Martin Kollar: Letopis Foto: Film ExpandedFilm Expanded

V Krpáčove sa otvorí priestor medzi filmovou normou a odchýlkou

Písmo: A- | A+

Česko-slovenská filmologická konferencia v Krpáčove zažije tento rok už dvadsiaty druhý ročník. Jej témou je Norma a odchýlka, ktorá má za cieľ skúmať napätie medzi týmito pojmami z rôznych uhlov pohľadu. Konferencie sa zúčastnia českí a slovenskí filmoví teoretici, historici, kunsthistorici, estetici, filozofi, pedagógovia aj študenti z rôznych vysokých škôl a centier filmových štúdií v oboch krajinách. Konferencia sa uskutoční v termíne od 16. do 19. októbra.

Hlavná téma tohtoročnej konferencie sa dotýka noriem a odchýlok v dejinách kinematografie z historického, politického, produkčného i estetického hľadiska. Poukazuje na to, ako normy vznikajú, aká je ich potreba a efektivita, zároveň pomenúva odchýlky v podobe autorských pozícií, inovácií, experimentov, vĺn či excesov. Podľa organizátorov konferencie normy, odchýlky i následné normalizácie určovali vývoj kinematografie na rôznych úrovniach od inštitucionálnej, tvorivej cez technologickú po recepčnú.

Kam sa dostal výskum

„Konferencia Norma a odchýlka si kladie za cieľ preskúmať čo najširšie spektrum kinematografických fenoménov spojených s normami a vyvolaných odchýlkami, alebo fenoménov, ktoré viedli k novým normám a ich odchýlkam v dejinách audiovizuálnej kultúry,“ hovorí koordinátor konferencie Martin Kaňuch, redaktor edičného oddelenia Slovenského filmového ústavu (SFÚ) a šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon. „Cieľom podujatia je sledovať tento vývoj nielen z hľadiska najnovších výskumov v rámci film studies, ale aj interdisciplinárne, teda v kontexte iných umení a humanitných disciplín. Konferencia tradične otvára priestor pre obecnejšie úvahy i konkrétne interpretácie a prípadové štúdie.“

Téma konferencie ponúka široký priestor na nové myšlienky vo filmovej teórii. Estetik a filmový teoretik Peter Michalovič sa napríklad zameria na zhody a odchýlky v historických príbehoch a v biografickom filme, estetik Michal Babiak bude uvažovať o norme a odchýlke vo filmoch Aleksandra Petrovića, estetik Ján Kralovič sa pozrie na filmovú tvorbu konceptuálneho umelca Ľubomíra Ďurčeka, filmový teoretik Martin Palúch sa sústredí na normy strihového filmu a teoretik popkultúry Juraj Malíček sa vo svojom príspevku „Ako spoznať odchýlku, keď nepoznáme normu?“ zameria na žánrový a lifestylový film v čs. kinematografii pred koncom normalizácie. Filmová teoretička Mária Ferenčuhová nahliadne pod optikou tézy odchýlka ako norma na slovenský populárno-vedecký film 50. a 60. rokov, teoretička Zuzana Goleinová vo svojom príspevku bude charakterizovať filmovú esej na Slovensku ako odchýlku od žánrových noriem.

Nový nemý film

Z českého filmologického prostredia sa konferencie už tradične zúčastní teoretik Petr Mareš s príspevkom o „novom“ nemom filme, ktorý je príkladom odchýlky od dvoch noriem. Filmový vedec Milan Cyroň sa zamyslí nad utváraním noriem a ich reflexiou na aktívoch slovenských filmových pracovníkoch v období 60. rokoch minulého storočia. Teoretička Alžbeta Hammerová sa bude venovať Mukařovského konceptu v súčasnej kinematografii z hľadiska vzťahu estetickej normy a filmového žánru. Filmová teoretička Jana Bébarová sa vo vzťahu k téme konferencie pozrie pohľadom Mira Rema na šumavských samotárov vo filme Raději zešílet v divočině.

Okrem prezentácie príspevkov je pre účastníkov konferencie pripravený aj sprievodný program. Premietnu sa dve filmové novinky, a to dokumentárny film režiséra, kameramana a fotografa Martina Kollara Letopis a nový film dokumentaristu Mira Rema Raději zešílet v divočině. Súčasťou konferencie bude aj prezentácia novej publikácie z edičného oddelenia SFÚ Estetika filmu, za ktorou autorsky stoja štyria renomovaní francúzski teoretici Jacques Aumont, Michel Marie, Marc Vernet a Alain Bergala.

Širší efekt

Československé odborné filmologické konferencie pre slovenských a českých filmových historikov, teoretikov a kritikov sa konajú od roku 1997, hlavným zámerom ich organizovania je vytvorenie priestoru pre ich vzájomný dialóg, resp. názorovú konfrontáciu. Cieľom je aj kritická previerka aktuálneho stavu myslenia o filme u nás. Pozvaní hostia prezentujú rôzne zamerania rôznych centier, v ktorých sa pestuje história, teória a estetika filmu. Výstupom nie sú len samotné výročné stretnutia českých a slovenských filmológov, dôraz sa kladie aj na širší vzdelávací efekt podujatia a prednesené príspevky neskôr vyjdú v podobe zborníka.

Martin Kollar: Letopis
Foto: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články