Život alebo film Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek
Písmo: A- | A+

Na 21. medzinárodnom filmovom festivale Cinematik uvedie Slovenský filmový ústav (SFÚ) dva nové dokumentárne filmy, na ktorých sa podieľal ako koprodukčný partner. Oba predstavia dvoch významných slovenských tvorcov. Režiséra a scenáristu Dušana Hanáka a už zosnulého kameramana Igora Luthera. Pri príležitosti dokumentu o Lutherovi festival premietne aj dva klasické filmy. Debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) a krátky animovaný film Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej. Pri oboch stál Luther za kamerou. MFF Cinematik 2026 sa koná v termíne od 8. do 13. septembra v Piešťanoch.

V súťažnej sekcii dokumentárnych filmov Cinematik.doc sa do výberu šiestich titulov dostali aj dva dokumenty, na ktorých participoval Slovenský filmový ústav ako koprodukčný partner.

Život alebo film

Dokumentárny film Život alebo film (2026) režisérskej dvojice Juraj Johanides a Marek Šulík je meditatívna reflexia o živote a tvorbe Dušana Hanáka, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie. Snímka v mozaike skladá obraz tvorcu, pre ktorého film nikdy nebol iba remeslom, ale spôsobom hľadania pravdy, slobody a ľudskosti. Vracia sa k dielam, ktoré formovali podobu našej kinematografie. K ľuďom a témam na okraji záujmu aj k okamihu, keď sa Hanák rozhodol zachrániť svoj život pred ďalším filmom. Zároveň skúma Hanákovu metódu zbierania fragmentov zo života a pýta sa, čo z jeho sveta zostáva naliehavé aj dnes. Film sa na festivale Cinematik premietne v piatok 11. septembra o 17.00 hod. v kine Fontána vo svetovej premiére za účasti tvorcov.

Život alebo film nakrútili dokumentarista a strihač Marek Šulík a režisér Juraj Johanides. Šulíka „na začiatku práce na filme zaujímali tie životné skúsenosti, ktoré formovali hodnotový a estetický svet Dušana Hanáka. Druhou, pre mňa azda konštantne zaujímavou témou, je téma absurdnosti ľudskej existencie, starnutie, naša konečnosť a cesta, ako sa tomu postaviť,“ vysvetľuje Šulík svoje rozhodnutie spolupracovať na filme o Hanákovi.

Podľa neho sa však „musel rozlúčiť s pôvodným zámerom, ktorý stál na začiatku mojej práce. Teda, že film by mohol byť aj viacgeneračným dialógom medzi Dušanom Hanákom a mladými filmármi.“ Johanides hovorí, že so Šulíkom sú v prípade tohto filmu „spoluautori a spolurežiséri. Táto forma našej spolupráce bola pomerne výbušná. Argumenty pre a proti výberu faktov či dokonca záberov prechádzali tvrdým sitom protiargumentov. Vďaka tejto dynamike vznikol film o mnohých vzájomných kompromisoch. V konečnom dôsledku však sledovali jeden spoločný cieľ. Priniesť pre diváka to najzaujímavejšie z Hanákových pohľadov na svoju tvorbu a spokojnosť samotného režiséra nám dala za pravdu.“ Dušan Hanák, ktorého životu a dielu je film venovaný, výsledné dielo zhodnotil slovami, že „vnímam tento film ako prejav spoločného autorského cítenia. Obaja režiséri vložili do neho veľa tvorivej energie“.

Igor a potom

V sekcii Cinematik.doc súťaží aj nový dokumentárny film Igor a potom (2026) režiséra Ivana Ostrochovského. Svetovú premiéru mal na tohtoročnom 60. MFF Karlove Vary. Film pod pôvodným názvom Autoportrét pripravoval kameraman Igor Luther. Ostrochovský sa projektu ujal po jeho smrti v roku 2020. Zachytáva Luthera počas posledných mesiacov života a je portrétom výnimočného umelca a zároveň úvahou o krehkej hranici medzi genialitou a umeleckou nekompromisnosťou, ale i sebadeštrukciou, vyvolanou hlbokým rozčarovaním z čoraz väčšieho tlaku na komerčnosť tvorby.

