Život alebo film Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek
Písmo: A- | A+

Na 21. medzinárodnom filmovom festivale Cinematik uvedie Slovenský filmový ústav (SFÚ) dva nové dokumentárne filmy, na ktorých sa podieľal ako koprodukčný partner. Oba predstavia dvoch významných slovenských tvorcov. Režiséra a scenáristu Dušana Hanáka a už zosnulého kameramana Igora Luthera. Pri príležitosti dokumentu o Lutherovi festival premietne aj dva klasické filmy. Debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) a krátky animovaný film Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej. Pri oboch stál Luther za kamerou. MFF Cinematik 2026 sa koná v termíne od 8. do 13. septembra v Piešťanoch.

V súťažnej sekcii dokumentárnych filmov Cinematik.doc sa do výberu šiestich titulov dostali aj dva dokumenty, na ktorých participoval Slovenský filmový ústav ako koprodukčný partner.

Život alebo film

Dokumentárny film Život alebo film (2026) režisérskej dvojice Juraj Johanides a Marek Šulík je meditatívna reflexia o živote a tvorbe Dušana Hanáka, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie. Snímka v mozaike skladá obraz tvorcu, pre ktorého film nikdy nebol iba remeslom, ale spôsobom hľadania pravdy, slobody a ľudskosti. Vracia sa k dielam, ktoré formovali podobu našej kinematografie. K ľuďom a témam na okraji záujmu aj k okamihu, keď sa Hanák rozhodol zachrániť svoj život pred ďalším filmom. Zároveň skúma Hanákovu metódu zbierania fragmentov zo života a pýta sa, čo z jeho sveta zostáva naliehavé aj dnes. Film sa na festivale Cinematik premietne v piatok 11. septembra o 17.00 hod. v kine Fontána vo svetovej premiére za účasti tvorcov.

Život alebo film nakrútili dokumentarista a strihač Marek Šulík a režisér Juraj Johanides. Šulíka „na začiatku práce na filme zaujímali tie životné skúsenosti, ktoré formovali hodnotový a estetický svet Dušana Hanáka. Druhou, pre mňa azda konštantne zaujímavou témou, je téma absurdnosti ľudskej existencie, starnutie, naša konečnosť a cesta, ako sa tomu postaviť,“ vysvetľuje Šulík svoje rozhodnutie spolupracovať na filme o Hanákovi.

Podľa neho sa však „musel rozlúčiť s pôvodným zámerom, ktorý stál na začiatku mojej práce. Teda, že film by mohol byť aj viacgeneračným dialógom medzi Dušanom Hanákom a mladými filmármi.“ Johanides hovorí, že so Šulíkom sú v prípade tohto filmu „spoluautori a spolurežiséri. Táto forma našej spolupráce bola pomerne výbušná. Argumenty pre a proti výberu faktov či dokonca záberov prechádzali tvrdým sitom protiargumentov. Vďaka tejto dynamike vznikol film o mnohých vzájomných kompromisoch. V konečnom dôsledku však sledovali jeden spoločný cieľ. Priniesť pre diváka to najzaujímavejšie z Hanákových pohľadov na svoju tvorbu a spokojnosť samotného režiséra nám dala za pravdu.“ Dušan Hanák, ktorého životu a dielu je film venovaný, výsledné dielo zhodnotil slovami, že „vnímam tento film ako prejav spoločného autorského cítenia. Obaja režiséri vložili do neho veľa tvorivej energie“.

Igor a potom

V sekcii Cinematik.doc súťaží aj nový dokumentárny film Igor a potom (2026) režiséra Ivana Ostrochovského. Svetovú premiéru mal na tohtoročnom 60. MFF Karlove Vary. Film pod pôvodným názvom Autoportrét pripravoval kameraman Igor Luther. Ostrochovský sa projektu ujal po jeho smrti v roku 2020. Zachytáva Luthera počas posledných mesiacov života a je portrétom výnimočného umelca a zároveň úvahou o krehkej hranici medzi genialitou a umeleckou nekompromisnosťou, ale i sebadeštrukciou, vyvolanou hlbokým rozčarovaním z čoraz väčšieho tlaku na komerčnosť tvorby.

