Creative Europe Desk Slovensko

CED Slovensko informuje: Aktuálne výzvy programu MEDIA na rok 2026

Písmo: A- | A+

Podpora a rozvoj európskeho filmového a audiovizuálneho sektora

Výkonná agentúra EACEA zverejnila prvú časť výziev programu Kreatívna Európa MEDIA pre rok 2026, druhú časť zverejní v decembri 2025. Podporu rozčlenila do troch hlavných oblastí (clustrov): content – business – audience.

CONTENT CLUSTER

Je zameraný na podporu tvorby a vývoja vysokokvalitného európskeho audiovizuálneho obsahu. MEDIA každoročne podporuje vývoj viac než 400 európskych filmov, seriálov, dokumentov a videohier.

Co-development

Podpora spolupráce medzi európskymi produkčnými spoločnosťami pri vývoji diel s vysokým medzinárodným potenciálom.
Deadline: 25. február 2026

Slate Development

Podpora pre produkčné spoločnosti na vývoj portfólia 3 až 5 audiovizuálnych diel, čím sa zvyšujú kreatívne možnosti aj kvalita projektov.
Deadline: 3. december 2025

Mini-slate Development

Podpora pre producentov z krajín s nižšou produkčnou kapacitou, zameraná na menšie portfóliá (vývoj 2 až 3 diel).
Deadline: 17. september 2026

TV and Online Content

Podpora nezávislých producentov pri iniciovaní a realizácii ich vlastných originálnych televíznych a online projektov hraných, animovaných a dokumentárnych.
Deadline: 3. december 2025 a 7. máj 2026

Video Games and Immersive Content Development

Podpora pre producentov videohier, XR štúdií a AV spoločností pri vývoji kvalitných interaktívnych a imerzívnych diel.
Deadline: 11. február 2026

BUSINESS CLUSTER

Podporuje inovácie, trhovú spoluprácu a rozvoj talentov v európskom audiovizuálnom sektore. Každoročne podporí vyše 2 400 profesionálov a distribúciu viac ako 300 európskych audiovizuálnych diel.

Skills & Talents Development

Posilnenie zručností a adaptability profesionálov na nové tvorivé procesy a obchodné modely.
Deadline: 16. apríl 2026

Markets and Networking

Podpora B2B príležitostí, koprodukcií a medzinárodnej cirkulácie európskych diel.
Deadline: 20. január 2026

European Film Sales

Posilnenie kapacít distribútorov investovať do propagácie európskych diel mimo ich domácich teritórií.
Deadline: 18. jún 2026

European Film Distribution

Podpora distribúcie európskych diel a uvádzania filmov na nové trhy.
Deadline: 23. apríl 2026

Innovative Tools & Business Models

Podpora nástrojov a modelov zlepšujúcich viditeľnosť a dostupnosť európskych AV diel v digitálnom prostredí (vizibilita, spoločná stratégia uvedenia, financovanie, greening…).
Deadline: 15. január 2026

AUDIENCE CLUSTER

Prepája európske audiovizuálne diela s publikom a podporuje jeho rozvoj v Európe aj mimo nej. MEDIA podporuje viac než 1 100 kín v 34 krajinách a zasahuje až 65 miliónov divákov.

Network of European Cinemas

Podpora inovatívnych prístupov ku kinodistribúcii a posilňovanie viditeľnosti európskych diel.
Deadline: 9. júl 2026

European VOD Networks & Operators

Posilnenie európskych streamovacích platforiem, katalógov a spoločných projekov s cieľom zvýšiť sledovanosť európskych diel.
Deadline: 8. apríl 2026

Films on the Move

Podpora kinodistribúcie a online distribúcie európskych filmov mimo ich domácich území.
Deadline: 19. marec 2026 a 16. júl 2026

Networks of European Festivals

Podpora spolupráce medzi festivalmi formou zdieľania zdrojov a odborných znalostí.
Deadline: 14. apríl 2026

Subtitling of cultural content

Táto výzva má za cieľ zabezpečiť prístup k audiovizuálnemu obsahu pre všetkých občanov EÚ. Tým zvyšuje šírenie európskych kultúrnych programov po celej Európe.

Deadline: 2. jún 2026

Všetky detailné informácie o výzvach, náležitostiach, ktoré majú projekty spĺňať a postupoch podávania žiadostí nájdete na www.cedslovakia.eu, prípadne vás radi privítame v kancelárii Creative Europe Desk Slovensko.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Pozerajte sa… a budú vás bolieť ruky

