Modrého anjela z Art Filmu má sudánska dráma Zbohom, Júlia

Písmo: A- | A+

Tridsiaty ročník MFF Art Film, ktorý sa konal od 21. do 28. júna, pozná víťazov v troch súťažiach – Medzinárodnej súťaži hraných filmov, Medzinárodnej súťaži krátkych filmov aj Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy. 

V Medzinárodnej súťaži hraných filmov získala Modrého anjela za najlepší film sudánska dráma Zbohom, Júlia o priateľstve dvoch žien s rozdielnym náboženským vyznaním. „Film Zbohom, Júlia skrz rodinnú tragédiu poukazuje na dôležité súčasné dianie, ponára sa do historických nánosov a politických konfliktov. Vyjadruje humanistické posolstvo, pričom sa sústreďuje na tému odpustenia,“ zdôvodnila porota udelenie ceny debutu režiséra Mohameda Kordofaniho. Producenti filmu Amjad Abu Alala a Mohammed Alomda získali aj finančnú prémiu vo výške 2 000 eur. O víťaznom filme rozhodovala ukrajinská vizuálna umelkyňa a filmárka Anna Kryvenko, kurdsko-švajčiarsky režisér a scenárista Mano Khalil a slovenský režisér Marek Kuboš.

Skľučujúcu drámu Dievča s ihlou inšpirovanú desivými udalosťami z Dánska z obdobia krátko po prvej svetovej vojne, ocenila porota Modrým anjelom za réžiu Magnusa von Horna. Snímka si odniesla aj Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon dánskej herečky Trine Dyrholm. Modrého anjela za najlepší mužský herecký výkon získal dánsky herec Sebastian Bull vďaka úlohe vo väzenskej dráme Dozorkyňa od režiséra Gustava Möllera.

Porota udelila aj tri zvláštne uznania – hercovi Clémentovi Faveauovi za rolu v komediálnej dráme Panebože!, ženskej hereckej dvojici víťazného filmu Zbohom, Júlia – Eiman Yousif a Siran Riak a japonskej snímke Rei debutujúceho režiséra Toshihika Tanaku.

Modrého anjela za najlepší film novej Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy udelili celovečernému debutu poľského režiséra Klaudiusza Chrostowského Ultima Thule, ktorý rozpráva o tom, ako prekonať stratu. „Prostredníctvom interakcie s drsnou krajinou a priateľstiev, ktoré sú viac než len ľudské, sa film stáva výnimočným príspevkom do súťaže,“ uviedla porota tvorená trojicou odborníčok z prostredia filmovej teórie a teatrológie, a to Birgit Beumers z Nemecka, Annou Ladinig z Rakúska a Sylviou Huszár z Maďarska. Zvláštne uznanie porota udelila animovanému filmu Pelikan Blue, ktorú nakrútil režisér László Csáki. 

Modrého anjela za najlepší krátky film získala snímka Incident režiséra Billa Morrisona, ktorá je rekonštrukciou policajnej streľby v Chicagu z roku 2018. „Film šikovne využíva moderné monitorovacie technológie na rekonštrukciu tragédie zo všetkých ľudských perspektív. Fragmenty incidentu nezákonnej streľby polície skladajú širší obraz spoločnosti, strachu a predsudkov, ktoré sú hnacím motorom opätovného výskytu takýchto tragédií,“ zdôvodnila porota, ktorú tvorili slovenská herečka a producentka Lucia Hurajová, český filmár Martin Kuba a poľský kultúrny promotér a festivalový organizátor Krzysztof Sienkiewicz. Krátke filmy Pomaranč z Jaffy (r. Mohammed Almughanni), Namôjdušu (r. Sam Manacsa) a Teraz alebo nikdy! (r. Heta Jäälinoja) odmenila porota zvláštnym uznaním.

