Fotografia z odovdzávania cien Jeden svet 2024 / © Šimon Lupták, Jeden svet

Moja nová tvár a Šedá zóna ocenené na festivale Jeden svet

Písmo: A- | A+

Film Moja nová tvár režisérky Jarmily Štukovej si získal uznanie medzinárodnej poroty festivalu Jeden svet a v piatok 25. októbra si zo slávnostného ceremoniálu odniesol hlavné ocenenie. „Režisérka tohto odvážneho filmu rozpráva príbeh o prežití prostredníctvom intímneho a zručne vybudovaného portrétu svojej protagonistky a skúma temné a bolestivé dôsledky jedného z najstrašnejších zločinov, ktorý sa v poslednom čase šíri vo viacerých krajinách a často zostáva neohlásený. Film vysiela silné posolstvo, pretože ukazuje, že vytrvalosť a nádej môžu zvrátiť to, čo sa zdalo byť nezvratné,” uvádza medzinárodná porota, ktorá rozhodla o víťazoch sekcie Slovensko a Česko za ľudské práva. Porotu tento rok tvoria katalánska filmárka, filmová kritička a výskumníčka Anna Petrus, poľský režisér a producent Maciek Hamela a autorka víťazného filmu minulého ročníka – režisérka Viera Čákanyová. V sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva o priazeň poroty uchádzalo osem slovenských a českých snímok.

Šedá zóna slovenskej režisérky Daniely Meressy Rusnokovej bola ocenená Špeciálnym uznaním v tejto sekcii a tiež Cenu DAFilms.sk. „Šedá zóna otvára dôležitú, ale zanedbávanú tému perinatálneho smútku a starostlivosti o predčasne narodené deti a ich rodičov. Tieto rodiny a najmä osamelé matky čelia mnohým výzvam, ktoré sú často znásobené nedostatkom systémovej podpory zo strany štátnych inštitúcií na Slovensku a potenciálne aj v iných krajinách. Premyslene zostrihaný film prináša mimoriadne úprimné a pôsobivé osobné posolstvo, reflektujúce širšie spoločenské problémy,” zdôvodňuje porota sekcie Slovensko a Česko za ľudské práva. „Našich kurátorov film oslovil intímnou a autentickou atmosférou rodinného príbehu, ktorý dovoľuje nazrieť za zavreté dvere rodín so znevýhodnenými deťmi, kde prebieha každodenný zápas o plnohodnotný život nielen detí, ale aj ich rodičov. Film našiel originálny umelecký spôsob, ako tieto spoločnosťou nevšímané dvere otvoriť a pozvať diváka ďalej. Zároveň tiež polemizuje s ideálmi spoločnosti orientovanej prioritne na výkon a stavia do popredia obyčajnú radosť z maličkostí a hodnoty vznikajúce zo vzťahov,” hovorí Dorota Zacharová, kurátorka DAFilms.sk. Víťazná snímka získa online distribúciu a digitálny marketing v hodnote 1,000 eur na filmovom portáli DAFilms.sk a tvorkyne filmu získali tiež balík kníh od hlavného mediálneho partnera Aktuality.sk, vrátane voucheru na mediálnu podporu v hodnote 5,000 eur.

Tento rok sa na festivale Jeden svet odovzdala aj špeciálna Cena REPowerEU za najlepšiu Kampaň za zmenu, ktorá bola vytvorená počas sprievodného podujatia Dni zmeny. Jeho cieľom je podporiť umelcov a umelkyne pri vytváraní diel, ktoré prinesú pozitívne zmeny v spoločnosti. Cenu REPowerEU získal film Svet stien od režisérky Lucie Kašovej. Kampaň za zmenu, ktorá k tomuto filmu vznikla, silne rezonuje s aktuálnymi výzvami klimatickej krízy a ľahostajnosťou voči budúcim generáciám.

Od 28. októbra do 3. novembra je dostupných online na webe Jedného sveta a na portáli DAFilms.sk 10 filmov.

Autor:

Fotografia z odovdzávania cien Jeden svet 2024 / © Šimon Lupták, Jeden svet

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Stratené v Prešove (r. Slavomír Capek, Tomáš Telepák). Foto My Street Films SK / DAFilms.sk

