Stalo sa za 30 dní

Písmo: A- | A+

Vo veku 68 rokov zomrel 3. mája slovenský dramatik, bábkový režisér a autor kníh pre deti Ján Uličiansky. Pôsobil v Bábkovom divadle v Košiciach, bol šéfdramaturgom Hlavnej redakcie pre deti a mládež v Slovenskom rozhlase a od roku 1991 aj pedagógom na VŠMU v Bratislave. Do dejín krátkeho filmu sa zapísal námetmi a scenármi k trom televíznym animovaným seriálom pre deti ‒ Hrdinovia siedmich morí, Máme EmuSnehuliacke rozprávky.

Vo veku 75 rokov zomrel 9. mája televízny režisér Emil Preisach. V slovenskej televízii začínal pred 40 rokmi ako osvetľovač, neskôr pôsobil ako redaktor kultúry v Hlavnej redakcii Televíznych novín a po štúdiách dokumentárnej tvorby na VŠMU ako režisér spravodajských relácií. Po roku 1989 sa špecializoval predovšetkým na réžiu športových prenosov, položil aj základy športového komentovania.

V piatok 10. mája sa v Ríme uskutočnila medzinárodná konferencia Animácia pre deti za železnou oponou 1945 ‒ 1989, ktorej súčasťou bola filmová projekcia troch animovaných filmov zo zbierok Národného filmového archívu SFÚ – Janko Hraško u kúzelníka od Viktora Kubala, Maľovanky – Spievanky: Jar Heleny Slavíkovej-Rabarovej a Ako Jožinko menil až vymenil Vladimíra Pikalíka. Premietané filmy uviedla filmová historička Eva Šošková, ktorá na konferencii predniesla aj príspevok Úvod do histórie slovenského animovaného filmu.

Film Mátyása Priklera Moc získal cenu za najlepšiu scénografiu na filmovom festivale Neisse-Nysa-Nisa, ktorého 21. ročník sa konal 14. ‒ 19. mája v česko-poľsko-nemeckom pohraničí. Cenu pre Michala Lošonského a Annu Nyitrai udelilo mesto Görlitz.

Český herec, tanečník, choreograf a režisér Vlastimil Harapes zomrel 15. mája vo veku 77 rokov. Za svoje baletné výkony získal množstvo medzinárodných ocenení. Ako herec sa predstavil filmami Starci na chmeli (1964), Markéta Lazarová (1967), Jak vytrhnout velrybě stoličku (1977) či Jak dostat tatínka do polepšovny (1978). Milovníci hororových rozprávok si ho môžu pamätať aj z filmu Panna a netvor (1978) Juraja Herza, kde sa objavil po boku Zdeny Studenkovej.

Pri príležitosti 70. narodením Zdeny Studenkovej 20. mája odvysielala Dvojka dokumentárny portrét Zdena Studenková – sila a krehkosť z cyklu Herečky. Streamovací portál DAFilms.sk si herečkine narodeniny pripomenul filmom Všetko čo mám rád (1992) Martina Šulíka. Zlatú palmu z festivalu v Cannes si odniesla americká tragikomédia Anora režiséra Seana Bakera o striptérke, ktorá sa vydá za syna z rodiny ruských oligarchov a jeho rodičia sa vyberú do New Yorku, aby sobáš anulovali.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Tak ďaleko tak blízko Záber z filmu Kapitán Dabač. Foto: archív SFÚ

V Berlíne premietnu slovenské a české klasiky

Zámerom prehliadky klasického slovenského a českého filmu v Berlíne pod názvom Tak ďaleko, tak blízko! je prostredníctvom kurátorského výberu priblížiť tamojšiemu publiku kinematografie oboch krajín. Prehliadka, ktorá zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne šesť významných diel slovenskej kinematografie, sa začala 4. júla a potrvá do 6. septembra v berlínskom Zeughauskine. Ako prvý slovenský film uvedie v nedeľu 12. júla komédiu Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958). „Filmové tradície Českej a Slovenskej republiky patria medzi najvplyvnejšie filmové kultúry v Európe. V nemecky hovoriacich krajinách sú však prekvapivo málo známe. Z pohľadu Berlína sa zdajú byť na dosah ruky, no ich estetická rozmanitosť, dlhoročné historické skúsenosti a kultúrne vplyvy pôsobia dojmom, akoby boli vzdialené,“ uvádzajú berlínsku prehliadku Tak ďaleko, tak blízko! jej kurátori Ralph Eue, Brigitte Mayr a Michael Omasta. Prehliadka podľa ich slov prezentuje kľúčové trendy, témy a prelomové momenty v českej a slovenskej kinematografii. Od vzniku Československej republiky až po súčasnosť. Chce upriamiť pozornosť na diela, ktoré vynikajú osobitou estetickou citlivosťou a umožňujú komplexnejšie chápať miesto filmu v danom politickom a spoločenskom kontexte. Záber z filmu Šťastie príde v nedeľu. Foto: archív SFÚ Východiskom pre dramaturgiu podujatia bola „prehliadka slovenského filmu na Filmovom festivale v Cottbuse v roku 2021 nazvaná Spotlight: Slovensko, ktorú som vtedy zostavil spolu s programovým...
Ivan Rajniak vo filme Ďaleko je do neba. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš

Ivan Rajniak

Ivan Rajniak patril medzi najvýznamnejších slovenských divadelných, filmových a televíznych hercov druhej polovice 20. storočia. Narodil sa pred 90 rokmi, 10. júla 1931 v obci Hybe na Liptove, v prostredí, ktoré výrazne ovplyvnilo jeho vzťah k slovenskému vidieku, tradíciám a obyčajným ľuďom. Tieto skúsenosti neskôr prirodzene pretavil do svojich mnohých hereckých postáv, ktoré pôsobili prirodzene, úprimne a presvedčivo. Po skončení stredoškolského štúdia sa rozhodol venovať herectvu profesionálne. Preto si vybral štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po absolvovaní školy začal svoju profesionálnu kariéru v Štátnom divadle v Košiciach. Pôsobil tam približne desať rokov. Už počas tohto obdobia si získal uznanie ako herec s veľkým talentom. V roku 1966 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, kde pôsobil až do konca svojho života. Na javisku vytvoril desiatky významných postáv v dielach slovenských i svetových autorov. Vynikal prirodzeným prejavom, výrazným hlasom a schopnosťou preniknúť do psychiky postáv. Dokázal presvedčivo stvárniť jednoduchých dedinčanov, robotníkov, otcov rodín, ale aj historické či dramatické osobnosti. Veľkú popularitu mu priniesla tiež filmová a televízna tvorba. Pred kamerou pôsobil mimoriadne prirodzene. Jeho civilný herecký prejav bol divákom veľmi blízky. Jeho postavy boli dôveryhodné a zapamätateľné práve preto, že do nich vkladal vlastnú skúsenosť, cit a pochopenie...
Art Film 2026 Záber z filmu Miništranti. Foto: Aurum Film/Zuzanna Woinska

ohlasy 32. IFF Art Film

 „Len hip-hopom svet nezmeníme!“ tvrdí jeden z protagonistov poľského filmu Miništranti. Snímka režiséra Piotra Domalewského patrila v súťaži FIPRESCI na 32. IFF Art Film Košice (19. – 25. júna. 2026) k mojim favoritom. Nakoniec si z festivalu odniesla Cenu divákov. Miništranti Miništranti nie sú po formálnej stránke nejako výnimočným filmom. V záplave klasicky festivalovej produkcie zameranej na neveselšie stránky života však priniesli svetielko nádeje, že svet nemusí byť až taký „skazený“. Ponúkli osviežujúci detský pohľad na realitu okolo nás, perspektívu ešte nepoznačenú relativizáciou hodnôt. Viera v dobro a spravodlivosť je hlavnou hnacou silou štvorice protagonistov Miništrantov, ktorí narážajú na nepoctivosť a chamtivosť cirkevných hodnostárov. A poctiví nie sú ani všetci tí, ktorým pomôžu. Snímke, v ktorej sa malí hrdinovia konaním dobra pokúšajú zmeniť svet a pomôcť ľuďom v núdzi, dominujú autentické výkony štvorice mladých chlapcov okorenené vtipnými rapovými vložkami. Humor vo filme Miništranti často vychádza aj z kontrastu piety a detskej bezprostrednosti. Vypredaná projekcia filmu Miništranti. Foto: IFF Art Film/Lukáš Klimek Musíme prežiť Svetielko nádeje do témy klimatickej zmeny prináša zase dokumentárny film slovenského režiséra a producenta Tomáša Krupu Musíme prežiť. Keď začal pred siedmimi rokmi vznikať, klimatická kríza bola top témou. Postupom času ju vytlačili „aktuálnejšie“ hrozby, to však neznamená, že sa ju podarilo vyriešiť. Krupa nakrúcal v Mongolsku, Grónsku, Austrálii a Amerike. Na...
Zobraziť všetky články