Z filmového diania archív - Filmsk.sk

DAFilms.sk máj 2026 Záber z filmu Kto je kto v mykológii. Foto: DAFilms.sk

DAFilms.sk v máji 2026: Deň slovenského filmu aj profil Martina Žiarana

Písmo: A^- | A⁺

Streamovací portál DAFilms.sk pripravil na máj 2026 niekoľko programových špeciálov. Venujú sa láske, mamám, Dňu slovenského filmu aj kameramanovi Martinovi Žiaranovi.

Máj lásky čas (1. – 9. mája 2026)

Nielen romantický výber filmov o vzťahoch a láske. Programový špeciál obsahuje filmy ako trilógia Láska, Sex, Sny (r. Dag Johan Haugerud), Až na veky (r. Lilja Ingolfsdottir), Vermiglio (r. Maura Delpero), Karaoke Blues (r. Aki Kaurismäki), Hranice vernosti (r. Diana Fabiánová), Karel, já a ty (r. Bohdan Karásek), Priscilla (r. Sofia Coppola), Povaha lásky (r. Monia Chokri) či Amerika (r. Ofir Raul Grazier).

Deň slovenského filmu (4. – 17. mája 2026)

Tradičné podujatie Týždeň slovenského filmu sa konsoliduje. Deň slovenského filmu 2026 ponúka koncentrovaný priestor pre prezentáciu odbornej kritickej reflexie vlaňajšej slovenskej kinematografie i priestor na diskusiu s publikom. Naživo môžete Deň slovenského filmu zažiť 12. mája v bratislavskom Kine Lumière. DAFilms.sk pri tejto príležitosti ponúka online výber filmov zaradených do programu akcie. Medzi nimi krátke filmy Venuša v retrográde (r. Štefánia Lovasová), Zomrela som v Irpini (r. Anastasia Falileieva), Seablindness (r., Tereza Smetanová) či Lesná päťka: Drahokamy a celovečerné snímky Dukla (r. Gejza Dezorz), Hore je nebo, v doline som ja (r. Katarína Gramatová), Letopis (r. Martin Kollar) a Akcia Monaco (r. Dušan Trančík).

Mamy (10. – 17. mája 2026)

Výber filmov, ktoré zobrazujú rozmanité výzvy spojené s materstvom. V kolekcii nájdete filmy Od marca do mája (r. Martin Pavol Repka), Karavan (r. Zuzana Kirchnerová), Julietta (r. Pedro Almodóvar), Šedá zóna (r. Daniela Meressa Rusnoková), Mária Montessori (r. Léa Todorov), Hľadanie spoločnej kompozície (r. Peter Podolský), Wishing on a Star (r. Peter Kerekes), Bol som doma, ale… (r. Angela Schanelec), Dajori (r. Martin Páv, Nicolas Kourek), Najhorší človek na svete (r. Joachim Trier) a takisto Pásla kone na betóne (r. Štefan Uher).

Profil: Martin Žiaran (18 – 31. mája 2026)

Pri príležitosti životného jubilea ponúka dafilms.sk výber z tvorby úspešného slovenského kameramana Martina Žiarana. Vo svojej filmografii má snímky ako Vlny (r. Jiří Mádl), Tieňohra (r. Peter Bebjak), Správa (r. Peter Bebjak), Vlastníci (r. Jiří Havelka), Učiteľka (r. Jan Hřebejk), Na streche (r. Jiří Mádl), Čiara (r. Peter Bebjak), Čertovské pero (r. Marek Najbrt), Meky (Šimon Šafránek) či Kto je kto v mykológii (r. Marie Dvořáková).

Najnovšie články

František Kovár vo filme Andreja Lettricha Červené víno (1976). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

František Kovár

Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny. Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman). František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov. K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom. Nová scéna, Korzo aj SND Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo...

Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová. Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...

Zobraziť všetky články