Martin Kollar: Letopis Foto: Film ExpandedFilm Expanded

V Krpáčove sa otvorí priestor medzi filmovou normou a odchýlkou

Písmo: A- | A+

Česko-slovenská filmologická konferencia v Krpáčove zažije tento rok už dvadsiaty druhý ročník. Jej témou je Norma a odchýlka, ktorá má za cieľ skúmať napätie medzi týmito pojmami z rôznych uhlov pohľadu. Konferencie sa zúčastnia českí a slovenskí filmoví teoretici, historici, kunsthistorici, estetici, filozofi, pedagógovia aj študenti z rôznych vysokých škôl a centier filmových štúdií v oboch krajinách. Konferencia sa uskutoční v termíne od 16. do 19. októbra.

Hlavná téma tohtoročnej konferencie sa dotýka noriem a odchýlok v dejinách kinematografie z historického, politického, produkčného i estetického hľadiska. Poukazuje na to, ako normy vznikajú, aká je ich potreba a efektivita, zároveň pomenúva odchýlky v podobe autorských pozícií, inovácií, experimentov, vĺn či excesov. Podľa organizátorov konferencie normy, odchýlky i následné normalizácie určovali vývoj kinematografie na rôznych úrovniach od inštitucionálnej, tvorivej cez technologickú po recepčnú.

Kam sa dostal výskum

„Konferencia Norma a odchýlka si kladie za cieľ preskúmať čo najširšie spektrum kinematografických fenoménov spojených s normami a vyvolaných odchýlkami, alebo fenoménov, ktoré viedli k novým normám a ich odchýlkam v dejinách audiovizuálnej kultúry,“ hovorí koordinátor konferencie Martin Kaňuch, redaktor edičného oddelenia Slovenského filmového ústavu (SFÚ) a šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon. „Cieľom podujatia je sledovať tento vývoj nielen z hľadiska najnovších výskumov v rámci film studies, ale aj interdisciplinárne, teda v kontexte iných umení a humanitných disciplín. Konferencia tradične otvára priestor pre obecnejšie úvahy i konkrétne interpretácie a prípadové štúdie.“

Téma konferencie ponúka široký priestor na nové myšlienky vo filmovej teórii. Estetik a filmový teoretik Peter Michalovič sa napríklad zameria na zhody a odchýlky v historických príbehoch a v biografickom filme, estetik Michal Babiak bude uvažovať o norme a odchýlke vo filmoch Aleksandra Petrovića, estetik Ján Kralovič sa pozrie na filmovú tvorbu konceptuálneho umelca Ľubomíra Ďurčeka, filmový teoretik Martin Palúch sa sústredí na normy strihového filmu a teoretik popkultúry Juraj Malíček sa vo svojom príspevku „Ako spoznať odchýlku, keď nepoznáme normu?“ zameria na žánrový a lifestylový film v čs. kinematografii pred koncom normalizácie. Filmová teoretička Mária Ferenčuhová nahliadne pod optikou tézy odchýlka ako norma na slovenský populárno-vedecký film 50. a 60. rokov, teoretička Zuzana Goleinová vo svojom príspevku bude charakterizovať filmovú esej na Slovensku ako odchýlku od žánrových noriem.

Nový nemý film

Z českého filmologického prostredia sa konferencie už tradične zúčastní teoretik Petr Mareš s príspevkom o „novom“ nemom filme, ktorý je príkladom odchýlky od dvoch noriem. Filmový vedec Milan Cyroň sa zamyslí nad utváraním noriem a ich reflexiou na aktívoch slovenských filmových pracovníkoch v období 60. rokoch minulého storočia. Teoretička Alžbeta Hammerová sa bude venovať Mukařovského konceptu v súčasnej kinematografii z hľadiska vzťahu estetickej normy a filmového žánru. Filmová teoretička Jana Bébarová sa vo vzťahu k téme konferencie pozrie pohľadom Mira Rema na šumavských samotárov vo filme Raději zešílet v divočině.

Okrem prezentácie príspevkov je pre účastníkov konferencie pripravený aj sprievodný program. Premietnu sa dve filmové novinky, a to dokumentárny film režiséra, kameramana a fotografa Martina Kollara Letopis a nový film dokumentaristu Mira Rema Raději zešílet v divočině. Súčasťou konferencie bude aj prezentácia novej publikácie z edičného oddelenia SFÚ Estetika filmu, za ktorou autorsky stoja štyria renomovaní francúzski teoretici Jacques Aumont, Michel Marie, Marc Vernet a Alain Bergala.

Širší efekt

Československé odborné filmologické konferencie pre slovenských a českých filmových historikov, teoretikov a kritikov sa konajú od roku 1997, hlavným zámerom ich organizovania je vytvorenie priestoru pre ich vzájomný dialóg, resp. názorovú konfrontáciu. Cieľom je aj kritická previerka aktuálneho stavu myslenia o filme u nás. Pozvaní hostia prezentujú rôzne zamerania rôznych centier, v ktorých sa pestuje história, teória a estetika filmu. Výstupom nie sú len samotné výročné stretnutia českých a slovenských filmológov, dôraz sa kladie aj na širší vzdelávací efekt podujatia a prednesené príspevky neskôr vyjdú v podobe zborníka.

Martin Kollar: Letopis
Foto: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

František Kovár vo filme Andreja Lettricha Červené víno (1976). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

František Kovár

Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny.  Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman). František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov. K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom. Nová scéna, Korzo aj SND Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo...
Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...
Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
Zobraziť všetky články