Z filmového diania archív - Filmsk.sk

Creative Europe Desk Slovensko

CED Slovensko informuje: Stretnutie európskych kancelárií a aktuálne uzávierky

Písmo: A^- | A⁺

Počas Berlinale, 14. februára 2025, sa uskutočnilo každoročné stretnutie európskych kancelárií Creative Europe Desk.

Najdôležitejšie informácie sme si vypočuli od prítomných riaditeľov programu z Európskej komisie a výkonnej agentúry EACEA. Lucia Recalde Langarica (Head of Unit, DG for Communications Network, Content and Technology) predstavila detaily procesu schvaľovania novej generácie programu od roku 2028. Program Kreatívna Európa, rovnako ako všetky ďalšie aktuálne platné programy, končí ako samostatný program. Programy sa budú presúvať pod väčšie celky (klastre), aktuálny plán je 6 takýchto celkov. Kreatívna Európa bude v jednom klastri s programami venovanými rôznym oblastiam (cezhraničná spolupráca, vzdelávanie a pod.). V súčasnosti prebiehajú k tomuto návrhu verejné vypočutia, ich uzávierka bude 7. mája.

Podľa informácií sa na podprograme MEDIA až tak veľa zásadného meniť nebude, ale prioritami budú aktuálne otázky, ako digitálna distribúcia, umelá inteligencia, ako aj zber dát a prieskumy správania cieľového publika. Väčšia pozornosť bude tiež venovaná zlepšeniu infraštruktúry sietí kín so zvýšenou podporou pre regióny s nižšou penetráciou.

Európska komisia tiež informovala o stave vývoja karbónovej kalkulačky v audiovízii, v súčasnosti je v skúšobnom režime a k dispozícii bude v 2. štvrťroku 2025.

Aktuálne uzávierky výziev MEDIA:

28.február 2025 – Vývoj koprodukčných európskych projektov (CREA-MEDIA-2025 – CODEV)

Podpora pre konzorciá minimálne dvoch producentov určená na spoločný vývoj audiovizuálnych projektov.

11.marec 2025 – Európske festivaly (CREA-MEDIA-2025-FEST)

Podpora jednotlivých festivalov je určená na ďalšie dva ročníky festivalov, uvádzajúcich minimálne 50 % európskych filmov z minimálne 15 členských krajín MEDIA.

20.marec 2025 – Filmy v pohybe (CREA-MEDIA-2025 – FILMOVE)

Podpora distribúcie európskych filmov, žiadosti podávajú konzorciá predajcu práv (koordinátor) a minimálne 7 distribútorov, z nich minimálne 2 musia byť z krajín s nižšou audiovizuálnou kapacitou.

Detailné informácie o výzvach, podmienkach a o podávaní žiadostí sú k dispozícii na webovej stránke CED Slovensko, www.cedslovakia.eu

Najnovšie články

Spisovateľ Peter Pišťanek, režisér Juraj Nvota a scenárista a producent Marian Urban. Foto: Ctibor Bachratý

Peter Pišťanek

Keď sa pred desiatimi rokmi médiami rozletela správa o smrti Petra Pišťanka, bol to – nielen pre jeho najbližších priateľov – šok. Nie iba preto, že z tohto sveta odišiel 22. marca 2015 dobrovoľne: veď koncom apríla by vtedy bol oslávil „len“ päťdesiate piate narodeniny. „Chcel by som si urobiť poriadok v knihách a k niektorým sa vrátiť a znova si ich prečítať. Nezanedbávať priateľov, ako to trestuhodne robím už roky. Schudnúť päťdesiat kíl, ako sa mi to už neraz podarilo, a udržať si to už nastálo. Hádam to ešte stihnem.“ Aj veľa ďalších želaní mal Peter Pišťanek do druhej päťdesiatky v čase, keď oslavoval abrahámoviny. Väčšinu z nich sa mu už však nepodarilo naplniť. Stihol ešte premiéru filmu Rukojemník (r. Juraj Nvota, 2014) aj odpromovať rovnomennú knihu, ktorá síce vychádza zo scenára, je však od filmu nezávislým dielom. Na začiatku tohto filmového i literárneho „dobrodružstva“ bola kratučká Pišťankova poviedka Všetci za jedného, jeden pre všetkých. „Pôvodne som uvažoval ten príbeh na základe kratučkého Petrovho textu písať sám, ale Peter mi hneď po prvom telefonáte poslal asi tucet ďalších, veľmi voľne nahodených textov zo svojho detstva. Posedeli sme teda, vymysleli celkom nový námet a príbeh,“ spomínal scenárista a producent Marian Urban. Príbeh jedenásťročného chlapca, ktorý...

