Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Detská detektívka? Hlavička má 3 ceny z Pula Film Festivalu

Písmo: A- | A+

Na prvý pohľad je to napínavá detská detektívka. V skutočnosti príbeh o tom, že najväčšie dobrodružstvo sa niekedy začína vo chvíli, keď sa pokúsime pochopiť niekoho, kto vidí svet inak. Slovensko-chorvátsky rodinný film Hlavička režisérok Mariny Andree Škop a Vandy Raýmanovej zverejnil prvý oficiálny trailer. Do slovenských kín vstúpi 10. septembra.

Práve originálny spôsob rozprávania príbehu vo filme Hlavička zaujal medzinárodnú porotu 73. ročníka Pula Film Festivalu, jedného z najvýznamnejších filmových festivalov v juhovýchodnej Európe. Film získal tri Zlaté arény – za výpravu, kostýmy a vizuálne efekty.

Najvýraznejšiu slovenskú stopu zanechal film práve v poslednej z ocenených kategórií. Zlatú arénu za vizuálne efekty získal tím vedený slovenskou režisérkou Vandou Raýmanovou, spolu so slovenskými tvorcami Michalom Strussom, Ivanou Šebestovou, Petrom Budinským, Marekom Ježom a Tomášom Danayom a chorvátskym filmárom Krstom Jaramom.

Prepájajú realitu s detskou predstavivosťou

Vo svojom zdôvodnení porota ocenila vizuálne efekty, ktoré „animáciou posúvajú hranice filmového rozprávania, prepájajú realitu s detskou predstavivosťou a formujú silný emocionálny zážitok z filmového sveta.“

„Veľmi si vážime, že porota ocenila práve vizuálnu stránku filmu. Animácia v Hlavičke nie je len výtvarným prvkom. Pomáha divákom vstúpiť do sveta hlavného hrdinu a zažiť realitu tak, ako ju prežíva on,“ hovorí režisérka Vanda Raýmanová.

Spolu s festivalovým úspechom tvorcovia zverejňujú aj prvý oficiálny trailer. Divákov zavedie do príbehu desaťročnej Alice, ktorej jedného dňa záhadne zmiznú rodičia. Aby ich našla, spojí sily so skupinou detských kamarátov. Ich pátranie sa však postupne mení na niečo oveľa väčšie – cestu k pochopeniu Alicinho staršieho brata prezývaného Hlavička, chlapca s autizmom, ktorý svet vníma inak ako ostatní.

Téma prijatia odlišnosti

Na filme Hlavička sa výrazne podieľali slovenskí tvorcovia nielen v réžii, ale aj v animácii, vizuálnych efektoch a postprodukcii. Vo filme účinkujú aj slovenskí herci Gabriela Dzuríková a Csongor Kassai, ktorí stvárňujú dvojicu výrazných postáv zohrávajúcich kľúčovú úlohu v príbehu.

Film Hlavička je určený deťom od siedmich rokov, no rovnako silno oslovuje aj dospelých. Popri dobrodružnom príbehu prirodzene otvára tému prijatia odlišnosti, inklúzie detí s autizmom a života rodín, ktorých sa autizmus dotýka.

Autor:

Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články