Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Detská detektívka? Hlavička má 3 ceny z Pula Film Festivalu

Písmo: A- | A+

Na prvý pohľad je to napínavá detská detektívka. V skutočnosti príbeh o tom, že najväčšie dobrodružstvo sa niekedy začína vo chvíli, keď sa pokúsime pochopiť niekoho, kto vidí svet inak. Slovensko-chorvátsky rodinný film Hlavička režisérok Mariny Andree Škop a Vandy Raýmanovej zverejnil prvý oficiálny trailer. Do slovenských kín vstúpi 10. septembra.

Práve originálny spôsob rozprávania príbehu vo filme Hlavička zaujal medzinárodnú porotu 73. ročníka Pula Film Festivalu, jedného z najvýznamnejších filmových festivalov v juhovýchodnej Európe. Film získal tri Zlaté arény – za výpravu, kostýmy a vizuálne efekty.

Najvýraznejšiu slovenskú stopu zanechal film práve v poslednej z ocenených kategórií. Zlatú arénu za vizuálne efekty získal tím vedený slovenskou režisérkou Vandou Raýmanovou, spolu so slovenskými tvorcami Michalom Strussom, Ivanou Šebestovou, Petrom Budinským, Marekom Ježom a Tomášom Danayom a chorvátskym filmárom Krstom Jaramom.

Prepájajú realitu s detskou predstavivosťou

Vo svojom zdôvodnení porota ocenila vizuálne efekty, ktoré „animáciou posúvajú hranice filmového rozprávania, prepájajú realitu s detskou predstavivosťou a formujú silný emocionálny zážitok z filmového sveta.“

„Veľmi si vážime, že porota ocenila práve vizuálnu stránku filmu. Animácia v Hlavičke nie je len výtvarným prvkom. Pomáha divákom vstúpiť do sveta hlavného hrdinu a zažiť realitu tak, ako ju prežíva on,“ hovorí režisérka Vanda Raýmanová.

Spolu s festivalovým úspechom tvorcovia zverejňujú aj prvý oficiálny trailer. Divákov zavedie do príbehu desaťročnej Alice, ktorej jedného dňa záhadne zmiznú rodičia. Aby ich našla, spojí sily so skupinou detských kamarátov. Ich pátranie sa však postupne mení na niečo oveľa väčšie – cestu k pochopeniu Alicinho staršieho brata prezývaného Hlavička, chlapca s autizmom, ktorý svet vníma inak ako ostatní.

Téma prijatia odlišnosti

Na filme Hlavička sa výrazne podieľali slovenskí tvorcovia nielen v réžii, ale aj v animácii, vizuálnych efektoch a postprodukcii. Vo filme účinkujú aj slovenskí herci Gabriela Dzuríková a Csongor Kassai, ktorí stvárňujú dvojicu výrazných postáv zohrávajúcich kľúčovú úlohu v príbehu.

Film Hlavička je určený deťom od siedmich rokov, no rovnako silno oslovuje aj dospelých. Popri dobrodružnom príbehu prirodzene otvára tému prijatia odlišnosti, inklúzie detí s autizmom a života rodín, ktorých sa autizmus dotýka.

Autor:

Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články