Creative Europe Desk Slovensko

CED Slovensko informuje: Fórum DOX IN VITRO 2025

Písmo: A- | A+

V termíne 8. – 9. septembra 2025 sa uskutoční ďalší ročník medzinárodného workshopu a modelového pitching fóra DOX IN VITRO a to v kine Fontána v Piešťanoch.

DOX IN VITRO je workshop zameraný na mladých producentov a dokumentaristov zo Slovenska a strednej Európy, ktorí sa chcú predstaviť „skutočnému svetu“ európskeho filmového trhu dokumentárnych filmov. Zameriava sa na rozvoj dokumentárnych filmov pod vedením skúsených lektorov. Podčiarkuje dôležitosť a nevyhnutnosť koprodukcií v dnešnom svete dokumentárneho priemyslu. Každému projektu bude venovaná individuálna pozornosť a dostane podrobný feedback – mnohé cenné rady ohľadom vývoja, naratívnej štruktúry, vizuálneho štýlu a potenciálnych možností financovania.

V roku 2025 budú našimi, už stabilnými lektormi, producent a konzultant projektov Ove Rishøj Jensen (Dánsko), autorka medzinárodne oceňovaných dokumentov Mila Turajlić (Srbsko) , strihač Phil Jandaly (Kanada/Švédsko) a Ondrej Starinský (Slovensko), šéfdramaturg Dokumentárnej a vzdelávacej tvorby RTVS.

Projekty je možné prihlásiť cez tento link do 11. augusta 2025. Účastníci bez projektu sa môžu zaregistrovať ako pozorovatelia do 31. augusta 2025. 
Prihláška musí obsahovať nasledujúce materiály:
– synopsa & treatment (max 2 strany, doc)
– predpokladaný rozpočet (xls)
– výrobný plán a predpokladaný termín dokončenia (doc, xls)
– krátke predstavenie spoločnosti / CV kreatívneho tímu; režisér, producent (doc)                                      – – link na vizuálny materiál (teaser)

Vzhľadom na to, že podujatie finančne podporil Audiovizuálny fond, slovenskí účastníci neplatia vstupný poplatok.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....
Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články