Martin Kollar: Letopis Foto: Film ExpandedFilm Expanded

V Krpáčove sa otvorí priestor medzi filmovou normou a odchýlkou

Písmo: A- | A+

Česko-slovenská filmologická konferencia v Krpáčove zažije tento rok už dvadsiaty druhý ročník. Jej témou je Norma a odchýlka, ktorá má za cieľ skúmať napätie medzi týmito pojmami z rôznych uhlov pohľadu. Konferencie sa zúčastnia českí a slovenskí filmoví teoretici, historici, kunsthistorici, estetici, filozofi, pedagógovia aj študenti z rôznych vysokých škôl a centier filmových štúdií v oboch krajinách. Konferencia sa uskutoční v termíne od 16. do 19. októbra.

Hlavná téma tohtoročnej konferencie sa dotýka noriem a odchýlok v dejinách kinematografie z historického, politického, produkčného i estetického hľadiska. Poukazuje na to, ako normy vznikajú, aká je ich potreba a efektivita, zároveň pomenúva odchýlky v podobe autorských pozícií, inovácií, experimentov, vĺn či excesov. Podľa organizátorov konferencie normy, odchýlky i následné normalizácie určovali vývoj kinematografie na rôznych úrovniach od inštitucionálnej, tvorivej cez technologickú po recepčnú.

Kam sa dostal výskum

„Konferencia Norma a odchýlka si kladie za cieľ preskúmať čo najširšie spektrum kinematografických fenoménov spojených s normami a vyvolaných odchýlkami, alebo fenoménov, ktoré viedli k novým normám a ich odchýlkam v dejinách audiovizuálnej kultúry,“ hovorí koordinátor konferencie Martin Kaňuch, redaktor edičného oddelenia Slovenského filmového ústavu (SFÚ) a šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon. „Cieľom podujatia je sledovať tento vývoj nielen z hľadiska najnovších výskumov v rámci film studies, ale aj interdisciplinárne, teda v kontexte iných umení a humanitných disciplín. Konferencia tradične otvára priestor pre obecnejšie úvahy i konkrétne interpretácie a prípadové štúdie.“

Téma konferencie ponúka široký priestor na nové myšlienky vo filmovej teórii. Estetik a filmový teoretik Peter Michalovič sa napríklad zameria na zhody a odchýlky v historických príbehoch a v biografickom filme, estetik Michal Babiak bude uvažovať o norme a odchýlke vo filmoch Aleksandra Petrovića, estetik Ján Kralovič sa pozrie na filmovú tvorbu konceptuálneho umelca Ľubomíra Ďurčeka, filmový teoretik Martin Palúch sa sústredí na normy strihového filmu a teoretik popkultúry Juraj Malíček sa vo svojom príspevku „Ako spoznať odchýlku, keď nepoznáme normu?“ zameria na žánrový a lifestylový film v čs. kinematografii pred koncom normalizácie. Filmová teoretička Mária Ferenčuhová nahliadne pod optikou tézy odchýlka ako norma na slovenský populárno-vedecký film 50. a 60. rokov, teoretička Zuzana Goleinová vo svojom príspevku bude charakterizovať filmovú esej na Slovensku ako odchýlku od žánrových noriem.

Nový nemý film

Z českého filmologického prostredia sa konferencie už tradične zúčastní teoretik Petr Mareš s príspevkom o „novom“ nemom filme, ktorý je príkladom odchýlky od dvoch noriem. Filmový vedec Milan Cyroň sa zamyslí nad utváraním noriem a ich reflexiou na aktívoch slovenských filmových pracovníkoch v období 60. rokoch minulého storočia. Teoretička Alžbeta Hammerová sa bude venovať Mukařovského konceptu v súčasnej kinematografii z hľadiska vzťahu estetickej normy a filmového žánru. Filmová teoretička Jana Bébarová sa vo vzťahu k téme konferencie pozrie pohľadom Mira Rema na šumavských samotárov vo filme Raději zešílet v divočině.

Okrem prezentácie príspevkov je pre účastníkov konferencie pripravený aj sprievodný program. Premietnu sa dve filmové novinky, a to dokumentárny film režiséra, kameramana a fotografa Martina Kollara Letopis a nový film dokumentaristu Mira Rema Raději zešílet v divočině. Súčasťou konferencie bude aj prezentácia novej publikácie z edičného oddelenia SFÚ Estetika filmu, za ktorou autorsky stoja štyria renomovaní francúzski teoretici Jacques Aumont, Michel Marie, Marc Vernet a Alain Bergala.