Cinematik 2026 SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films
Igor Luther. Foto: Punkchart films

„Mal som v niečom uľahčenú prácu, pretože Martin Šulík v rámci série o československej novej vlne vytvoril profil Igorovej tvorby, takže som sa mohol sústrediť skôr na Igorove zvláštnosti,“ opisuje proces tvorby filmu Ivan Ostrochovský. „Od začiatku som vedel, že Igor sám film nenatočí. Za dva roky realizácie nakrútil iba jeden jediný záber, ktorým film končí. V tom sme si boli s Igorom podobní. Mne trvalo ďalších šesť rokov, kým som film dokončil,“ hovorí Ostrochovský. Pri tvorbe čerpal aj z dokumentárneho cyklu Zlaté šesťdesiate nakrúteného tiež v koprodukcii SFÚ. Film sa bude premietať v sobotu 12. septembra o 17.00 hod. v kine Fontána.

Kristove roky

Kameramanskú prácu Igora Luthera uvidia diváci a diváčky na Cinematiku aj v dvoch klasických filmoch zo zbierok SFÚ. Premietať sa bude celovečerný debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967). Jakubisko s Lutherom tu nadviazali na svoju úspešnú spoluprácu zo študentských čias na FAMU. Snímka Kristove roky je tragikomickou výpoveďou o potrebe konečného rozhodnutia mladého človeka na životnej križovatke. Bola Lutherovým celovečerným kameramanským debutom.

Cinematik 2026 SFÚ Záber z filmu Kristove roky. Foto: Vladimír Vavrek
Záber z filmu Kristove roky. Foto: Vladimír Vavrek

Ako predfilm bude uvedený krátky animovaný film na tému ochrany životného prostredia Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej a kamerou Igora Luthera. Projekcia sa uskutoční v sobotu 12. septembra o 11.30 hod. v Kino Klube. Filmy sú zaradené do sekcie Cinematik Classics venovanej klasickým dielam s kultúrnym alebo historickým významom pre svetovú kinematografiu. 

Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Martin Ťapák Režisér Martin Ťapák. Foto: archív SFÚ/Miro Nôta

Martin Ťapák

Od narodenia významnej osobnosti slovenskej kinematografie Martina Ťapáka uplynulo 13. októbra 2026 sto rokov. Hoci režisér, ktorého meno si spájame s početnými klasikami nášho filmového dedičstva, už nie je medzi nami (zomrel 1. februára 2015 vo veku 88 rokov), mnohé diela s jeho rukopisom sú dodnes súčasťou televízneho programu nielen počas sviatočných dní. Spolu s umeleckým odkazom jeho obľúbeného herca, tiež už zosnulého Jozefa Kronera, sa nám dodnes ich tvorba inšpirovaná ľudovými zvykmi a slovesnosťou pripomína v takých filmoch ako je Pacho, hybský zbojník (1975), Sváko Ragan (1976) či Popolvár najväčší na svete (1982). Martin Ťapák sa narodil 13. októbra 1926 v oravskej obci Liesek, z ktorej pochádza napríklad aj úspešný herec Milan Ondrík. Herecké vlohy dostal do vienka aj samotný Ťapák, ktorý sa k filmovej tvorbe dostal práve cez herecké začiatky. V rázovitej dedine na severe Slovenska sa tým, čo dnes vnímame ako folklórne tradície, žilo v rámci každodenného života. Ľudia si tu, podobne ako v iných regiónoch špecifických folklórnymi tradíciami, si dni ozvláštňovali rôznymi veselicami, sprievodmi či tanečnými zábavami spojenými s vystúpeniami divadelníkov – ochotníkov. Ťapáka toto prostredie výrazne ovplyvnilo. Všetky zážitky z detstva a dospievania pretavil vo svojej autorskej tvorbe do autentických umeleckých diel. Martin Ťapák a kameraman Karol Krška pri nakrúcaní filmu Rodná zem (1953) režiséra Josefa Macha. Foto: archív SFÚ...
Záber z filmu Pina o legendárnej tanečnici Pine Bausch v réžii Wima Wendersa. Foto: Be2Can