Cinematik 2026 SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films
Igor Luther. Foto: Punkchart films

„Mal som v niečom uľahčenú prácu, pretože Martin Šulík v rámci série o československej novej vlne vytvoril profil Igorovej tvorby, takže som sa mohol sústrediť skôr na Igorove zvláštnosti,“ opisuje proces tvorby filmu Ivan Ostrochovský. „Od začiatku som vedel, že Igor sám film nenatočí. Za dva roky realizácie nakrútil iba jeden jediný záber, ktorým film končí. V tom sme si boli s Igorom podobní. Mne trvalo ďalších šesť rokov, kým som film dokončil,“ hovorí Ostrochovský. Pri tvorbe čerpal aj z dokumentárneho cyklu Zlaté šesťdesiate nakrúteného tiež v koprodukcii SFÚ. Film sa bude premietať v sobotu 12. septembra o 17.00 hod. v kine Fontána.

Kristove roky

Kameramanskú prácu Igora Luthera uvidia diváci a diváčky na Cinematiku aj v dvoch klasických filmoch zo zbierok SFÚ. Premietať sa bude celovečerný debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967). Jakubisko s Lutherom tu nadviazali na svoju úspešnú spoluprácu zo študentských čias na FAMU. Snímka Kristove roky je tragikomickou výpoveďou o potrebe konečného rozhodnutia mladého človeka na životnej križovatke. Bola Lutherovým celovečerným kameramanským debutom.

Cinematik 2026 SFÚ Záber z filmu Kristove roky. Foto: Vladimír Vavrek
Záber z filmu Kristove roky. Foto: Vladimír Vavrek

Ako predfilm bude uvedený krátky animovaný film na tému ochrany životného prostredia Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej a kamerou Igora Luthera. Projekcia sa uskutoční v sobotu 12. septembra o 11.30 hod. v Kino Klube. Filmy sú zaradené do sekcie Cinematik Classics venovanej klasickým dielam s kultúrnym alebo historickým významom pre svetovú kinematografiu. 

Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Peter Jaroš (22. 1. 1940 Hybe – 8. 11. 2026 Bratislava). Foto: Zuzana Mináčová/SFÚ

in memoriam Peter Jaroš (22. 1. 1940 – 8. 11. 2026)

Aby na svete vôbec mohol žiť, musel ho – či už v umení alebo aspoň súkromne – dennodenne ironicky glosovať. Život na Zemi ho k irónii nielen nabáda, ale aj vychováva. Tak nahliadal na tvorbu od svojich začiatkov Peter Jaroš. Dnes nikto nepochybuje, že jeho literárne aj sfilmované diela nesú práve túto stopu. Uznávaný slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg zomrel vo veku 86 rokov. Hybe, ktoré hýbe Keď sa povie Peter Jaroš, jednoznačne vyskočí v pamäti Tisícročná včela – monumentálna románová sága, ktorá sa zaradila medzi vrcholné diela slovenskej literatúry 20. storočia. Zachytil v nej tri generácie liptovskej murárskej rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia po koniec prvej svetovej vojny. Ich život plynie v dedinke Hybe, odkiaľ Peter Jaroš sám pochádzal. Reálne, historicky presné prostredie bolo preňho mnohokrát silnou inšpiráciou, na ktorej mohol ako literát stavať svoje bizarné situácie, sny, mýty a symboliku v duchu magického realizmu. Narodil sa v roku 1940 ako prvorodený syn. Otec bol murár, mama skúsená a rozhľadená žena v domácnosti. Základnú školu vychodil v rodnej dedine Hybe, gymnázium v Liptovskom Hrádku. Napokon vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po škole chvíľu pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Krátko nato, v rokoch 1964 – 1965, bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Potom do roku 1971 pôsobil...
Zobraziť všetky články