Rozdali Igrice a ceny filmovej kritiky

Písmo: A- | A+

V divadle Malá scéna STU v Bratislave sa 25. septembra uskutočnilo odovzdávanie cien Igric. Sedemčlenná porota 25. ročníka výročných národných tvorivých cien Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu pod vedením kameramana Jána Ďuriša hodnotila 62 filmov a audiovizuálnych diel. Napokon udelili päť Igricov. Získali ich kameraman Tomáš Juríček za snímku Kandidát (kategória hraná tvorba pre kiná), Robert Kirchhoff za réžiu Kauzy Cervanová (filmová a televízna dokumentárna tvorba), Katarína Kerekesová za námet, réžiu a výtvarné stvárnenie seriálu Mimi a Líza (animovaná tvorba), herečka Zuzana Mauréry za účinkovanie vo filmoch Colette a Ďakujem, dobre (ženský herecký výkon vo filmovom alebo v televíznom diele) a herec Marek Majeský za stvárnenie hlavnej úlohy vo filme Kandidát (mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele). Rozhodlo sa aj o udelení tvorivých prémií, ktoré v jednotlivých kategóriách získali: Mariana Čengel Solčanská za réžiu filmu Miluj ma alebo odíď, Ján Sebechlebský za réžiu TV seriálu Kriminálka Staré Mesto II, Ladislav Kaboš za réžiu dokumentu Všetky moje deti, Ivana Šebestová za réžiu, výtvarné návrhy a animáciu filmu Sneh, Éva Bandor za herecké účinkovanie v snímkach Miluj ma alebo odíď a Dobrý človek, Zuzana Fialová za účinkovanie v seriáli Kriminálka Staré Mesto II, Michal Kubovčík za herecké stvárnenie Blondiačika vo filme Kandidát, Vladimír Obšil za stvárnenie Borisa v snímke Ďakujem, dobre, Rudolf Urc za námet a scenár TV seriálu Čarovný svet animovaného filmu a Eva Vženteková za knihu Diptych Štefana Uhra – Organ a Tri dcéry. Udeľovali sa aj 22. Ceny slovenskej filmovej kritiky FIPRESCI 2014. O ich držiteľoch rozhodlo hlasovaním 39 novinárov. Za najlepší celovečerný hraný film zvolili titul Môj pes Killer režisérky Miry Fornay, cenu za najlepší dokument udelili ex aequo filmom Kauza Cervanová (r. Robert Kirchhoff) a Zamatoví teroristi (r. Pavol Pekarčík, Ivan Ostrochovský, Peter Kerekes). Najlepším zahraničným filmom v slovenskej kinodistribúcii sa stala Veľká nádhera Paola Sorrentina. V kategórii filmová kritika a publicistika ocenili šéfredaktora Film.sk Daniela Bernáta. Za uvedenie Veľkej nádhery získala Cenu slovenských filmových novinárov distribučná spoločnosť Film Europe, s projektom Kobylky uspela VŠMU Bratislava a spoločnosť Continental film a Pavla Barabáša ocenili za seriál šiestich filmov Príbehy tatranských štítov.

red

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Dahomey / Zdroj: Film Europe

recenzia Dahomey

Na zvlnenej hladine Seiny, ktorú brázdia lode plné turistov túžiacich obdivovať krásy francúzskej metropoly s pohárikom sektu s ruke, sa vynárajú titulky: „Dvadsaťšesť dahomejských kráľovských pokladov sa chystá opustiť Paríž. Vrátia sa na rodné územia, z ktorých sa stal Benin. S tisíckami ďalších boli tieto umelecké diela vyrabované počas invázie francúzskych vojsk v roku 1892. Stotridsať rokov strávených v zajatí sa pre ne blíži ku koncu.“ Film, zaznamenávajúci putovanie artefaktov z parížskeho Musée du quai Branly do Námorného paláca v Cotonou, mohol ponúknuť zaujímavý pohľad na podobu repatriácie kultových predmetov, ktoré si koncom 19. storočia víťazné vojská odvliekli z afrického kontinentu ako vojnovú korisť do Francúzska. Mohol, ale filmárke narodenej v Paríži, ktorej korene sú senegalské, to nestačilo. Chcela viac. Neuspokojila sa s atraktivitou magnetizujúceho východiska a výsledkom jej filmárskej hravosti a invencie je nevšedný experiment na pomedzí podmanivej vizuálnej eseje a magického sna vystupujúceho z hlbín nepoznanej minulosti. Vo svete filmu nie je Mati Diop neskúsená začiatočníčka. Začínala síce ako herečka, no rýchlo prešla na opačnú stranu kamery – zvábili ju posty režisérky a scenáristky. Od začiatku jej bolo jasné, na aké tematické okruhy chce vo svojich filmoch zaostriť. „Musím znovuobjaviť svoju africkú časť, ktorú kolonizovala moja biela kultúra.“ Objavovať ju začala v rodnej krajine svojho otca hudobníka Wasisa Diopa – v Senegale. Do...

Novým predsedom rady AVF je Štefan Dlugolinský

Počas rokovania 12. 12. si rada Audiovizuálneho fondu zvolila nového predsedu. Stal sa ním Štefan Dlugolinský. V zmysle rokovacieho poriadku rady sa ktorýkoľvek z jej členov môže prihlásiť za predsedu. Štefan Nižňanský navrhol Štefana Dlugolinského a ten informoval, že ho interne oslovili ďalší členovia rady. Nikto iný z rady neprejavil záujem kandidovať. Výsledkom hlasovania tajným hlasovaním bolo zvolenie Dlugolinského za predsedu. Osem členov rady hlasovalo za, proti hlasoval jeden člen a dvaja členovia sa zdržali. Štefana Dlugolinského vymenovala za člena rady AVF ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová s účinnosťou od 12. augusta 2024 za oblasť nezávislých producentov v audiovízii. Jeho funkčné obdobie je šesť rokov, trvá do 12. 8. 2030. Dlugolinský študoval na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave a na Divadelnej fakulte VŠMU. V oblasti televíznej tvorby je autorom desiatok scenárov a podieľal sa na výrobe stoviek televíznych relácií, predovšetkým v Hlavnej redakcii zábavných programov, ako režisér sa podpísal pod zábavné a hudobné programy. Širšej verejnosti je známy najmä zo svojho pôsobenia vo funkcii námestníka ústredného riaditeľa STV Igora Kubiša. Ten televíziu riadil v rokoch 1996 – 1998, počas vlády Vladimíra Mečiara, ktorý ju zneužíval na politickú propagandu. Je predsedom Slovenskej asociácie novinárov, ktorej podpredsedom je Roman Michelko, poslanec SNS. Dlugolinského vymenovanie do rady AVF kritizovali v auguste v spoločnom...
Zobraziť všetky články