s účasťou politických funkcionárov (č. 39).

Monotematický týždenník č. 40, zostavený prevažne z archívnych materiálov, je venovaný bojom na Dukle.

Aj ďalší týždenník má iba jednu tému, tentoraz Trenčín – Trenčanov bude iste zaujímať…

Blížili sa voľby do národných výborov (čo boli miestne orgány), tak sa filmári vybrali do viacerých regiónov, aby vyspovedali ich predstaviteľov, a tí skladali účty: v č. 42 to bol topoľčiansky okres.

Na záver (č. 44) sa dočkali aj Bratislavčania: šot o dopravných problémoch (a to bolo áut proti dnešku zhruba tridsaťnásobne! menej), začala sa výstavba prvého úseku diaľnice do Senca, otvorili nový hotel Bratislava. A v PKO bola medzinárodná súťaž v spoločenskom tanci. Vyhral ju pár z Rakúska.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – NOVEMBER 2024

Týždeň vo filme č. 35 – 36/1974 – 2. 11. o 7.30 hod. a 3. 11. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 37 – 38/1974 – 9. 11. o 7.30 hod. a 10. 11. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 39 – 40/1974 – 16. 11. o 7.30 hod. a 17. 11. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 41– 42/1974 – 23. 11. o 7.30 hod. a 24. 11. o 14.30 hod

Týždeň vo filme č. 43– 44/1974 – 30. 11. o 7.30 hod. a 1. 12. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Poberta Záber z filmu Poberta. Foto: Bontonfilm

Poberta píše ľúbostný list zlodejským komédiám

Čierny humor, satiru aj krimi sľubuje nová česko-slovenská zlodejská komédia Poberta. Nakrútil ju režisér Ondřej Hudeček a po premiére na Febiofeste, ktorý uzavrie, vstúpi od 19. marca do slovenských kín. „Zlodejské komédie typu Loganovci alebo Dannyho parťáci sa u nás prakticky nenakrúcajú. Bolo preto potrebné nájsť spôsob, ako tento rýdzo americký žáner preniesť do českého prostredia tak, aby pôsobil uveriteľne a zároveň nestratil nadsádzku. Hollywoodske zlodejské komédie mám veľmi rád. Pri Pobertovi som sa nimi síce inšpiroval, film som však zámerne zasadil do nám dôverne známych reálií, než aby som na ne za každú cenu vrúbľoval typicky americké žánrové prvky,“ povedal režisér Ondřej Hudeček. Poberta je český expresívny výraz pre zlodeja, darebáka či gaunera. Film sa odohráva v prostredí juhomoravského mesta Strážnice a postavy hovoria slováckym dialektom. Hrdinom Hudečkovho filmu je zlodejíček Lupyn. V priebehu pandémie, počas ktorej scenár vznikal, sa vracia z väzenia do rodného mesta. Situácia, ktorú priniesol covid, ho inšpiruje k naplánovaniu ďalšieho kšeftu. Z pandémie chce spolu s kumpánmi – úžerníkom Asasínom a skorumpovaným policajtom vyťažiť čo najviac, aby mohol začať nový život so svojou láskou Tamarou.   „Páči sa mi, ako hovorí režisér Ondřej Hudeček, že Poberta je ľúbostný list gangsterským zlodejským komédiám. Môžeme to označiť aj za veľmi dynamický slovácky western, ktorého nezanedbateľnou...
Oscar 2026 krátky film Záber z krátkeho hraného filmu Dvaja ľudia, ktorí si vymieňajú sliny. Foto: Misia Films

Oscar 2026 – aké sú najlepšie nominované krátke filmy?

Aj na 98. ročníku cien americkej filmovej akadémie Oscar 2026 udelia tri sošky tvorcom krátkych filmov. Víťazov spoznáme 16. marca, slávnostný ceremoniál sa začne o jednej v noci stredoeurópskeho času. O filmy nominované na Oscara v kategóriách krátkometrážnych filmov sa nezaujímam iba preto, že som strihal americký krátky hraný film Most (r. Bobby Garabedian, 2003), natočený v Prahe s českými hercami, ktorý bol pred rokmi nominovaný na Oscara. Môj záujem o krátkometrážne filmy sa totiž zrodil už počas štúdia dokumentárnej tvorby na VŠMU. Nielen z „prinútenia“ pretože to bol cieľ môjho štúdia, alebo ako z núdze cnosť, pretože krátky film urobíte ľahšie a lacnejšie ako film celovečerný. Vždy som obdivoval poviedku ako literárnu formu oproti rozsiahlemu románu a vo filme sa tento fenomén v mojich očiach prejavil práve ako krátky film. Je úctyhodné, že Americká filmová akadémia si stále považuje za dôležité udeľovať ceny aj v krátkej metráži, čo je v ich prípade do 40 minút. Navyše plejáda filmových festivalov, ktoré práve krátku formu preferujú, je obrovská a pokrýva nielen základné rody filmu ako je dokument, animovaný film, hraný film, ale aj art- a arsfilmy, teda umelecké filmy, filmy o umení (čo nie je to isté), o vede, experimentálne, avantgardné, tematicky zamerané na šport, prírodné krásy, horolezectvo, poľnohospodárstvo, ekológiu, cestopisné filmy, populárno-vedecké filmy, nevraviac o hudobných...
33. Febiofest Záber z filmu Ružové sny. Foto: archív SFÚ

33. MFF Febiofest pripomenie Hanáka, Wajdu, Kubricka aj Borušovičovú

Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava ponúkne až do 17. marca v kinách Lumière a Mladosť súťažné sekcie, nové snímky z veľkých svetových festivalov, ale aj filmové klasiky. „Mne osobne je veľmi blízka sekcia Zrkadlo minulosti – filmy staršieho dátumu, ktoré sú stále mimoriadne atraktívne aj pre dnešného diváka,“ hovorí prezident festivalu Peter Dubecký. Jedným z týchto titulov bude klasika zo zbierky Slovenského filmového ústavu Ružové sny (1976), ktorá si tento rok pripomína 50 rokov od svojho vzniku. „Je to poetický príbeh krásnej Johanky v podaní Ivy Bittovej a Juraja Nvotu ako poštára Jakuba. Aj po päťdesiatich rokoch si ho opäť veľmi rád pozriem a verím, že si ho radi vychutnajú aj diváci,“ približuje prezident MFF Febiofest Bratislava. Na slávnostnom uvedení sa osobne zúčastní režisér Dušan Hanák spolu so scenáristom Dušanom Dušekom, kameramanom Dodom Šimončičom a hlavným predstaviteľom Jurajom Nvotom. Uvedením titulu Vadí – nevadí chce 33. Febiofest vzdať poctu režisérke, scenáristke, spisovateľke a pedagogičke Eve Borušovičovej. Zomrela vlani vo veku 55 rokov. „Je fajn, že si Evu pripomenieme rok po jej smutnom odchode filmom, ktorý sa dnes už nehrá ani v kinách, ani v televízii a ktorý vytvorila spolu so svojou sestrou,“ pokračuje Peter Dubecký. Vo filme účinkujú Alexander Bárta,...
Zobraziť všetky články