Divácku cenu JOJ Cinema za dlhometrážny film udelilo publikum snímke Bez vzduchu od Kataliny Moldovai.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Lapilli / Zdroj: Film Expanded

recenzia Lapilli

Lapilli otvárajú zábery morskej hladiny snímanej z idúcej lode a dunivý, takmer útrobný zvuk trieštiacich sa vĺn. Autorský hlas hovorí: „Prichádzam v momente, keď sa kyslík vydal na ústup.“ Znie to záhadne, priam nepreniknuteľne. Vzápätí obrazy mora vystrieda vyprahnutá krajina, popraskané dno jazera, z ktorého sa vplyvom devastujúcej ľudskej činnosti stala toxická pustatina. Filmové obrazy Lapilli, zábery vyschnutého Aralského jazera, ale aj iných lokalít s nerastnými kvetmi, podivuhodnými farbami skalných stien a kryštalických štruktúr však nie sú nepreniknuteľné. Skrýva sa za nimi autorkina naliehavá potreba hovoriť o smrti, strate a trúchlení. Nejde to hneď; nejde to priamo. Preto Ďurinová použije metaforu o vysychaní jazera a metonymiu kyslíka na ústupe. Je to akási rétorická a poetická fyzikálna chémia. A je to alchýmia. Paula Ďurinová chce hovoriť príbeh svojich starých rodičov, experimentálneho fyzika a učiteľky prekladateľky so záľubou v horách, meditácii a dychových cvičeniach, ktorí krátko po sebe podľahli kovidovému zápalu pľúc, no nemôže prestať myslieť na vysychanie jednej z najväčších vnútrozemských vodných plôch na svete. Navyše sa potrebuje ponoriť do seba. Preto zostupuje do jaskyne, preto nám hovorí, že smútok má svoje štádiá; je ich päť alebo sedem. Päť alebo sedem (z môjho pohľadu šesť) je aj implicitných častí filmu: štádium vyschnutého jazera (hľadania slov, filmovej formy), štádium vodopádu (výtrysku života,...
Záber z filmu Dozorkyňa / Zdroj: ASFK

recenzia Dozorkyňa

Dozorkyňa je čítankou psychologického trileru. Napriek tomu, že má svoje ošúchané stránky, odpísané z iných filmov z väzenského prostredia, stále je to poctivá psychologická dráma, ktorá mrazí nielen svojím severským prostredím. Dej sleduje prísnu, no sympatickú dozorkyňu Evu v stredných rokoch, ktorá pracuje v mužskej väznici. Pôsobí na oddelení pre mladých mužov odsúdených za ľahké zločiny, kde vďaka vzájomnému rešpektu medzi väzňami a dozorkyňou vládne príjemná, takmer táborová atmosféra. Tvorcovia filmu výrazne pracovali aj s dekoráciami a výpravou, aby si pomohli v minimalistickom rozprávaní. Postavami vo veľmi presnej, ale stručnej expozícii sú tak aj široké a presvetlené chodby v symetrickej kompozícii, ktorá evokuje pravidelnosť a poriadok nastolené Evou na oddelení. Eva každého z väzňov pozná po mene, venuje sa im nad rámec svojich povinností a vedie krúžok meditácie, vďaka čomu si ju hneď obľúbime. Takéto uvoľnené pomery však zároveň vyvolávajú napätie, pretože čakáme, kedy krehkosť vzťahov, nutne obmotaných mocenskou dynamikou, pukne. Obzvlášť, ak vzťah tvorí žena (príznačne pomenovaná Eva), ktorej je spoločensky pripisovaná menšia moc, ale v tomto prípade jej povolanie prináša dominanciu voči mužom, ktorých pozícia je vo väzení v porovnaní so stereotypmi mimo tejto inštitúcie podradená. Prostredie väzenia prináša aj napätie podporené strachom z minulosti odsúdených chlapcov a mužov, ktorú režisér naschvál nešpecifikuje, aby nám predstavivosť pracovala na plné obrátky, vždy...
Zobraziť všetky články