Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Písmo: A- | A+

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný.

Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška.

Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého obsadenia, a tiež bude o širšom historickom kontexte príbehu, ktorý tvorili Slovenský štát a Slovenské národné povstanie,“ približuje zameranie diskusie Martin Kaňuch, šéfredaktor časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon. Pozvanie do diskusie prijali filmové historičky Jelena Paštéková a Petra Hanáková. Takisto estetik Michal Babiak, filozof a estetik Peter Michalovič a divadelní historici Karol Mišovic a Milan Zvada.

Pripomína antickú drámu

„Film vo svojej mravnej nástojčivosti pripomína antickú drámu. Posolstvom diela nie je len odkrytie nehrdinskej povahy ,nášho´ človeka, ale – aktuálnejšie – aj obraz polarizovanej komunity, ktorú nezmieri ani príchod spasiteľa“, hovorí o Polnočnej omši filmová historička Petra Hanáková z oddelenia vedy a výskumu SFÚ. Troch synov rodiny stvárnili Ivan Mistrík ako partizán, Karol Machata ako gardista a Ladislav Chudík v role „vajatavého“ demokrata. Rodičov stvárňujú Hana Meličková a Jozef Kroner.

„A hoci film v čase svojho uvedenia – v roku 1962, v ktorom Uher rozbehol novú vlnu – patril skôr k tradičnejším novinkám, je to moderné filmové dielo s rafinovanou mizanscénou, tradične kvalitnou (nielen) slovenskou hereckou ligou a trochu sartrovskou rezonanciou. Film je aj dobovou adaptáciou, v ktorej chcela socialistická dramaturgia ukázať a odsúdiť reakčnosť a prospechárstvo ´malomestského´ ľudáctva a v rokoch (údajnej) hrozby západonemeckého revanšizmu vystríhať socialistické publikum pred (skutočnými či domnelými) ´ľudáckymi tieňmi´,“ uzatvára Hanáková.     

Film Polnočná omša získal v roku 1962 medailu na 13. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch  aj Cenu Zväzu protifašistických bojovníkov na 13. filmovom festivale pracujúcich Československo. Na blu-ray nosiči ho vydal Slovenský filmový ústav (SFÚ). Finančne ho podporili Audiovizuálny fond, Ministerstvo kultúry SR a Slovenská asociácia producentov v audiovízii. Titulky na nosiči sú anglické a slovenské pre nepočujúcich, blu-ray obsahuje aj audiokomentár pre nevidiacich. Dostupné je v predajni a na e-shope SFÚ Klapka.sk za 10,90 eur a vo vybraných predajniach.

Cyklus Kino-Ikon Choice v Kine Lumière vznikol v roku 2017, doteraz uviedol spolu s diskusiou filmy 5 October (2016) Martina Kollara, Hotel Úsvit (2016) Márie Rumanovej, Posledný autoportrét (2018) Mareka Kuboša, Punk je hned! (2019) Juraja Šlauku, Organ (1964) Štefana Uhra, Spiaci účet (2024) Miloslava Luthera, Všetko čo mám rád (1992) Martina Šulíka a Letopis (2025) Martina Kollara.

Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články