Fotografia z odovdzávania cien Jeden svet 2024 / © Šimon Lupták, Jeden svet

Moja nová tvár a Šedá zóna ocenené na festivale Jeden svet

Písmo: A- | A+

Film Moja nová tvár režisérky Jarmily Štukovej si získal uznanie medzinárodnej poroty festivalu Jeden svet a v piatok 25. októbra si zo slávnostného ceremoniálu odniesol hlavné ocenenie. „Režisérka tohto odvážneho filmu rozpráva príbeh o prežití prostredníctvom intímneho a zručne vybudovaného portrétu svojej protagonistky a skúma temné a bolestivé dôsledky jedného z najstrašnejších zločinov, ktorý sa v poslednom čase šíri vo viacerých krajinách a často zostáva neohlásený. Film vysiela silné posolstvo, pretože ukazuje, že vytrvalosť a nádej môžu zvrátiť to, čo sa zdalo byť nezvratné,” uvádza medzinárodná porota, ktorá rozhodla o víťazoch sekcie Slovensko a Česko za ľudské práva. Porotu tento rok tvoria katalánska filmárka, filmová kritička a výskumníčka Anna Petrus, poľský režisér a producent Maciek Hamela a autorka víťazného filmu minulého ročníka – režisérka Viera Čákanyová. V sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva o priazeň poroty uchádzalo osem slovenských a českých snímok.

Šedá zóna slovenskej režisérky Daniely Meressy Rusnokovej bola ocenená Špeciálnym uznaním v tejto sekcii a tiež Cenu DAFilms.sk. „Šedá zóna otvára dôležitú, ale zanedbávanú tému perinatálneho smútku a starostlivosti o predčasne narodené deti a ich rodičov. Tieto rodiny a najmä osamelé matky čelia mnohým výzvam, ktoré sú často znásobené nedostatkom systémovej podpory zo strany štátnych inštitúcií na Slovensku a potenciálne aj v iných krajinách. Premyslene zostrihaný film prináša mimoriadne úprimné a pôsobivé osobné posolstvo, reflektujúce širšie spoločenské problémy,” zdôvodňuje porota sekcie Slovensko a Česko za ľudské práva. „Našich kurátorov film oslovil intímnou a autentickou atmosférou rodinného príbehu, ktorý dovoľuje nazrieť za zavreté dvere rodín so znevýhodnenými deťmi, kde prebieha každodenný zápas o plnohodnotný život nielen detí, ale aj ich rodičov. Film našiel originálny umelecký spôsob, ako tieto spoločnosťou nevšímané dvere otvoriť a pozvať diváka ďalej. Zároveň tiež polemizuje s ideálmi spoločnosti orientovanej prioritne na výkon a stavia do popredia obyčajnú radosť z maličkostí a hodnoty vznikajúce zo vzťahov,” hovorí Dorota Zacharová, kurátorka DAFilms.sk. Víťazná snímka získa online distribúciu a digitálny marketing v hodnote 1,000 eur na filmovom portáli DAFilms.sk a tvorkyne filmu získali tiež balík kníh od hlavného mediálneho partnera Aktuality.sk, vrátane voucheru na mediálnu podporu v hodnote 5,000 eur.

Tento rok sa na festivale Jeden svet odovzdala aj špeciálna Cena REPowerEU za najlepšiu Kampaň za zmenu, ktorá bola vytvorená počas sprievodného podujatia Dni zmeny. Jeho cieľom je podporiť umelcov a umelkyne pri vytváraní diel, ktoré prinesú pozitívne zmeny v spoločnosti. Cenu REPowerEU získal film Svet stien od režisérky Lucie Kašovej. Kampaň za zmenu, ktorá k tomuto filmu vznikla, silne rezonuje s aktuálnymi výzvami klimatickej krízy a ľahostajnosťou voči budúcim generáciám.

Od 28. októbra do 3. novembra je dostupných online na webe Jedného sveta a na portáli DAFilms.sk 10 filmov.

Autor:

Fotografia z odovdzávania cien Jeden svet 2024 / © Šimon Lupták, Jeden svet

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Alenka a zázrak z cudzej krajiny. Foto: ASFK