Charakteristike roku 1976 ako obdobia „upevňovania normalizačného režimu s dominanciou hegemónie komunistickej strany na čele s Gustávom Husákom“ vybrané týždenníky plne zodpovedajú. Je – v tom období – samozrejmé, že atmosféru pred blížiacim sa zjazdom vládnucej strany bolo treba podporiť monotematickými žurnálmi (č. 7 o dejinách hnutia z archívov, č. 9 a 11 o záväzkoch) či reportážami z krajských konferencií KSS (č. 12). Ale absolútna prevaha šotov z priemyselných závodov, ktorú prezentovala šestica (aj) renomovaných režisérov, je predsa nečakaná: nová cementáreň na Záhorí, nová pórobetónka v Zemianskych Kostolanoch (Tvf č. 3), nábytkáreň Mier v Topoľčanoch (č. 4), mostáreň Brezno a CHZJD v Bratislave (č. 5), vagónka Poprad a nový závod vo Svite (č. 6), Trikota Vrbové, Odevné závody Trenčín (č. 10), Elektrosvit Nové Zámky (č. 11). Žiadne novinky zo zahraničia, len kde-tu „pozdrav“ z krajiny Sovietov. Aj ten výsostne politického charakteru, súvisel s XXV. zjazdom komunistov (č. 8). Výnimkou sú v tom istom čísle karikatúry známeho a populárneho herca a operného speváka Františka Zvaríka: Maľované na scenári a reportáž z festivalu politickej piesne v Martine, na ktorom boli (prekvapivo?) úspešní Karol Duchoň a Marcela Lajferová. Ceny za rozhlasovú dramatickú tvorbu udelil Literárny fond režisérovi Jozefovi Dánayovi a hercom Ctiborovi Filčíkovi a Štefanovi Kvietikovi. Na Filmovej jari na dedine potom uviedli film Zora Záhona Tetované časom. A aby ani hudobníci v hanbe nezostali, zostavu...
Zvony pre bosých Ivan Rajniak a Vlado Müller vo filme Zvony pre bosých. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš, Anton Podstraský

nový pohľad Zvony pre bosých

Dráma Stanislava Barabáša búra ideologické mýty o vojne a nefalšuje jej krutosť. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Zvony pre bosých (1965) režiséra Stanislava Barabáša. Šesťdesiate roky priniesli „odmäk“ vo vývoji československej kinematografie, čo sa prejavilo v slobodnejšom a odvážnejšom umeleckom vyjadrení slovenských tvorcov. Tento zlatý vek slovenského filmu ukázal, ako veľmi sa tematika druhej svetovej vojny a partizánov vyvinula oproti schematickým stvárneniam heroického idealizmu socialistického realizmu. Režisér Stanislav Barabáš to predznamenal poviedkovým filmom Pieseň o sivom holubovi (1961), ktorý rozbil filmovú formu na mozaikovité rozprávanie a ukázal vojnu cez detskú optiku. Ešte ho síce zaťažili aspekty „oficiálneho“ a ideologického výkladu SNP, no práve vďaka detskej interpretácií sa tieto prvky zjemnili. Výraznejší odklon ukázal filmom Zvony pre bosých (1965) – podľa predlohy a scenára Ivana Bukovčana. Radikálne búra ideologické vznešené mýty o vojne a predstavuje nefalšovaný a surový pohľad na jej krutosť. Sleduje osudy dvoch partizánov Staška (Ivan Rajniak) a Ondreja (Vlado Müller) na sklonku druhej svetovej vojny, ako v zasnežených horách zajmú mladého nemeckého vojaka Hansa (Axel Dietrich). Záber z filmu Stanislava Barabáša Zvony pre bosých. Foto: FPÚ Vtáčiky zvonia na smrť Úloha zvonov v histórii tradične spĺňala funkcie večných oznamovateľov významných udalostí...
Záber z filmu Najhorší človek na svete. Foto: ASFK

Zásadné filmy Scarlett Čanakyovej

Ako študentku ju zrazilo k zemi Topenie po číslach. A v Truffautovej tvorbe ju baví „ženský gén“. Dokonalosť našla u Charlieho Kaufmana. Ak mám vymenovať moje zásadné ergo naj filmy, okamžite sa zaseknem ako náš priateľ pri silvestrovskej Activity. Na otázku Aká je tvoja najobľúbenejšia kniha – v tom strese z výberu, požadujúceho dokonalosť – odpovedal: „Macko Pu“. Takže som sa rozhodla voľne asociovať, pretože viem, že keď tento text dopíšem, už o hodinu mi napadne množstvo iných titulov, ktoré v ňom mali byť. Nechá sa viesť, desiť aj dojímať V prvom ročníku na scenáristike ma zrazilo k zemi Greenawayove Topenie po číslach. Pamätám si ten pocit, ako som sedela vydesená a zaskočená a zároveň som zo seba vystúpila v oslobodzujúcom poznaní, že v tvorbe je možné všetko. V intenzite pocitu sa mu vyrovnal hádam len Sloní muž. V dráme Davida Lyncha sa hlavný hrdina, ktorého celý život týrali a šikanovali pre vzhľad, rozhodne odísť z tohto sveta v momente, keď zažije pocit šťastia a už ho nechce stratiť. Milujem Felliniho Amarcord pre jeho vtipný i krásno-smutný pohľad na detstvo. Viscontiho Súmrak bohov, jedinečnú ságu o ambíciách a zrode zla, ktorá by potrebovala väčší priestor než týchto pár vymedzených riadkov. Truffautovu Ženu od susedov som videla hádam desaťkrát, a to aj napriek poznámke môjho obľúbeného profesora, že ide o také to „ženské...
Zobraziť všetky články