Zuzana Gindl-Tatárová VŠMU Foto: Miro Nôta

Zuzana Gindl-Tatárová oslávi jubileum bohatým programom

Písmo: A- | A+

Dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová, dlhoročná pedagogička Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení (FTF VŠMU) v Bratislave, sa tento mesiac dožíva 70 rokov. Pri tejto príležitosti sa v kinosále KLAP na FTF VŠMU uskutoční dvojdňový medailón venovaný jej profesionálnemu a pedagogickému pôsobeniu. Bohatý program s projekciami filmov, panelovou diskusiou a tzv. „veľkým seminárom“ Gindl-Tatárovej sa uskutoční v dňoch 30. septembra a 1. októbra 2026.

Dvojdňový program medailónu spojí filmové projekcie, diskusiu a filmovú analýzu. Program otvorí premiéra strihového dokumentárneho filmu Zuzana Gindl-Tatárová (2026) za účasti režiséra a zároveň Gindl-Tatárovej kolegu Martina Šulíka. Uvedený bude aj krátky dokumentárny film Interview (2018) Jozefa Hardoša, ktorý je súčasťou e-booku venovaného deviatim laureátom medzinárodnej ceny CILECT Teaching Award vrátane Gindl-Tatárovej. Nasledovať bude panelová diskusia nazvaná Scenáristika, dramaturgia a jej význam pri tvorbe filmov, ktorej účastníkmi budú okrem oslávenkyne aj producentka a kultúrna manažérka Piret Tibbo-Hudgins z Estónska, scenáristka a vedúca Ateliéru scenáristickej tvorby FTF VŠMU Katarína Moláková, od 1. októbra 2026 aj čerstvo zvolená dekanka fakulty, a scenárista a festivalový dramaturg Peter Gašparík, ktorý rovnako prednáša na FTF VŠMU.

Počas druhého dňa podujatia sa premietne slávny film Miloša Formana Prelet nad kukučím hniezdom (1975), ktorý získal množstvo ocenení vrátane piatich Oscarov za najlepší film, réžiu, herecký výkon v hlavnej roli v mužskej aj ženskej kategórii i za adaptovaný scenár. Tento film sa stal súčasťou filmového vzdelávania a ponúka množstvo podnetov aj z hľadiska scenáristickej a dramaturgickej analýzy. Po jeho projekcii sa uskutoční tzv. „veľký seminár“ Zuzany Gindl-Tatárovej, ktorým počas jej pedagogického pôsobenia prešli mnohé ročníky študentov FTF VŠMU a dodnes naň spomínajú ako na inšpiratívne strávené hodiny študijného procesu.

Spolupracovala so Štefanom Uhrom aj s Martinom Šulíkom

Zuzana Gindl-Tatárová patrí k osobnostiam, ktoré sa dlhodobo venujú scenáristike, filmovej dramaturgii a filmovému vzdelávaniu. Ako absolventka pražskej FAMU desať rokov pôsobila ako dramaturgička a scenáristka na Kolibe, písala pre televíziu a rozhlas. Do sveta filmu vstúpila tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Podieľala sa na výrobe 18 celovečerných filmov. Medzi nimi napríklad Správca skanzenu (1988), Sedím na konári a je mi dobre (1989), Let asfaltového holuba (1990), Neha (1991), ale aj na novších snímkach ako Kandidát (2013), Čiara (2017) či Slúžka (2023). Získala celý rad filmových ocenení. Počas svojho profesionálneho pôsobenia dlhé roky spolupracovala s významnými a oceňovanými slovenskými režisérmi. Sú medzi nimi Štefan Uher, Stanislav Párnický, Juraj Jakubisko, Vlado Balco, Martin Šulík, Peter Bebjak alebo Jonáš Karásek.

