Modrého anjela z Art Filmu má sudánska dráma Zbohom, Júlia

Písmo: A- | A+

Tridsiaty ročník MFF Art Film, ktorý sa konal od 21. do 28. júna, pozná víťazov v troch súťažiach – Medzinárodnej súťaži hraných filmov, Medzinárodnej súťaži krátkych filmov aj Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy. 

V Medzinárodnej súťaži hraných filmov získala Modrého anjela za najlepší film sudánska dráma Zbohom, Júlia o priateľstve dvoch žien s rozdielnym náboženským vyznaním. „Film Zbohom, Júlia skrz rodinnú tragédiu poukazuje na dôležité súčasné dianie, ponára sa do historických nánosov a politických konfliktov. Vyjadruje humanistické posolstvo, pričom sa sústreďuje na tému odpustenia,“ zdôvodnila porota udelenie ceny debutu režiséra Mohameda Kordofaniho. Producenti filmu Amjad Abu Alala a Mohammed Alomda získali aj finančnú prémiu vo výške 2 000 eur. O víťaznom filme rozhodovala ukrajinská vizuálna umelkyňa a filmárka Anna Kryvenko, kurdsko-švajčiarsky režisér a scenárista Mano Khalil a slovenský režisér Marek Kuboš.

Skľučujúcu drámu Dievča s ihlou inšpirovanú desivými udalosťami z Dánska z obdobia krátko po prvej svetovej vojne, ocenila porota Modrým anjelom za réžiu Magnusa von Horna. Snímka si odniesla aj Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon dánskej herečky Trine Dyrholm. Modrého anjela za najlepší mužský herecký výkon získal dánsky herec Sebastian Bull vďaka úlohe vo väzenskej dráme Dozorkyňa od režiséra Gustava Möllera.

Porota udelila aj tri zvláštne uznania – hercovi Clémentovi Faveauovi za rolu v komediálnej dráme Panebože!, ženskej hereckej dvojici víťazného filmu Zbohom, Júlia – Eiman Yousif a Siran Riak a japonskej snímke Rei debutujúceho režiséra Toshihika Tanaku.

Modrého anjela za najlepší film novej Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy udelili celovečernému debutu poľského režiséra Klaudiusza Chrostowského Ultima Thule, ktorý rozpráva o tom, ako prekonať stratu. „Prostredníctvom interakcie s drsnou krajinou a priateľstiev, ktoré sú viac než len ľudské, sa film stáva výnimočným príspevkom do súťaže,“ uviedla porota tvorená trojicou odborníčok z prostredia filmovej teórie a teatrológie, a to Birgit Beumers z Nemecka, Annou Ladinig z Rakúska a Sylviou Huszár z Maďarska. Zvláštne uznanie porota udelila animovanému filmu Pelikan Blue, ktorú nakrútil režisér László Csáki. 

Modrého anjela za najlepší krátky film získala snímka Incident režiséra Billa Morrisona, ktorá je rekonštrukciou policajnej streľby v Chicagu z roku 2018. „Film šikovne využíva moderné monitorovacie technológie na rekonštrukciu tragédie zo všetkých ľudských perspektív. Fragmenty incidentu nezákonnej streľby polície skladajú širší obraz spoločnosti, strachu a predsudkov, ktoré sú hnacím motorom opätovného výskytu takýchto tragédií,“ zdôvodnila porota, ktorú tvorili slovenská herečka a producentka Lucia Hurajová, český filmár Martin Kuba a poľský kultúrny promotér a festivalový organizátor Krzysztof Sienkiewicz. Krátke filmy Pomaranč z Jaffy (r. Mohammed Almughanni), Namôjdušu (r. Sam Manacsa) a Teraz alebo nikdy! (r. Heta Jäälinoja) odmenila porota zvláštnym uznaním.

Divácku cenu JOJ Cinema za dlhometrážny film udelilo publikum snímke Bez vzduchu od Kataliny Moldovai.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Zuzana Fialová vo filme Od marca do mája.

