Ani šesť režisérov, ktorí sa podieľali na ôsmich týždenníkoch septembrovej kolekcie nezabránilo trendu monotónneho prispôsobenia sa straníckej predzjazdovej atmosfére. Zadanie bolo jednoducho také, v tom duchu sa niesla propaganda a obísť ju nebolo možné. Veď sa písal rok 1976.

Masmédiá – aby som použil dobový termín – museli (nielen) v normalizačnom období držať líniu. A tak v týždenníku č. 13 nájdeme bilanciu úspechov od posledného zjazdu, v č. 14 reportáž zo zjazdu KSS s referátom Jozefa Lenárta, v č. 16 kontrolu plnenia volebných programov a v číslach 17 a 18 sledujeme už reportáže z XV. zjazdu KSČ v Prahe.

Májová atmosféra (sviatok práce, štátny sviatok) bola príležitosťou na oceňovanie a vyznamenávanie občanov rôznych profesií: najprv to boli pedagógovia (č. 15), o týždeň neskôr folklórny súbor Mostár z Brezna (Cena Antonína Zápotockého), potom (č. 19) 9. mája udeľovali na Pražskom hrade štátne vyznamenania – medzi laureátmi nájdeme aj slovenských umelcov Vlada Bahnu a Štefana Kvietika.

Medzi pracovné ocenenia patrili aj tituly Brigád socialistickej práce XV. zjazdu. Dnes sa asi iba pousmejeme nad tým, že jedným z nositeľov titulu sa stalo röntgenové oddelenie nemocnice v Skalici (č. 17).

Tradične sa oslavoval manifestačným sprievodom 1. máj a oslobodenie Bratislavy (č. 20).

V ôsmich týždenníkoch divák nájde jediný šot zo zahraničia (samozrejme spriateleného): Pohľadnicu z Drážďan (č. 16).

Nuž a tak potešia „drobné zaujímavosti“: medzinárodný potravinársky salón v Brne Salima, skutočne moderná nová zotavovňa Baník v Bojniciach, dnes Bôrina, Dni fínskej kultúry na Slovensku (v rámci ktorých vystavovali aj kuchynský riad!) a športových fanúšikov aj víťazstvo nad ZSSR vo futbale v Bratislave (to potešilo vždy a v každom športe) v kvalifikácii na Majstrovstvá Európy. Tie sa neskôr skončili veľkolepým triumfom Československa – ale ten v slovenskom týždenníku neuvidíte…