Martin Kollar: Letopis Foto: Film ExpandedFilm Expanded

V Krpáčove sa otvorí priestor medzi filmovou normou a odchýlkou

Písmo: A- | A+

Česko-slovenská filmologická konferencia v Krpáčove zažije tento rok už dvadsiaty druhý ročník. Jej témou je Norma a odchýlka, ktorá má za cieľ skúmať napätie medzi týmito pojmami z rôznych uhlov pohľadu. Konferencie sa zúčastnia českí a slovenskí filmoví teoretici, historici, kunsthistorici, estetici, filozofi, pedagógovia aj študenti z rôznych vysokých škôl a centier filmových štúdií v oboch krajinách. Konferencia sa uskutoční v termíne od 16. do 19. októbra.

Hlavná téma tohtoročnej konferencie sa dotýka noriem a odchýlok v dejinách kinematografie z historického, politického, produkčného i estetického hľadiska. Poukazuje na to, ako normy vznikajú, aká je ich potreba a efektivita, zároveň pomenúva odchýlky v podobe autorských pozícií, inovácií, experimentov, vĺn či excesov. Podľa organizátorov konferencie normy, odchýlky i následné normalizácie určovali vývoj kinematografie na rôznych úrovniach od inštitucionálnej, tvorivej cez technologickú po recepčnú.

Kam sa dostal výskum

„Konferencia Norma a odchýlka si kladie za cieľ preskúmať čo najširšie spektrum kinematografických fenoménov spojených s normami a vyvolaných odchýlkami, alebo fenoménov, ktoré viedli k novým normám a ich odchýlkam v dejinách audiovizuálnej kultúry,“ hovorí koordinátor konferencie Martin Kaňuch, redaktor edičného oddelenia Slovenského filmového ústavu (SFÚ) a šéfredaktor filmologického časopisu Kino-Ikon. „Cieľom podujatia je sledovať tento vývoj nielen z hľadiska najnovších výskumov v rámci film studies, ale aj interdisciplinárne, teda v kontexte iných umení a humanitných disciplín. Konferencia tradične otvára priestor pre obecnejšie úvahy i konkrétne interpretácie a prípadové štúdie.“

Téma konferencie ponúka široký priestor na nové myšlienky vo filmovej teórii. Estetik a filmový teoretik Peter Michalovič sa napríklad zameria na zhody a odchýlky v historických príbehoch a v biografickom filme, estetik Michal Babiak bude uvažovať o norme a odchýlke vo filmoch Aleksandra Petrovića, estetik Ján Kralovič sa pozrie na filmovú tvorbu konceptuálneho umelca Ľubomíra Ďurčeka, filmový teoretik Martin Palúch sa sústredí na normy strihového filmu a teoretik popkultúry Juraj Malíček sa vo svojom príspevku „Ako spoznať odchýlku, keď nepoznáme normu?“ zameria na žánrový a lifestylový film v čs. kinematografii pred koncom normalizácie. Filmová teoretička Mária Ferenčuhová nahliadne pod optikou tézy odchýlka ako norma na slovenský populárno-vedecký film 50. a 60. rokov, teoretička Zuzana Goleinová vo svojom príspevku bude charakterizovať filmovú esej na Slovensku ako odchýlku od žánrových noriem.

Nový nemý film

Z českého filmologického prostredia sa konferencie už tradične zúčastní teoretik Petr Mareš s príspevkom o „novom“ nemom filme, ktorý je príkladom odchýlky od dvoch noriem. Filmový vedec Milan Cyroň sa zamyslí nad utváraním noriem a ich reflexiou na aktívoch slovenských filmových pracovníkoch v období 60. rokoch minulého storočia. Teoretička Alžbeta Hammerová sa bude venovať Mukařovského konceptu v súčasnej kinematografii z hľadiska vzťahu estetickej normy a filmového žánru. Filmová teoretička Jana Bébarová sa vo vzťahu k téme konferencie pozrie pohľadom Mira Rema na šumavských samotárov vo filme Raději zešílet v divočině.

Okrem prezentácie príspevkov je pre účastníkov konferencie pripravený aj sprievodný program. Premietnu sa dve filmové novinky, a to dokumentárny film režiséra, kameramana a fotografa Martina Kollara Letopis a nový film dokumentaristu Mira Rema Raději zešílet v divočině. Súčasťou konferencie bude aj prezentácia novej publikácie z edičného oddelenia SFÚ Estetika filmu, za ktorou autorsky stoja štyria renomovaní francúzski teoretici Jacques Aumont, Michel Marie, Marc Vernet a Alain Bergala.