Najdlhšie obdobie Gindl-Tatárová strávila na akademickej pôde, kde sa venovala vzdelávaniu a vychovala niekoľko generácií filmových tvorcov. Na FTF VŠMU pôsobila v rokoch 1990 – 2019. Z toho 15 rokov bola prodekankou pre zahraničie. Ďalších 15 rokov učila na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. Rok strávila na New York University – The Tisch School of the Arts. Od roku 2005 pôsobí aj ako zástupkyňa Slovenskej republiky vo filmovom fonde Rady Európy Eurimages a Pilot Series pre televízne seriály. Je laureátkou prestížnej medzinárodnej ceny CILECT Teaching Award za výnimočný prínos vo filmovom vzdelávaní. V roku 2004 stála pri zrode slovenskej národnej filmovej ceny Slnko v sieti. Na tohtoročnom ceremoniáli získala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre za rok 2025.

Iniciačný priestor pre druhých

Zuzana Gindl-Tatárová sa venuje aj dramaturgii, kritike a poviedkovej tvorbe. V Slovenskom filmovom ústave jej v roku 2001 vyšla kniha Holly-woodoo (filmové ilúzie podľa zaručených receptov) a vo vydavateľstve VŠMU opakovane vyšla jej vysokoškolská publikácia Praktická dramaturgia. V online magazíne Filmsk.sk pri príležitosti tohtoročného udelenia ceny Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre povedala, že „moja invencia, celá moja činnosť sa roky rozpúšťala v tvorivej práci iných, a za to sa kredity veľmi nedávajú. Človek si na to zvykne, hoci vytvárať stále dokola iniciačný priestor pre druhých, býva občas únavné. Slnko v sieti, toto pre mňa tak dôverné ocenenie, mi prinieslo skutočný domáci kredit. Bodku za istou etapou života. Vďaka zaň. No človek si v takej chvíli zároveň uvedomí, že sa už posunul ďalej a že sa už vlastne teší na celkom nové výzvy.“

Medailón Zuzay Gindl-Tatárovej na pôde FTF VŠMU pripravili Slovenský filmový ústav, Filmová a televízna fakulta VŠMU a KADU – Kabinet audiovizuálnych divadelných umení, o.z.

Zuzana Gindl-Tatárová Foto: Miro Nôta

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Martin Ťapák Režisér Martin Ťapák. Foto: archív SFÚ/Miro Nôta

Martin Ťapák

Od narodenia významnej osobnosti slovenskej kinematografie Martina Ťapáka uplynulo 13. októbra 2026 sto rokov. Hoci režisér, ktorého meno si spájame s početnými klasikami nášho filmového dedičstva, už nie je medzi nami (zomrel 1. februára 2015 vo veku 88 rokov), mnohé diela s jeho rukopisom sú dodnes súčasťou televízneho programu nielen počas sviatočných dní. Spolu s umeleckým odkazom jeho obľúbeného herca, tiež už zosnulého Jozefa Kronera, sa nám dodnes ich tvorba inšpirovaná ľudovými zvykmi a slovesnosťou pripomína v takých filmoch ako je Pacho, hybský zbojník (1975), Sváko Ragan (1976) či Popolvár najväčší na svete (1982). Martin Ťapák sa narodil 13. októbra 1926 v oravskej obci Liesek, z ktorej pochádza napríklad aj úspešný herec Milan Ondrík. Herecké vlohy dostal do vienka aj samotný Ťapák, ktorý sa k filmovej tvorbe dostal práve cez herecké začiatky. V rázovitej dedine na severe Slovenska sa tým, čo dnes vnímame ako folklórne tradície, žilo v rámci každodenného života. Ľudia si tu, podobne ako v iných regiónoch špecifických folklórnymi tradíciami, si dni ozvláštňovali rôznymi veselicami, sprievodmi či tanečnými zábavami spojenými s vystúpeniami divadelníkov – ochotníkov. Ťapáka toto prostredie výrazne ovplyvnilo. Všetky zážitky z detstva a dospievania pretavil vo svojej autorskej tvorbe do autentických umeleckých diel. Martin Ťapák a kameraman Karol Krška pri nakrúcaní filmu Rodná zem (1953) režiséra Josefa Macha. Foto: archív SFÚ...
Záber z filmu Pina o legendárnej tanečnici Pine Bausch v réžii Wima Wendersa. Foto: Be2Can