Štefan Kvietik a Emília Vášáryová vo filme Medená veža. Foto: Archív SFÚ / Václav Polák

nový pohľad Medená veža

Dá sa o filme populárnom už viac ako päťdesiat rokov povedať ešte niečo nové? Podstatné je, že stále rezonuje a nezapadol do zabudnutia ako mnohé iné diela jeho éry. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme Medenou vežou (réžia: Martin Hollý, 1970). Monument odolný zubu času Horský film Martina Hollého ml. Medená veža (1970) je priam notoricky známym čriepkom slovenskej kinematografie sedemdesiatych rokov minulého storočia. Hollý, debutujúci snímkou z „veľkej trojky roku 1962“ Havrania cesta, už vtedy ukázal, že v jeho záujme nie je držať sa schém skupinového hrdinstva ani vytvárať nevýrazné, plocho napísané postavy. Zaujali ho autentické ľudské charaktery – komplexné bytosti vymykajúce sa tradičným budovateľským ideálom. Občas pijú alkohol, bijú sa, nelegálne prekračujú štátne hranice, kradnú... A napriek tomu ich v žiadnom prípade nemožno nazvať antagonistami. Hollého pohľad na príbehy postáv je empatický a ľudský. Prečítajte si archívny rozhovor so Štefanom Kvietikom Bez agitácie Vznik režisérových snímok zo začiatku sedemdesiatych rokov, teda „tatranské filmy“ Medená veža a Orlie pierko (1971), motivovala dobová potreba preorientovať slovenskú tvorbu z inovatívnych pokusov novej vlny späť k jednoduchšie uchopiteľnej narácii a zábave. Divák sa chce zabávať. Hollý tento dopyt naplnil – avšak svojsky....

Záber z filmu Tá druhá. Foto: Film Expanded

V tieni súrodenca

Máme ich na očiach, ale často ich nevidíme. Sklenené deti vyzerajú ako obyčajné deti, doma však žijú v tieni súrodenca, ktorý si vyžaduje väčšiu pozornosť rodiny. Observačný dokumentárny film Tá druhá režisérky Marie-Magdaleny Kochovej približuje prehliadanú tému zdravých súrodencov v rodinách s deťmi so špeciálnymi potrebami. Johana má osemnásť rokov a po maturite sa chystá odísť z rodného malomesta na vysokú školu. Posledný ročník na strednej škole je pre ňu náročnejší než pre jej spolužiakov – vo svojej rodine má totiž nezastupiteľnú úlohu. Denne pomáha so starostlivosťou o mladšiu sestru s postihnutím. Cez všetku lásku sa musí vymaniť z očakávaní blízkeho okolia, nájsť si vlastný priestor a opustiť sestrin tieň. „O deťoch žijúcich s postihnutím a ich rodičoch sme počuli mnoho príbehov. Rodičia však nie sú jediní, ktorí sú silne ovplyvnení špeciálnymi potrebami svojich detí. Často to sú ešte ich súrodenci, bratia a sestry, ktorí sú okolnosťami nútení predčasne dospieť, aby pomáhali s náročnou rodinnou situáciou. Preto som si ako svoju protagonistku vybrala Johanu a rozhodla sa natočiť film, ktorý sprostredkuje perspektívu týchto súrodencov, sklenených detí, tých druhých,“vysvetlila režisérka. „Jej príbeh je tiež mojím príbehom, rovnako ako príbehom milióna ďalších ľudí po celom svete žijúcich v podobnej situácii. Aj ja som sestrou dievčatka s postihnutím. Vyrastala som po jej...

Zobraziť všetky články