recenzia Alenka a zázrak z cudzej krajiny

Dokumentárny film režiséra Daniela Dluhého Alenka a zázrak z cudzej krajiny je viacnásobným road movie – vonkajším aj vnútorným, smerujúcim do cieľa, ale potom zas rýchlo naspäť do oveľa bezpečnejšieho bodu štartu. Mladá žena Alena Horváthová pochádza zo Spiša. Po mnohých osudových peripetiách dnes žije v Nemecku, pracuje, má vlastné bývanie, milujúcich ľudí po boku. A vydáva sa na výlet na Slovensko, ozajstný poznávací zájazd – do detského domova, kde vyrastala; do azylového domu, kde našla útočisko; do chudobnej rómskej osady, kde žije jej biologická rodina. Okrem filmového štábu ju na ceste sprevádza aj tútor Michael Jagdmann, ktorý spolu s manželkou Marion zohral v Alenkinom živote zásadnú úlohu, taký deus et machina. Scenáristi Daniel Dluhý a Lukáš Marhefka vkročili svojím filmom do hneď niekoľkých trinástych komnát – dôvody a spôsoby štátom riadeného odoberania detí z pôvodných rodín, verejné vzdelávanie vo vylúčených komunitách, inštitucionálna starostlivosť o opustené deti, záchytná pomoc pre problematickú mládež, sanácia rodinného prostredia či vlastne jej donebavolajúca absencia, etnická inakosť, problém chudoby, žiaľ, už generačnej, no a napokon napríklad otázky vzťahovej väzby ne/nadobudnutej v útlom detstve, ktoré, možno viac než si vieme predstaviť, hýbu naším svetom. Na šesťdesiatminútovú snímku je to veľké sústo, preto nečudo, že sa autori pri viacerých vstupoch do tých trinástych komnát dopustili aj omylov, či skôr...
Záber z filmu Za oponou veľhôr. Foto: Dayhey

recenzia Za oponou veľhôr

„To znie ako báseň: Za oponou veľhôr,“ ozve sa ktosi z prítmia kinosály. Už samotný názov napovedá, že film sa nebude držať iba horských kontúr či efektných horolezeckých kulís. Nahliadne hlbšie – až za horizont známeho. Hlavnou hrdinkou je československá horolezkyňa so slovenskými koreňmi Dina Štěrbová. Metafyzickým priečelím dokumentu sú kompozičné princípy, ktoré vyrastajú z prieniku hudby a matematiky – harmónia tónov a čísel ako kľúč k pochopeniu vyšších súvislostí: „Dotyk absolútna alebo je to zjavenie krásy – pre mňa to bola hudba a matematika. Celý život som sa živila matematikou, ale len málokoho sa mi podarilo presvedčiť, že je nielen užitočná, ale aj krásna, že má podobnú stavbu ako gotická katedrála; pri troche fantázie si môžeme predstaviť, že tunajšie stĺpy predstavujú základné kamene, alebo axiómy, klenba je celková matematická teória, ktorá z toho plynie, a spolu to tvorí úžasný, vznosný celok. A keď človek naozaj vnútorne pochopí akýkoľvek výsledok v matematike, je to akoby sa dotkol absolútna – je to podobné, ako keď vylezie na vysokú horu,“ opisuje Dina Štěrbová. Celý dokument je majstrovsky pretkaný percepciami a úvahami o živote a bytí. Nestráca pritom zo zreteľa ľudský rozmer. Tieto špecifické rozprávačské prostriedky, ktoré možno interpretovať prostredníctvom komplementárnych funkcií rozprávača, ako ich definuje Gérard Genette, prekračujú konkrétny...
Atmosféra na festivale Jeden svet 2024. Foto: Jeden Svet/Šimon Lupták

Festivaly bez podpory fondu. Ako to ovplyvní ich podobu?

V apríli 2025 zásahom Rady Audiovizuálneho fondu nezískalo šesť slovenských filmových festivalov finančnú podporu na ďalšie obdobie, hoci odborná komisia ich jednoznačne odporučila podporiť. Ako to ovplyvní festivaly Jeden svet, Filmový festival inakosti, Cinedu, Be2Can, Scandi a June Film Fest? Do festivalového diania sa podobnými krokmi vnáša nestabilita a neistota, ktorá môže na fungovanie organizačných tímov pôsobiť negatívne. Narážajú na finančné a časové limity, ktoré spôsobujú sklzy v reťazci celkovej organizácie. Zároveň takto vzniká zlá vizitka smerom k domácim, ale najmä zahraničným partnerom. Oslovili sme festivalové tímy, aby nám priblížili, ako sa so situáciou vyrovnávajú a čo čaká ich podujatia v ďalšom období. Jeden svet Festival Jeden svet zameraný na ľudské práva má domácu i medzinárodnú prestíž, radí sa medzi podujatia so silnou tradíciou a navyše napĺňa európsky akt o prístupnosti filmových diel prípravou audiokomentárov pre nevidiacich či špeciálnych titulkov pre nepočujúcich. Po 25 rokoch fungovania je činnosť najstaršieho festivalu dokumentárneho filmu na Slovensku reálne ohrozená. Organizátori spustili zbierkovú kampaň na platforme Donio, kde ho môžu ľudia priamo podporiť. (Zachráňme festival Jeden svet | Donio) Každý príspevok je hlasom za kultúru bez cenzúry, apelujú v statuse na sociálnych sieťach. „Bez ohľadu na to, akú sumu sa nám podarí vyzbierať, ľudia nás zahrnuli veľkou podporou, nielen finančnou, ale...
Zobraziť všetky články