Širší efekt

Československé odborné filmologické konferencie pre slovenských a českých filmových historikov, teoretikov a kritikov sa konajú od roku 1997, hlavným zámerom ich organizovania je vytvorenie priestoru pre ich vzájomný dialóg, resp. názorovú konfrontáciu. Cieľom je aj kritická previerka aktuálneho stavu myslenia o filme u nás. Pozvaní hostia prezentujú rôzne zamerania rôznych centier, v ktorých sa pestuje história, teória a estetika filmu. Výstupom nie sú len samotné výročné stretnutia českých a slovenských filmológov, dôraz sa kladie aj na širší vzdelávací efekt podujatia a prednesené príspevky neskôr vyjdú v podobe zborníka.

Martin Kollar: Letopis
Foto: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ceny českej filmovej kritiky 2025 Fotografia z filmu Otec

Ceny českej kritiky získali Zbormajster aj Otec

Cenu českej filmovej kritiky pre najlepší film roka získal v sobotu 7. februára Zbormajster producentov Jiřího Konečného a Ivana Ostrochovského. V kategórii réžia českí filmoví kritici a kritičky dali prednosť Tereze Nvotovej, ktorú ocenili za slovensko-česko-poľský film Otec. „Slovenský film a slovenská kultúra dnes nie sú už iba v ohrození, sú naozaj v štádiu systematickej deštrukcie a to zo strany vlády Roberta Fica, ktorý sa mstí umelcom prostredníctvom ministerky kultúry za to, že od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a odhaleniu naozaj hlbokej korupcie, sme stáli a stále stojíme na námestiach,“ povedala Tereza Nvotová. „Keď sa slobodné umenie a slobodné médiá zakážu, tak je to aj krok ku koncu slobodnej spoločnosti. Myslím si, že tu v Česku už začínate tušiť, o čom hovorím. Je to taký nebezpečný vírus, ktorý sa, bohužiaľ, šíri na celom svete a myslím si, že jediným liekom je nebáť sa a nebyť ticho,“ dodala režisérka, ktorá zároveň vyjadrila obavy v súvislosti s nezávislosťou fungovania Audiovizuálneho fondu. Bolestivá debata Otec aj Zbormajster mali po šesť nominácií a celkovo získali po dve ceny. Cenu pre najlepšieho herca získal protagonista Otca Milan Ondrík. Ako najlepšiu herečku ocenili debutantku Kateřinu Falbrovú. V snímke režiséra Ondřeja Provazníka Zbormajster stvárnila zneužívanú zboristku. „Ten film sme robili preto, aby sme upozornili na situáciu obetí, aby sme im ten film venovali ako určitý hold,...
Týždeň vo filme 1975 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1966: Kultúry nikdy nie je veľa

Potom, čo sa v roku 1965 autonómnosť tvorby týždenníka – od plánovania obsahu až po záverečné spracovanie – vrátila do bratislavskej redakcie, tvorcovia sa snažili dať slovenskému žurnálu vlastnú tvár, vrátiť mu atraktívnosť, aby divák počas jeho premietania v kinách (pred hraným filmom) nestál radšej vo foyeri. Úlohu aktuálneho informátora už desať rokov plnilo televízne spravodajstvo. Bolo treba hľadať témy s dlhšou platnosťou dosahu a teritoriálne obsiahnuť podľa možnosti celý svet. Nie vždy sa to podarilo, ale... Výrobcov filmových žurnálov združovala medzinárodná organizácia I.N.A. (International Newsreel Association). Bratislavská redakcia bola jej členom (samozrejme popri pražskej), pretože nešlo o zastúpenie štátov, ale výrobcov/spoločností. Delegáti, tradične šéfredaktori, sa každoročne schádzali na konferencii. Na jej programe bolo pravidelne aj premietanie jednotlivých týždenníkov. Tie sa špeciálne pre túto príležitosť nepripravovali, vyberali sa k termínu konferencie. Ale išlo o prestíž. V plynúcom roku sme sa teda prezentovali číslom 8. Bolo prijaté veľmi pozitívne, ako vôbec jedno z najlepších, ktoré boli premietnuté. To pre nás znamenalo veľa a zdvihlo to naše sebavedomie! Tento prívlastok osmičke ostal, a myslím, že právom. Napokon, divák si utvorí obraz sám... Kolekciu jarných týždenníkov roku 1966 charakterizuje explózia šotov s témou kultúry a umenia: Premiéra hry Rolfa Hochhutha Zástupca Turné baletu SND vo Švajčiarsku a Taliansku Výstava kinetického umenia v Esslingene (NSR) Spieva Juliette Gréco Výstava...
Zobraziť všetky články