Natoč si svoj film! Spustili súťaž námetov My Street Films SK

Do My Street Films SK sa môžete prihlásiť s krátkym námetom a videovizitkou prostredníctvom online formulára do 3. marca 2025. Hlavným organizátorom projektu je Národné osvetové centrum. „Zmyslom projektu My Street Films SK je vzdelávanie v oblasti tvorby dokumentárneho filmu. Je určený záujemcom a záujemkyniam bez formálneho filmového vzdelania a pokojne aj bez predošlých skúseností s nakrúcaním – teda pre všetkých tých, ktorých lákajú možnosti filmového média na vyjadrenie vlastného pohľadu na svet a svoj bezprostredný životný priestor,“ uviedli organizátori projektu. Z prihlásených námetov vyberú autorky a autorov 9 najlepších. Ponúknu im možnosť zúčastniť sa série workshopov, kde svoj námet môžu rozvinúť a realizovať ho do podoby krátkeho dokumentárneho filmu. Workshopy lektorsky povedú dokumentaristi Barbora Sliepková, Adama Hanuljak a Dominik Jursa. Účastníkom poskytnú dramaturgické usmernenie aj technické rady. Každý z trojice workshopov sa zameria na inú fázu vzniku filmu – literárnu, režijnú  a strihovú prípravu. Téma námetov môže byť ľubovoľná. Podľa organizátorov je však plusom, ak má autorka či autor k téme bližší vzťah založený na osobnej skúsenosti. „Vždy ma zaujmú introspektívne námety. Myslím, že ľudí láka reflektovať svoj vnútorný svet za pomoci filmových vyjadrovacích prostriedkov. Rovnako oceňujem spoločensky kritické a angažované témy,” povedala dokumentaristka a lektorka Barbora Sliepková. „Dôležitá je aj schopnosť uvažovať o...
Záber z filmu Pachová stopa. Foto: Filmtopia

recenzia Pachová stopa

Nový film Zuzany Piussi Pachová stopa sa zaoberá jednou z dlhodobých praktík českého justičného systému, ktorá je však rozšírená aj na Slovensku: dokazovaním viny na základe pachovej stopy identifikovanej špeciálne vycvičenými psami. Hoci ide o metódu, ktorá sa vo väčšine krajín už nevyužíva, keďže nemá žiadne vedecké opodstatnenie a môže byť ľahko manipulovateľná, ukazuje sa, že v našich končinách ide o vítaný spôsob, ako zvýšiť tzv. objasnenosť – svätý grál policajných zborov a súdnictva v čase kapitalizmu, keď nie je dôležité poznať pravdu, ale vykazovať čo najlepšie čísla a, samozrejme, aj vytvárať si podmienky na individuálne odmeny. Pachová stopa je skrátka trvalá, ale na verejnosti skoro neviditeľná súčasť systému, funkčná paradoxne práve v časoch, keď sa napríklad domáce násilie vedome prehliada, kým nedôjde k tragédiám, a tiež keď sa na základe pár gramov marihuany ničia životy. Keďže Piussi na filme spolupracovala s aktivistami dlhodobo sa angažujúcimi za nápravu škôd priamo napáchaných titulnou metódou, nemusí tápať, ale má úderné príbehy aj presné informácie, ktoré vie dávkovať a z ktorých už od prvých minút filmu mrazí. Zimomriavky podporuje aj hudba jej sestry Lucie Piussi. Podprahovo zdôrazňuje dunivú temnotu, v ktorej celý systém vedome žije a doslova bez mihnutia oka sa jej odmieta vzdať. Napriek jasnej reči vedcov aj skúsených kynológov a odorológov sudkyne a sudcovia odmietajú nanovo otvoriť prípady,...
Záber z filmu Brutalista. Foto: CinemArt

recenzia Brutalista

Píše sa rok 1947 a uznávaný budapeštiansky staviteľ a architekt László Tóth sa spamätáva z tvrdých rán, ktoré mu uštedrila druhá svetová vojna. I keď sa mu podarilo dostať z koncentračného tábora v Buchenwalde, znova nadobudnúť ľudskú dôstojnosť ostalo výzvou na celý život. Režisér Brady Corbet ho žánrovo nazval brutalistom. Jeho film Brutalista má desať nominácií na nadchádzajúceho Oscara. Na hranici chudoby László úspešne emigruje do Ameriky, kde ho v prvotnom nadšení víta bratranec Attila. S manželkou si tam otvoril nábytkársku dielňu a obchod, vkusom a štýlom Lászlóovi síce na míle vzdialený, ale ponuka pracovať pre rodinu sa neodmieta. Lászlóovi sa dokonca darí presvedčiť Attilu o vlastnom výtvarnom pohľade. Proti tmavým rustikálnym kulisám vtedajších amerických domácností navrhne pre obchod vzdušný funkcionalistický dizajn interiérového zariadenia v štýle art deco. Medzitým stále balansuje na hranici chudoby. Presvedčene sa stavia za svoje vízie, pričom údel cudzinca, ktorého má krajina prijať, sa učí brať ako prirodzenú zámorskú realitu. Nekladie si otázku, prečo je na tom horšie ako jeho bratranec. Nepozná procesy, ktorými život v Amerike (de)formuje charakter domácich obyvateľov či usadených prišelcov. Neposudzuje, čo v skutočnosti znamená Amerika ako krajina neobmedzených možností, nepýta sa, prečo by ho mala vítať s otvorenou náručou. Akoby si necenil, že jeho skutočnou oporou v cudzom svete sú černoch...
Zobraziť všetky články