Skreslená realita v nás i vo filme na Febiofeste

Má zaostrené na dobrý film. Už po 32. raz prinesie filmovým fanúšikom výber snímok, ktoré uspeli na prestížnych festivaloch, získali status kultového diela či vypovedajú o živote v strednej Európe. Medzinárodný filmový festival Febiofest uvedie v Bratislave od 19. do 25. marca viac ako 70 filmov. Ponúkne tiež podujatie pre filmových profesionálov i bohatý sprievodný program. Festival sa nesie v téme Skreslená realita. „Od diskusie o tom, čo je pravdivé, sme sa posunuli ďalej a aj vďaka AI sa už začíname pýtať, čo je a čo nie je reálne. Od skreslenia faktov sme sa posunuli k skreslenej realite. Skresľovanie a ohýbanie reality povýšila na novú úroveň pred vyše 100 rokmi kinematografia, dnes do hry vstupujú sociálne médiá a najnovšie umelá inteligencia," približuje pre Film.sk umelecký riaditeľ festivalu Ondrej Starinský. „Možno takým ,vlajkovým filmomʻ skreslenej reality v programe festivalu je dokumentárny experiment O hrdinovi. Debutujúci poľský režisér Piotr Winiewicz v ňom skúma hranice umelej inteligencie a umenia. Inšpirovaný výrokom legendárneho režiséra Wernera Herzoga, ktorý povedal, že ,počítač nebude schopný vytvoriť film na mojej úrovni aspoň ďalších 4 500 rokovʻ, Winiewicz trénoval AI na Herzogovej tvorbe a nechal ju vygenerovať scenár. Výsledkom je znepokojivá reflexia o autenticite, umení a budúcnosti filmu. Film mal svetovú premiéru na IDFA...
Fotografia z filmu Autíčkári. Foto: BFilm

recenzia Autičkári

Autičkári – kto sú a koho oslovia? Dokumentárny film Dominika Bariho sa týka každého, kto vlastní auto. Téma krádeží vozidiel totiž nie je vzdialená realita, ale riziko, s ktorým sa môže stretnúť prakticky každý z nás. Film poodhaľuje fungovanie takzvaného leopoldovského gangu. Jeho členovia síce operujú po celom Slovensku, no zázemie, veliteľské centrum a sklad nakradnutého majetku mali – a podľa všetkého stále majú – najmä v Leopoldove. Aranžovaná dokumentácia v snímke Autičkári predstavuje komplexne vystavanú estetiku dokurealizmu, v ktorej sa autori programovo pohybujú na jemnej hrane medzi faktickou presnosťou a dramatickou interpretáciou. Starostlivo inscenované rekonštrukcie, odvíjajúce sa od policajných záznamov a osobných svedectiev priamych účastníkov, rafinovane prechádzajú od vernosti faktom až po ich umeleckú variáciu. Tento prístup ukazuje krehkosť hranice medzi reálnym a esteticky dotvoreným. Mimoriadne pôsobivé sú výpovede obetí, ktorých osobné príbehy sú umne konfrontované s detailnými opismi zlodejských praktík. Akoby sa pred nami otvorili hlbiny dvoch protichodných entít. Sedemdesiatštyri minút, v ktorých kontrapunkt vďaka sugestívnym vsuvkám udiera na tú správnu notu. „Mne zomrel otec, keď som mal dvanásť, ... a maminka to nezvládla, no, nezvládla nás nejako držať medzi mantinelmi. Samozrejme, že bola z toho smutná, bola z toho smutná dlhé roky,“ zoznamujeme sa v úvode so zlodejom zo„starej školy“. Jeho životná cesta sa neskôr radikálne...
Strihač Jay Rabinowitz. Foto: VFF

Príde strihač filmov Jarmuscha a Aronofského aj strihačka Jacquesa Audiarda

Odkrývajú zložitý a tvorivý svet za filmami a ponúkajú ponor do profesií, vďaka ktorým môžeme v kinách prežívať príbehy. Medzinárodné networkingové podujatie Visegrad Film Forum už viac ako desaťročie prináša na študentskú pôdu oceňovaných profesionálov z filmového priemyslu a počas niekoľkých dní ich intenzívne spája so študentmi i verejnosťou. 12. ročník sa bude konať tradične na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave od 19. do 22. marca a prinesie strihačskú špičku, jednu z najúspešnejších európskych producentiek či vhľad do súčasnej maďarskej kinematografie. Filmy, ktoré strihal, patria medzi kultové kúsky a pozná ich hádam každý študent filmu. Rekviem za sen (r. Darren Aronofsky, 2000) a Strom života (r. Terrence Malick, 2011) sa dostali na prestížny zoznam najlepšie zostrihaných filmov všetkých čias, ktoré zostavuje strihačská asociácia Motion Picture Editors Guild. Ako dvorný strihač Jima Jarmuscha sa podpísal pod snímky Noc na zemi (1991), Mŕtvy muž (1995), Káva a cigarety (1999), Ghost Dog – Cesta samuraja (1999) a ďalšie. Pracoval však aj na mnohých ďalších známych filmoch, ako napríklad 8. míľa (r. Curtis Hanson, 2002) či Fontána (r. Darren Aronofsky, 2006). Americký strihač Jay Rabinowitz tak už desaťročia posúva hranice filmového rozprávania. Iný, no rovnako zaujímavý pohľad na profesiu strihača prinesie Francúzka Juliette Welfling, ktorá má tiež za sebou dlhú...
Zobraziť všetky články