Martin Kollar: Letopis Foto: Film ExpandedFilm Expanded

V Krpáčove sa otvorí priestor medzi filmovou normou a odchýlkou

Písmo: A- | A+

Česko-slovenská filmologická konferencia v Krpáčove zažije tento rok už dvadsiaty druhý ročník. Jej témou je Norma a odchýlka, ktorá má za cieľ skúmať napätie medzi týmito pojmami z rôznych uhlov pohľadu. Konferencie sa zúčastnia českí a slovenskí filmoví teoretici, historici, kunsthistorici, estetici, filozofi, pedagógovia aj študenti z rôznych vysokých škôl a centier filmových štúdií v oboch krajinách. Konferencia sa uskutoční v termíne od 16. do 19. októbra.

Hlavná téma tohtoročnej konferencie sa dotýka noriem a odchýlok v dejinách kinematografie z historického, politického, produkčného i estetického hľadiska. Poukazuje na to, ako normy vznikajú, aká je ich potreba a efektivita, zároveň pomenúva odchýlky v podobe autorských pozícií, inovácií, experimentov, vĺn či excesov. Podľa organizátorov konferencie normy, odchýlky i následné normalizácie určovali vývoj kinematografie na rôznych úrovniach od inštitucionálnej, tvorivej cez technologickú po recepčnú.

Kam sa dostal výskum

„Konferencia Norma a odchýlka si kladie za cieľ preskúmať čo najširšie spektrum kinematografických fenoménov spojených s normami a vyvolaných odchýlkami, alebo fenoménov, ktoré viedli k novým normám a ich odchýlkam v dejinách audiovizuálnej kultúry,“ hovorí koordinátor konferencie Martin Kaňuch, redaktor edičného oddelenia Slovenského filmového ústavu (SFÚ) a šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon. „Cieľom podujatia je sledovať tento vývoj nielen z hľadiska najnovších výskumov v rámci film studies, ale aj interdisciplinárne, teda v kontexte iných umení a humanitných disciplín. Konferencia tradične otvára priestor pre obecnejšie úvahy i konkrétne interpretácie a prípadové štúdie.“

Téma konferencie ponúka široký priestor na nové myšlienky vo filmovej teórii. Estetik a filmový teoretik Peter Michalovič sa napríklad zameria na zhody a odchýlky v historických príbehoch a v biografickom filme, estetik Michal Babiak bude uvažovať o norme a odchýlke vo filmoch Aleksandra Petrovića, estetik Ján Kralovič sa pozrie na filmovú tvorbu konceptuálneho umelca Ľubomíra Ďurčeka, filmový teoretik Martin Palúch sa sústredí na normy strihového filmu a teoretik popkultúry Juraj Malíček sa vo svojom príspevku „Ako spoznať odchýlku, keď nepoznáme normu?“ zameria na žánrový a lifestylový film v čs. kinematografii pred koncom normalizácie. Filmová teoretička Mária Ferenčuhová nahliadne pod optikou tézy odchýlka ako norma na slovenský populárno-vedecký film 50. a 60. rokov, teoretička Zuzana Goleinová vo svojom príspevku bude charakterizovať filmovú esej na Slovensku ako odchýlku od žánrových noriem.

Nový nemý film

Z českého filmologického prostredia sa konferencie už tradične zúčastní teoretik Petr Mareš s príspevkom o „novom“ nemom filme, ktorý je príkladom odchýlky od dvoch noriem. Filmový vedec Milan Cyroň sa zamyslí nad utváraním noriem a ich reflexiou na aktívoch slovenských filmových pracovníkoch v období 60. rokoch minulého storočia. Teoretička Alžbeta Hammerová sa bude venovať Mukařovského konceptu v súčasnej kinematografii z hľadiska vzťahu estetickej normy a filmového žánru. Filmová teoretička Jana Bébarová sa vo vzťahu k téme konferencie pozrie pohľadom Mira Rema na šumavských samotárov vo filme Raději zešílet v divočině.

Okrem prezentácie príspevkov je pre účastníkov konferencie pripravený aj sprievodný program. Premietnu sa dve filmové novinky, a to dokumentárny film režiséra, kameramana a fotografa Martina Kollara Letopis a nový film dokumentaristu Mira Rema Raději zešílet v divočině. Súčasťou konferencie bude aj prezentácia novej publikácie z edičného oddelenia SFÚ Estetika filmu, za ktorou autorsky stoja štyria renomovaní francúzski teoretici Jacques Aumont, Michel Marie, Marc Vernet a Alain Bergala.

Širší efekt

Československé odborné filmologické konferencie pre slovenských a českých filmových historikov, teoretikov a kritikov sa konajú od roku 1997, hlavným zámerom ich organizovania je vytvorenie priestoru pre ich vzájomný dialóg, resp. názorovú konfrontáciu. Cieľom je aj kritická previerka aktuálneho stavu myslenia o filme u nás. Pozvaní hostia prezentujú rôzne zamerania rôznych centier, v ktorých sa pestuje história, teória a estetika filmu. Výstupom nie sú len samotné výročné stretnutia českých a slovenských filmológov, dôraz sa kladie aj na širší vzdelávací efekt podujatia a prednesené príspevky neskôr vyjdú v podobe zborníka.

Martin Kollar: Letopis
Foto: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články