Be2Can 2026 – od Minotaura cez fiktívnu Afriku až po famóznu Pinu

Cestovateľská prehliadka má zmysel, hovorí zakladateľ festivalu Be2Can Ivan Hronec. Jeho trinásty ročník sa koná v takmer päťdesiatke kín naprieč slovenskými regiónmi. V niektorých momentoch im vyčítajú, že Be2Can ani nie je seriózny festival, len prehliadka s pár filmami, ktorá cestuje po Česku a po Slovensku. Jeho zakladateľ Ivan Hronec však nemá prečo meniť zámer. Cieľom je vidieť to najzaujímavejšie zo svetových festivalov v Benátkach, Cannes a v Berlíne. „Be2Can je skrátka prehliadka, ktorá funguje niekde medzi veľkými festivalmi a štandardnou distribúciou,“ hovorí. Spolu s kreatívnym manažérom Dominikom Hroncom sú presvedčení, že cestovanie s vybranými filmami je dobrá vec aj pre desiatky českých a slovenských kín, ktoré sa do ich projektu pravidelne zapájajú a stále ich pribúda. Prehliadka Be2Can 2026 sa začína v stredu 14. októbra a potrvá týždeň. Vzťahové paranoje Tento rok uvádza Be2Can osem filmov v rekordných 49 kinách v 39 slovenských mestách naprieč všetkými regiónmi. Tematicky sú rozdelené do troch blokov – v prvom ide o headlinerov, ktorí rezonujú na najväčších festivaloch, v druhom o výber filmov z paralelných alebo vedľajších sekcií s geografickými, tematickými či formálnymi zvláštnosťami a v treťom o klasické veľké filmové návraty. Otváracím filmom festivalu je rodinná dráma Minotaur režiséra Andreja Zvjiaginceva pretkaná prvkami trileru. Sleduje úspešného podnikateľa Gleba v Rusku vo februári 2022, ktorého vojnový chaos a vzťahová paranoja postupne sťahujú do morálneho labyrintu. Je to prvý...
Jeden svet NAZA Záber z filmu NAZA. Foto: The Guardian

MFDF Jeden svet uvedie dokument NAZA

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet uvedie v spolupráci s Novou Cvernovkou slovenskú premiéru filmu NAZA. Na tohtoročnom festivale v Benátkach získal Zvláštnu cenu poroty a vyslúžil si aj 25-minútový potlesk publika. Dokument Yuvala Abrahama a Rachel Szor, spolutvorcov oscarového filmu No Other Land, prináša svedectvá príslušníkov izraelskej armády a spravodajských služieb o zabíjaní palestínskych civilistov v Gaze. Diváci a diváčky ho uvidia 23. októbra o 18. h v Novej Cvernovke ako súčasť festivalového programu venovaného dekolonizácii. Slovo NAZA je hebrejská vojenská skratka pre „vedľajšie škody“, teda počet civilných obetí, s ktorými sa pri útoku vopred počíta. Rovnomenný film vznikol po takmer trojročnom vyšetrovaní, v spolupráci s denníkom The Guardian a nezávislými médiami. „Žijeme si tu v našich zemepisných šírkach v pomerne mnohých sebaklamoch, predsudkoch, morálnych aj etických klišé vo vzťahu ku zvyšku sveta. Dokumentárny film s jeho silnými osobnými príbehmi je skvelým nástrojom na rozkrývanie týchto zautomatizovaných vzorcov, ktoré nám často znemožňujú potrebnú empatiu. Film NAZA je toho skvelým príkladom, o to vzácnejším, že k svetu cez neho prehovárajú práve izraelskí tvorcovia, ktorí sa rozhodli odporovať oficiálnej ideológii a propagande vlastnej krajiny,“ povedala riaditeľka festivalu Eva Križková. Film vyvolal rozporuplné reakcie. Dočkal sa odsúdenia zo strany izraelskej vlády, izraelský minister...
Zobraziť všetky články