Širší efekt

Československé odborné filmologické konferencie pre slovenských a českých filmových historikov, teoretikov a kritikov sa konajú od roku 1997, hlavným zámerom ich organizovania je vytvorenie priestoru pre ich vzájomný dialóg, resp. názorovú konfrontáciu. Cieľom je aj kritická previerka aktuálneho stavu myslenia o filme u nás. Pozvaní hostia prezentujú rôzne zamerania rôznych centier, v ktorých sa pestuje história, teória a estetika filmu. Výstupom nie sú len samotné výročné stretnutia českých a slovenských filmológov, dôraz sa kladie aj na širší vzdelávací efekt podujatia a prednesené príspevky neskôr vyjdú v podobe zborníka.

Martin Kollar: Letopis
Foto: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Keby sa holuby premenili na zlato Záber z filmu Keby sa holuby premenili na zlato. Foto: Film expanded

recenzia Keby sa holuby premenili na zlato

Akt pozorovania mení pozorované. Toto tvrdenie platí aj pri dokumentárnom filme. A pri autobiografii zvlášť. Masky Akokoľvek sme či chceme byť úprimní, pri pohľade do objektívu zapnutej kamery si vždy nasadíme masku. Alebo si nasadíme masku na masku, pod ktorou je ďalšia maska, to býva ešte častejšie. A rovno si povedzme aj to, že mnohí z nás majú tú najspodnejšiu masku prirastenú k tvári neustále a tie vrchné sa len vymieňajú podľa situácie. Pepa Lubojacki, autorka filmu Keby sa holuby premenili na zlato, sa snaží proti tomu bojovať, ako sa len dá. Takmer dvojhodinový dokument je prieskumnou úvahou o závislosti, na jednej strane intelektuálnou špekuláciou nad vrodenými, genetickými dispozíciami k alkoholizmu či nadobudnutím závislosti vplyvom vzorcov prostredia. Na druhej strane je zobrazením režisérkinho závislého brata, ktoré ilustruje tú prvú líniu filmu. Ale primárnym, hlavným motívom je ona sama a jej prežívanie rôznych dramatických, bezútešných, zúfalých, ale i veselých situácií, do ktorých sa dostáva pri sledovaní svojho protagonistu. Režisérke sa nedá poprieť jej snaha o maximálnu úprimnosť – ale dobre si uvedomuje, že nakrúcaním reality vzniká realita nová, iluzívna, a preto to radšej priznáva. Robí to rôznymi scudzovacími efektmi, staré fotografie z rodinných albumov oživuje pomocou AI, niekedy obraz animuje, formálne rozbíja štandardný naratív na kusy a z jeho čriepkov vytvára kaleidoskop rôznych postupov a štylizácií...
Kino Lumière október 2026 Záber z filmu Občan Havel. Foto: Negativ Film Productions

tipy z Kina Lumière Reštaurovaní Bertolucci aj Jakubisko a Havel vo filme

Kino Lumière aj v októbri ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza šesť až šestnásť  projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Reštaurovaná historická freska od Bertolucciho Tento rok uplynulo presne päťdesiat rokov od vzniku viac ako päťhodinovej historickej fresky 20. storočie (1976) talianskeho majstra réžie Bernarda Bertolucciho. Pri príležitosti výročia filmu, ktorý sa považuje za vrchol režisérovej tvorby, ho Kino Lumière uvedie v reštaurovanej kópii 4K z dielne Fondazione Cineteca di Bologna. 20. storočie zobrazuje polstoročie talianskej histórie – politických otrasov, ekonomických zmien a ľudských osudov prvej polovice 20. storočia – prostredníctvom paralelných životov dvoch detských priateľov. Narodili sa v ten istý deň v roku 1900 na vidieku stredotalianskeho regiónu Emília Romagna, odkiaľ pochádzal sám Bertolucci. Obaja reprezentujú dva póly spoločenského postavenia. Alfredo (Robert De Niro) je dedičom bohatej rodiny veľkostatkárov a Olmo (Gérard Depardieu) zasa synom roľníkov. Film je výnimočný nielen vďaka hereckému obsadeniu na medzinárodnej úrovni (legendy klasického Hollywoodu Burt Lancaster, Sterling Hayden, Donald Sutherland), ale aj podmanivej hudbe Ennia Morriconeho. A tiež pôsobivej kamere Vittoria Storara, za...
Zobraziť všetky články