Be2Can 2026 – od Minotaura cez fiktívnu Afriku až po famóznu Pinu

Cestovateľská prehliadka má zmysel, hovorí zakladateľ festivalu Be2Can Ivan Hronec. Jeho trinásty ročník sa koná v takmer päťdesiatke kín naprieč slovenskými regiónmi. V niektorých momentoch im vyčítajú, že Be2Can ani nie je seriózny festival, len prehliadka s pár filmami, ktorá cestuje po Česku a po Slovensku. Jeho zakladateľ Ivan Hronec však nemá prečo meniť zámer. Cieľom je vidieť to najzaujímavejšie zo svetových festivalov v Benátkach, Cannes a v Berlíne. „Be2Can je skrátka prehliadka, ktorá funguje niekde medzi veľkými festivalmi a štandardnou distribúciou,“ hovorí. Spolu s kreatívnym manažérom Dominikom Hroncom sú presvedčení, že cestovanie s vybranými filmami je dobrá vec aj pre desiatky českých a slovenských kín, ktoré sa do ich projektu pravidelne zapájajú a stále ich pribúda. Prehliadka Be2Can 2026 sa začína v stredu 14. októbra a potrvá týždeň. Vzťahové paranoje Tento rok uvádza Be2Can osem filmov v rekordných 49 kinách v 39 slovenských mestách naprieč všetkými regiónmi. Tematicky sú rozdelené do troch blokov – v prvom ide o headlinerov, ktorí rezonujú na najväčších festivaloch, v druhom o výber filmov z paralelných alebo vedľajších sekcií s geografickými, tematickými či formálnymi zvláštnosťami a v treťom o klasické veľké filmové návraty. Otváracím filmom festivalu je rodinná dráma Minotaur režiséra Andreja Zvjiaginceva pretkaná prvkami trileru. Sleduje úspešného podnikateľa Gleba v Rusku vo februári 2022, ktorého vojnový chaos a vzťahová paranoja postupne sťahujú do morálneho labyrintu. Je to prvý...
Jeden svet NAZA Záber z filmu NAZA. Foto: The Guardian

MFDF Jeden svet uvedie dokument NAZA

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet uvedie v spolupráci s Novou Cvernovkou slovenskú premiéru filmu NAZA. Na tohtoročnom festivale v Benátkach získal Zvláštnu cenu poroty a vyslúžil si aj 25-minútový potlesk publika. Dokument Yuvala Abrahama a Rachel Szor, spolutvorcov oscarového filmu No Other Land, prináša svedectvá príslušníkov izraelskej armády a spravodajských služieb o zabíjaní palestínskych civilistov v Gaze. Diváci a diváčky ho uvidia 23. októbra o 18. h v Novej Cvernovke ako súčasť festivalového programu venovaného dekolonizácii. Slovo NAZA je hebrejská vojenská skratka pre „vedľajšie škody“, teda počet civilných obetí, s ktorými sa pri útoku vopred počíta. Rovnomenný film vznikol po takmer trojročnom vyšetrovaní, v spolupráci s denníkom The Guardian a nezávislými médiami. „Žijeme si tu v našich zemepisných šírkach v pomerne mnohých sebaklamoch, predsudkoch, morálnych aj etických klišé vo vzťahu ku zvyšku sveta. Dokumentárny film s jeho silnými osobnými príbehmi je skvelým nástrojom na rozkrývanie týchto zautomatizovaných vzorcov, ktoré nám často znemožňujú potrebnú empatiu. Film NAZA je toho skvelým príkladom, o to vzácnejším, že k svetu cez neho prehovárajú práve izraelskí tvorcovia, ktorí sa rozhodli odporovať oficiálnej ideológii a propagande vlastnej krajiny,“ povedala riaditeľka festivalu Eva Križková. Film vyvolal rozporuplné reakcie. Dočkal sa odsúdenia zo strany izraelskej vlády, izraelský minister...
Zobraziť všetky články