Prihlásenie Registrácia Predaj / Predplatné
Creative Europe Desk Slovensko

CED Slovensko informuje: Nadpriemerný rok 2025 a aktuálne uzávierky

Písmo: A- | A+

Program Kreatívna Európa bol v priebehu roka 2025 v druhej polovici svojho programového obdobia 2021 – 2027. V praxi to znamenalo, že v programe, vo výzvach, ani v podmienkach pre žiadateľov a žiadosti sme nezaznamenali žiadne výrazné novinky. Nastavenie programu je dôkazom o jeho stabilnosti a predvídateľnosti. Žiadatelia si môžu omnoho lepšie naplánovať načasovanie podávania svojich žiadostí.

Kancelária Creative Europe Desk Slovensko pracovala po celý rok 2025 v stabilnom režime a odrazilo sa to aj na merateľných ukazovateľoch a na výsledkoch slovenských spoločností v rámci programu. Poskytli sme celkom 448 konzultácií ( z toho 120 detailných konzultácií na konkrétnych žiadostiach, tieto služby sme poskytli celkom 81 rôznym subjektom). V rámci  aktualizácie webovej stránky www.cedslovakia.eu  sme realizovali niektoré nové funkcionality. Stránka zaznamenala 26 000 zobrazení, vydávali sme tlačený i elektronické newslettre (17 e-newslettrov Kultúra a 18 MEDIA). Organizovali alebo spoluorganizovali sme celkom 20 podujatí  a zúčastnili sme sa na 14 podujatiach, ktoré organizovali iné subjekty. 

Čo sa týka výsledkov slovenských spoločností v rámci programu Kreatívna Európa, rok 2025 bol vo viacerých ohľadoch pre slovenské spoločnosti nadpriemerný. Získali celkom podporu vo výške 2 554 379,28 eur. Z toho v rámci podprogramu Kultúra získali slovenské spoločnosti 525 593,53 eur a  v rámci MEDIA to bolo 2 028 785,75 eur. K týmto údajom je nevyhnutné dodať, že uverejňujeme výsledky výziev, ktoré máme k dispozícii a v chronologickom poradí. Čiže napríklad v prípade podprogramu Kultúra ide o výsledky výziev z roku 2024, ktoré sme dostali v roku 2025. Detaily o úspešných žiadateľoch a sumách podpory je možné nájsť na našej webovej stránke www.cedslovakia.eu. A tiež v tlačenom newslettri, ktorý sme práve vydali.

Aktuálne uzávierky výziev podprogramu MEDIA :

11. februára má uzávierku výzva Video Games and Immersive content development (CREA-MEDIA-2026 DEVVGIM).

25. februára má uzávierku výzva European co-development (CREA-MEDIA-2026-CODEV).

A tiež jedna výzva v rámci podprogramu Cross-sector : 4. februára Journalism partnership – Collaboration /Pluralism (CREA-CROSS-2026-JOURPART)

.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články