Dotkol som sa doby kamennej Záber z filmu Dotkol som sa doby kamennej. Foto: Pavol Barabáš/K2 studio

MFHF Poprad 2026: Cena poroty pre Dotkol som sa doby kamennej Pavla Barabáša

Písmo: A- | A+

Hlavnú cenu Grand Prix si z 34. ročníka Medzinárodného festivalu horských filmov Poprad odniesol francúzsky film Patagónske chiméry francúzskeho režiséra Guillauma Brousta. Rozpráva o o prvom ženskom výstupe legendárnou cestou Compressor Route na Cerro Torre.

„Film nás zaujal na mnohých úrovniach. Ako samotný príbeh a výkon, ale aj to, že je tam prepojenie animácie a reálnych záberov a celý film má takú snovú farebnosť. Zároveň má obrovský humor a dynamiku a pre nás porotcov to bol film, ktorý nastavuje ďalšiu latku, kam sa môže outdoorový film posunúť,“ povedala o víťaznom filme členka poroty, česká architektka a slacklinerka Anna Hanuš Kuchařová.

Dotkol som sa doby kamennej nie je iba o zániku jedného sveta

Cenu poroty získal nový film Pavla Barabáša Dotkol som sa doby kamennej. Vracia sa ním do Novej  Guiney a k životu jej domorodých obyvateľov. „Dá sa filmom zachrániť svet, ktorý mizne? Alebo z neho kamera uchová iba posledný tieň? Možno sú to pre mňa najvzácnejšie obrazy, aké som kedy nakrútil. Nie preto, že bolo ťažké dostať sa k nim, ale preto, že ich už nebude možné zopakovať. Na vysoké hory budú ľudia vystupovať aj v budúcnosti. K pôvodným prírodným spoločenstvám sa však už nikdy nevrátime. Dotkol som sa doby kamennej preto nie je iba filmom o zániku ich sveta. Je varovaním, že možno nepozorovane strácame aj ten náš,“ povedal o snímke Dotkol som sa doby kamennej jej režisér a kameraman Pavol Barabáš.

MFHF Poprad 2026 sa konal od 14. do 18. októbra. Uviedol 50 súťažných filmov zo 14 krajín sveta. „Celkovo bolo na festival prihlásených 514 filmov. Myslím si, že aj filmy, ktoré sme, bohužiaľ, nemohli oceniť, lebo cien nie je toľko, si cenu zaslúžia. Všetkých 50 filmov, ktoré boli vybrané do súťaže, boli krásne a sú pre mňa víťazmi,“ uviedol jeden z porotcov tohto ročníka, slovenský filmár Rasťo Hatiar.

Prehľad všetkých ocenených na MFHF Poprad 2026 nájdete na stránke festivalu. Jeho 35. ročník sa bude konať od 13. do 17. októbra 2027. 

Autor:

Záber z filmu Dotkol som sa doby kamennej. Foto: Pavol Barabáš/K2 studio

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

František Kovár vo filme Andreja Lettricha Červené víno (1976). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

František Kovár

Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny.  Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman). František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov. K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom. Nová scéna, Korzo aj SND Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo...
Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...
Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
Zobraziť všetky články