Dokument 38 bol úspešnejší než Bathory

Už po otváracom víkende so 49 314 divákmi sa stal film Daniela Dangla a Lukáša Zednikoviča 38 o hokejovej legende Pavlovi Demitrovi najúspešnejším slovenským dokumentom v ére samostatnosti. Za štyri dni ho videlo dvakrát toľko divákov ako doteraz najúspešnejší domáci dokument v našich kinách od roku 1993 – titul Všetky moje deti Ladislava Kaboša. Tretia priečka medzi dokumentmi patrí dlhoročnému lídrovi tabuľky – filmu režiséra Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995), ktorý videlo 17 574 divákov. Film 38 sa navyše stal novým rekordérom otváracích víkendov slovenských snímok od roku 1993. Na Jakubiskov projekt Bathory bolo za prvý víkend zvedavých 35 925 divákov, teda o 13 389 menej ako na 38. Napriek tomu však Bathory naďalej ostáva so 432 300 divákmi najúspešnejším domácim filmom v ére samostatnosti. Podľa informácií distribučnej spoločnosti Itafilm snímku Daniela Dangla a Lukáša Zednikoviča videlo od premiéry 11. septembra 2014 do 25. septembra – teda za dva týždne – už 89 435 divákov. Vďaka tomu je 38 historicky prvým dokumentom, ktorý sa dostal medzi desať divácky najúspešnejších slovenských filmov od roku 1993. Momentálne už na siedmej priečke vystriedal vlaňajší kinohit Kandidát a na dosah má šiestu Suzanne Dušana Rapoša (1996) s 98 324 divákmi.

miro

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Vlastimil Herold

Vlastimil Herold

Prvým zo zakladateľov bol osamelý nadšenec Viktor Kubal so svojimi animátorskými pokusmi a prvým, vtedy ešte neozvučeným, krátkym slovenským animovaným filmom Studňa lásky (1944). Druhým bol Bohdan Slavík, zakladateľ Oddelenia triku a grafu (1951) na pôde Štúdia populárno-vedeckého filmu. Práve tam vyrástla generácia animátorov, ktorých pre animovaný film nadchol prvý profesionálny animátor Vlastimil Herold. Prvý film štátneho štúdia Pingvin (1964) nakrútil ďalší zo štvorice, Ivan Popovič, spolu s bratom Vladimírom. Vlastimil Herold sa narodil v roku 1924 v Nižnom Hrabovci v českej rodine. Po vzniku Slovenského štátu však museli Slovensko opustiť. Po presídlení do Čiech študoval na vojenskom gymnáziu a neskôr na strojníckej priemyslovke. Počas vojny navštevoval aj večerné kurzy kreslenia u maliara Vojtěcha Tittelbacha, čo zásadne ovplyvnilo jeho budúcu kariéru. Na Slovensko sa vrátil v 50. rokoch do Oddelenia triku a grafu. Spolu s manželkou, grafičkou Libušou Černou, prišiel ako „hotový animátor“ z populárneho českého animačného štúdia Bratři v triku. V rokoch 1955 – 1956 v Oddelení triku a grafu napísal a režíroval štyri reklamy, ktoré predstavujú prechod medzi „úžitkovou“ animáciou trikárov a svojbytným naratívnym filmom. Vedenie slovenského filmového podniku však animovaným filmom neprialo, keďže mohli vznikať len nad rámec trikárskej pracovnej agendy, teda vo voľnom čase trikárov. Herolda a Černú to vyčerpávalo...
Zobraziť všetky články