Z filmového diania archív - Filmsk.sk

Creative Europe Desk Slovensko

CED Slovensko informuje: Aktuálne výzvy Kreatívnej Európy v podprograme Kultúra

Písmo: A^- | A⁺

Program Kreatívna Európa v roku 2026 pokračuje s celkovým rozpočtom 380 miliónov eur. V rámci neho podporí rôzne oblasti kultúrnych a kreatívnych priemyslov. Podprogram Kultúra aktuálne ponúka viacero príležitostí pre žiadateľov pôsobiacich v kultúrnom sektore, vrátane individuálnych umelcov, umelkýň a kultúrnych pracovníčok a pracovníkov.

K jednotlivcom smeruje výzva Culture Moves Europe 2025 – 2026 pre individuálne mobility. Predstavuje možnosť vycestovať za medzinárodnou spoluprácou v oblasti kultúry. Podporí projekty, ktorých účelom je vzdelávanie, tvorba, objavovanie a nadväzovanie kontaktov. Podporu môžu získať jednotlivci aj maximálne päťčlenné skupiny. Základný grant zahŕňa príspevok na cestu 400 alebo 800 eur a per diem 85 eur. Uchádzať sa možno aj o rôzne doplňujúce príspevky na zelenú dopravu, vízové konanie či príspevok na deti. Culture Moves Europe je priebežná výzva – žiadosti možno podávať každý mesiac až do apríla 2026. Zároveň od 15. decembra 2025 sprístupnia výzvu aj pre hostiteľské rezidenčné organizácie.

Do 29. januára 2026 možno v rámci akcie Šírenie európskych literárnych diel požiadať o financovanie prekladu, publikácie, propagácie a distribúcie beletristických literárnych diel. Aktuálna výzva v hodnote 5 miliónov eur podporí 40 projektov.

Výzvu na predkladanie európskych projektov spolupráce s rozpočtom 60 miliónov eur zverejní program v prvom štvrťroku 2026. Bude otvorená pre malé a stredné projekty. V roku 2026 program tiež predstaví 3 nové výzvy: tretie vydanie Perform Europe pre performatívne umenia na roky 2026 – 2027, výzva Európske dedičstvo do roku 2029 a nová akcia založená na modeli Európskych kultúrnych priestorov. Plánované je tiež pokračovanie podpory kultúrnych cien, sietí, platforiem a paneurópskych kultúrnych subjektov.

Zaujímavú príležitosť predstavuje aj grantový program ZMINA:Resilience. Jeho cieľom je podporiť spoluprácu medzi kultúrnymi organizáciami z Ukrajiny a z ďalších krajín Kreatívnej Európy. Tri chystané výzvy na podporu tvorby medzinárodných projektov a jedna priebežná výzva zameraná na šírenie umeleckých diel rozdelia podporu v celkovej výške 1,4 milióna eur.

Najnovšie články

Comédie-Française. Foto: Film Europe

Crème de la Crème otvorí nové témy aj cez komédie

Inteligentných komédií s duchom Moliéra nikdy nie je dosť, potvrdzuje festival francúzskeho filmu. Myšlienka prinášať jedinečnú francúzsku kultúru v podobe filmov do desiatok slovenských kín je vďaka spoločnosti Film Europe stále živá. Jej partneri aj tento rok finančne podržali atraktívnu filmovú prehliadku Crème de la Crème, ktorej Jedenásty ročník sa začína už v stredu 27. mája. Prebehne v takmer päťdesiatke kín na Slovensku a prináša jedenásť čerstvých francúzskych titulov. V slávnom zákulisí „Program sa začal rodiť pred vyše rokom. Film Súkromný život s Jodie Foster sme kúpili vo februári 2025 na filmovom trhu počas festivalu v Berlíne s vierou, že sa objaví v máji v Cannes, čo sa aj stalo. V tom istom roku sme v Cannes zakúpili aj film Najbohatšia žena na svete s ikonickou Isabelle Huppert. Takto sme postupovali až do marca tohto roku, keď sme zakúpili náš posledný film Guru,“ hovorí kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe Dominik Hronec o ťahákoch programu, ktorý tento rok jeho tím pripravil. Úvodný film Comédie-Française považuje Dominik Hronec za reprezentatívnu, svižnú komédiu. Celovečerný debut režisérskej dvojice Martina Darondeaua a Bertranda Usclata hovorí o zákulisí najslávnejšej francúzskej divadelnej scény. Príbeh sa odohráva počas troch chaotických hodín pred premiérou novej inscenácie Shakespearovho Macbetha. Je to prvý režisérsky počin Niny, herečky...

Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Zlatú palmu získal Fjord o progresívnej spoločnosti

Zlatú palmu na 79. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes získala dráma Fjord. Nakrútil ju rumunský režisér Cristian Mungiu. „Film rozpráva o násilí, ktoré dnes vidíme v spoločnosti,“ povedal Mungiu o príbehu rumunsko-nórskeho páru a ich detí. „Nie je to film o Nórsku, je o severských krajinách, ktoré istým spôsobom reprezentujú túto veľmi progresívnu spoločnosť, v ktorú veľmi veria a tiež veria, že je dobrá pre každého,“ povedal filmár na tlačovej konferencii po vyhlásení cien. „Žil som v komunistickej krajine a nie je nič otravnejšie než žiť niekde, kde si niekto iný myslí, že vie lepšie ako vy, čo je pre vás dobré.“ Film Fjord rozpráva o strete hodnotových svetov. „Treba povzbudiť postoj, v ktorom sa neponáhľame tak jednoducho súdiť druhých. Je dobré ustúpiť o krôčik späť a pochopiť, že všetci používame mnoho stereotypov, klišé a zjednodušení, aby sme druhých súdili. Delíme ľudí do kategórií, ale viete – ľudia sú ľudia a každý je iný. Vždy, keď si doprajete slobodu a trpezlivosť spoznať druhých, pochopíte, že nie sú od vás až takí odlišní. Keď sa sústredíte iba na odlišnosti, uvidíte v druhom nepriateľa“ povedal Mungiu. Cena za réžiu pre dva filmy a troch režisérov Fjord vznikol v koprodukcii Rumunska, Francúzska a severských krajín. Hlavné úlohy v ňom stvárňujú Sebastian Stan a Renate Reinsve. Mungiu už jednu Zlatú palmu má – získal ju...

Karel Taissig: Smrt krásných srnců.

Na jeho filmových plagátoch sa krajiny nezaobídu bez ľudí a more je ich zrkadlom

Český maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig významne ovplyvnil československú filmovú plagátovú tvorbu. Výstava jeho diel v bratislavskom kine Lumière nadväzuje na celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Výstava potrvá do 31. augusta. Projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 predstavil v Kine Lumière tvorbu štyroch najvýznamnejších predstaviteľov plagátovej tvorby Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V priestoroch kina tak návštevníci a návštevníčky od marca minulého roka do apríla tohto roka videli výber 130 plagátov. Reprezentujú to najlepšie, čo v plagátovej tvorbe u nás vzniklo. Kino Lumière spolupracovalo na výstave s Pavlom Rajčanom, kurátorom výstavného cyklu a zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky. Ide o najväčšiu súkromnú zbierku filmových plagátov v Českej republike. Projekt nadväzuje na výstavu plagátov Karla Teissiga, jedného z najdôležitejších predstaviteľov československého filmového plagátu. Maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Académie Royale des Beaux-Arts v Bruseli. Vo svojej práci sa zameriaval na plagátovú tvorbu, drobnú a užitú grafiku, ilustráciu, knižnú grafiku a kresbu. Vystavovať začal v 50. rokoch minulého storočia. Úspech doma a v zahraničí mu priniesla predovšetkým tvorba filmových plagátov, ktoré realizoval najčastejšie technikou koláže a maľbou. V rokoch 1959 až 1989 pracoval pre Ústrednú požičovňu filmov, pre ktorú v tomto období vytvoril 103 filmových plagátov. Za plagát k...

Zobraziť všetky články