Život alebo film Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek
Písmo: A- | A+

Na 21. medzinárodnom filmovom festivale Cinematik uvedie Slovenský filmový ústav (SFÚ) dva nové dokumentárne filmy, na ktorých sa podieľal ako koprodukčný partner. Oba predstavia dvoch významných slovenských tvorcov. Režiséra a scenáristu Dušana Hanáka a už zosnulého kameramana Igora Luthera. Pri príležitosti dokumentu o Lutherovi festival premietne aj dva klasické filmy. Debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) a krátky animovaný film Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej. Pri oboch stál Luther za kamerou. MFF Cinematik 2026 sa koná v termíne od 8. do 13. septembra v Piešťanoch.

V súťažnej sekcii dokumentárnych filmov Cinematik.doc sa do výberu šiestich titulov dostali aj dva dokumenty, na ktorých participoval Slovenský filmový ústav ako koprodukčný partner.

Život alebo film

Dokumentárny film Život alebo film (2026) režisérskej dvojice Juraj Johanides a Marek Šulík je meditatívna reflexia o živote a tvorbe Dušana Hanáka, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie. Snímka v mozaike skladá obraz tvorcu, pre ktorého film nikdy nebol iba remeslom, ale spôsobom hľadania pravdy, slobody a ľudskosti. Vracia sa k dielam, ktoré formovali podobu našej kinematografie. K ľuďom a témam na okraji záujmu aj k okamihu, keď sa Hanák rozhodol zachrániť svoj život pred ďalším filmom. Zároveň skúma Hanákovu metódu zbierania fragmentov zo života a pýta sa, čo z jeho sveta zostáva naliehavé aj dnes. Film sa na festivale Cinematik premietne v piatok 11. septembra o 17.00 hod. v kine Fontána vo svetovej premiére za účasti tvorcov.

Život alebo film nakrútili dokumentarista a strihač Marek Šulík a režisér Juraj Johanides. Šulíka „na začiatku práce na filme zaujímali tie životné skúsenosti, ktoré formovali hodnotový a estetický svet Dušana Hanáka. Druhou, pre mňa azda konštantne zaujímavou témou, je téma absurdnosti ľudskej existencie, starnutie, naša konečnosť a cesta, ako sa tomu postaviť,“ vysvetľuje Šulík svoje rozhodnutie spolupracovať na filme o Hanákovi.

Podľa neho sa však „musel rozlúčiť s pôvodným zámerom, ktorý stál na začiatku mojej práce. Teda, že film by mohol byť aj viacgeneračným dialógom medzi Dušanom Hanákom a mladými filmármi.“ Johanides hovorí, že so Šulíkom sú v prípade tohto filmu „spoluautori a spolurežiséri. Táto forma našej spolupráce bola pomerne výbušná. Argumenty pre a proti výberu faktov či dokonca záberov prechádzali tvrdým sitom protiargumentov. Vďaka tejto dynamike vznikol film o mnohých vzájomných kompromisoch. V konečnom dôsledku však sledovali jeden spoločný cieľ. Priniesť pre diváka to najzaujímavejšie z Hanákových pohľadov na svoju tvorbu a spokojnosť samotného režiséra nám dala za pravdu.“ Dušan Hanák, ktorého životu a dielu je film venovaný, výsledné dielo zhodnotil slovami, že „vnímam tento film ako prejav spoločného autorského cítenia. Obaja režiséri vložili do neho veľa tvorivej energie“.

Igor a potom

V sekcii Cinematik.doc súťaží aj nový dokumentárny film Igor a potom (2026) režiséra Ivana Ostrochovského. Svetovú premiéru mal na tohtoročnom 60. MFF Karlove Vary. Film pod pôvodným názvom Autoportrét pripravoval kameraman Igor Luther. Ostrochovský sa projektu ujal po jeho smrti v roku 2020. Zachytáva Luthera počas posledných mesiacov života a je portrétom výnimočného umelca a zároveň úvahou o krehkej hranici medzi genialitou a umeleckou nekompromisnosťou, ale i sebadeštrukciou, vyvolanou hlbokým rozčarovaním z čoraz väčšieho tlaku na komerčnosť tvorby.

Cinematik 2026 SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films
Igor Luther. Foto: Punkchart films

„Mal som v niečom uľahčenú prácu, pretože Martin Šulík v rámci série o československej novej vlne vytvoril profil Igorovej tvorby, takže som sa mohol sústrediť skôr na Igorove zvláštnosti,“ opisuje proces tvorby filmu Ivan Ostrochovský. „Od začiatku som vedel, že Igor sám film nenatočí. Za dva roky realizácie nakrútil iba jeden jediný záber, ktorým film končí. V tom sme si boli s Igorom podobní. Mne trvalo ďalších šesť rokov, kým som film dokončil,“ hovorí Ostrochovský. Pri tvorbe čerpal aj z dokumentárneho cyklu Zlaté šesťdesiate nakrúteného tiež v koprodukcii SFÚ. Film sa bude premietať v sobotu 12. septembra o 17.00 hod. v kine Fontána.

Kristove roky

Kameramanskú prácu Igora Luthera uvidia diváci a diváčky na Cinematiku aj v dvoch klasických filmoch zo zbierok SFÚ. Premietať sa bude celovečerný debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967). Jakubisko s Lutherom tu nadviazali na svoju úspešnú spoluprácu zo študentských čias na FAMU. Snímka Kristove roky je tragikomickou výpoveďou o potrebe konečného rozhodnutia mladého človeka na životnej križovatke. Bola Lutherovým celovečerným kameramanským debutom.

Cinematik 2026 SFÚ Záber z filmu Kristove roky. Foto: Vladimír Vavrek
Záber z filmu Kristove roky. Foto: Vladimír Vavrek

Ako predfilm bude uvedený krátky animovaný film na tému ochrany životného prostredia Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej a kamerou Igora Luthera. Projekcia sa uskutoční v sobotu 12. septembra o 11.30 hod. v Kino Klube. Filmy sú zaradené do sekcie Cinematik Classics venovanej klasickým dielam s kultúrnym alebo historickým významom pre svetovú kinematografiu. 

Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články