nové slovenské filmy 2026 Milan Ondrík a Ján Jackuliak si zahrajú v novom filme Bojovník z prostredia MMA. Foto: Bontonfilm
Písmo: A- | A+

Milan Ondrík stvárni hlavnú úlohu v česko-slovenskom hranom filme Bojovník z prostredia MMA. Snímka, ktorá vzniká v česko-slovenskej koprodukcii by mala prísť do kín na budúci rok v auguste. Režisérmi sú Vojtěch Frič a Tomáš Dianiška.

Okrem Milana Ondríka sa vo filme Bojovník predstavia Hana Vagnerová, Eliška Balzerová, Martin Finger, Ján Jackuliak či Pavel Rímský. Film sa nakrúca od marca. Filmári využili aj obrovský komparz viac ako 25-tisíc návštevníkov zápasu na pražskom štadióne Eden Oktagon 72: Attila Végh vs. Karlos Vémola 3. „Takúto kulisu český film ešte nezažil. Najlepšia karta v histórii Oktagonu, desaťtisíce divákov a napätie, ktoré by sa dalo krájať – toto bola filmová scéna, na ktorú sa nezabúda,“ povedal po zápase MMA v sobotu 14. 6. producent a jeden z režisérov Vojtěch Frič z love.FRAME.

Milan Ondrík stvárňuje vo filme Bojovník vyslúžilého zápasníka, ktorého okolnosti prinútia vrátiť sa späť do ringu. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre českého a slovenského diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ hovorí druhý z režisérov Tomáš Dianiška.

Športová dráma za 2,8 milióna eur

Športovú drámu Bojovník, ktorej rozpočet je 70 miliónov českých korún (cca 2,8 milióna eur), budú nakrúcať do konca roka. Na jej vzniku sa podieľa aj Oktagon MMA – najväčšia česko-slovenská organizácia, ktorá usporadúva turnaje bojových športov MMA. „Vstup Oktagonu do hraného filmu je pre nás míľnikom. Veríme, že táto spolupráca môže priniesť niečo výnimočné nielen pre náš šport, ale aj pre športových fanúšikov všeobecne. Ak sa má takýto film nakrútiť, Oktagon pri tom jednoducho nesmie chýbať,“ povedal Ondřej Novotný, spoluzakladateľ a promotér Oktagonu, ktorý do projektu vstúpil spolu s Pavlom Nerudom a ich spoločnosťou Neruda Production. Pridali sa tak k producentom zo spoločností love.FRAME a Bontonfilm Studios. Slovenským producentom je B-Production Tibora Búzu.

Autor:

Milan Ondrík a Ján Jackuliak na nakrúcaní v ringu v na pražskom Edene. Foto: Bontonfilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Film Potopa režiséra Martina Gondu získal päť sošiek ocenenia Slnko v sieti a šiestou je divácka cena. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Slnko v sieti: Buďme ostražití

Keď som už tu, tak skúsim, zažartoval a skromno-zvodne sa usmial pod fúz Maroš Kramár. Pri vyhlásení laureáta ocenenia Slnko v sieti za najlepší hraný film roku 2025 si vzal bez škrupulí ponúknutý priestor slobodne sa vyjadriť. Vyzretá osobnosť svojej generácie, herec neprávom potopený v komerčnej zábave, typ, ktorý by sa patrilo vidieť v slovenskom filme v krásnej, hlbokej úlohe, si zo samého žartu aj povzdychol, že vlani nič nenatočil. Stojac pred plnou sálou bratislavskej Starej tržnice však nechcel hovoriť o sebe. Rozprával o športovcoch, vedcoch, umelcoch, ktorí reprezentujú našu krajinu vo svete. Predovšetkým však hovoril o filmároch z domácej scény prepojených na celú Európu. Pretože práve im patril štvrtkový večer plný oslavy. Herec Maroš Kramár na odovzdávaní ocenení Slnko v sieti 2026. Foto: SFTA/Zdenko Hanout Slovo, ktorému sa nedalo vyhnúť Maroš Kramár vyzdvihol najväčšie úspechy našej filmárskej obce v blízkom aj ďalekom svete, veď ich stále pribúda. A keďže ide o umeleckú produkciu zákonite reflektujúcu svet, v ktorom žijeme, nevidel najmenší dôvod nebyť angažovaným. Pomaly a iste tak smeroval k slovu, ktorému sa už nedalo vyhnúť: hanba. Adresoval ho presne a priamo: premiérovi Slovenskej republiky, vládnej garnitúre, ministerstvu kultúry a jeho reprezentácii a napokon verejnoprávnej televízii. Tá sa totiž práve unúvala nepodať divákom na Slovensku správu o tom, akí ľudia dnes pôsobia vo filmovej brandži, ako...
recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca Záber z filmu Posledný Hebrej z Hlohovca. Foto: Filmtopia

recenzia Posledný Hebrej z Hlohovca

Hlohovec. Mesto s bohatou históriou, podľa archeológov osídlené už v paleolite. Prvá písomná zmienka zo začiatku 12. storočia. Traduje sa, že bolo pomenované podľa hlohu, kríka s ostročervenými plodmi a vetvičkami ozbrojenými pichľavými ostňami. A traduje sa, že Kristova tŕňová koruna bola uvitá práve z neho. Mesto, ktoré sa stalo hlavným dejiskom nového filmu dokumentaristu Arnolda Kojnoka Posledný Hebrej z Hlohovca (2026). Pred druhou svetovou vojnou tvorili Židia v Hlohovci približne desatinu obyvateľstva, vyše osemsto duší. Po vojne sa ich vrátilo necelých 40 a dnes tam ich prítomnosť vôbec necítiť. Demografický oblúk, žiaľ, vôbec nie ojedinelý pre „slovákštátne“ mestské osídlenia, no i tak nástojčivo hodný zaznamenania, popísania, zopakovania, poučenia, zaujatia stanoviska. Autorského, ale najmä diváckeho. Vo filme totiž okrem mnohého iného napríklad prebehne takýto rozhovor preživšej pani a režiséra: „Čo chceli, to robili. Došli a si zobrali. Otvorili skriňu, zvesili obraz...“ „A vy ste poznali tých ľudí?“ „Samozrejme.“ „A im to nebolo trápne?“ „Nie.“ A iný pán z tvárí Hlohovčanov po svojom návrate domov vyčítal: „A vy ste sa vrátili? To sklamanie, že sme to prežili...“ Zvykneme takéto správy vyvažovať vyzdvihovaním tých, ktorí Židom počas holokaustu pomáhali. Aj v Kojnokovej snímke sa takí nájdu. Nesporne si zaslúžia našu hlbokú úctu a obdiv, hoci nie morálne, no reálne boli v ringu ľahkou mušou váhou proti superťažkej. Na oficiálnej internetovej stránke...
Zobraziť všetky články