slovenský hraný fiilm 2025 20. Cinematik Milan Ondrík a Dominika Morávková vo filme Otec. Foto: DANAE Production

20. Cinematik: slovenské premiéry, svetové mená aj fokus na britský film

Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Cinematik oslavuje programom, ktorý ponúkne viacero nových filmov z prestížnych festivalov. Ale tiež aktuálne diela renomovaných filmárov, ktorí vstúpili do histórie festivalu. François Ozon, Joachim Trier, Radu Jude…, to najlepšie z filmovej Veľkej Británie, aj slovenské novinky ako Otec či Karavan. Návštevníci budú mať v Piešťanoch od 10. do 15. septembra na výber desiatky snímok a popri nich bohatý sprievodný program. O tom, akú cestu prešiel festival až k súčasnému 20. ročníku a čo si pre svojich fanúšikov pripravil na oslavu výročia hovoria pre Filmsk.sk výkonný riaditeľ Cinematiku Tomáš Klenovský a umelecký riaditeľ festivalu Vladimír Štric.

MFF Cinematik Piešťany čaká 20. ročník. Ako sa výročie premietne do programu?

Vladimír Štric: Jubilejný ročník považujeme za určité vyvrcholenie a uzavretie cyklu všetkých predchádzajúcich ročníkov. Na jednej strane chceme kompozíciou programu deklarovať kontinuitu s minulými ročníkmi, na druhej strane je nevyhnutné, aby bol program špeciálny a jedinečný. Dve hlavné súťaže – Meeting Point Europe a Cinematik.doc – si zachovávajú svoj rámec a spôsob, akým sú komponované.

Súťaž Meeting Point Europe je koncipovaná ako výsledok hlasovania – 14 kritikov a kurátorov medzinárodných festivalov zo 14 európskych krajín hlasovalo za najlepší európsky film minulého roku. Vzišlo z toho top 10 filmov, ktoré premietneme na festivale. Ide o jedinečnú kolekciu vynikajúcich diel.

V súťaži Cinematik.doc, ktorá je venovaná slovenským dokumentom, je princíp iný. Producentské a distribučné spoločnosti môžu film prihlásiť a z nich potom vyberá samotný festival. Prihlásilo sa štrnásť filmov, do súťaže sme vybrali sedem. Sú to všetko výnimočné diela, ktoré dokazujú, že dokumentárne filmy patria stabilne k tomu najlepšiemu, čo slovenská kinematografia ponúka. Osobne ma teší, že viaceré vybrané tituly patria, aj po formálnej stránke, do kolekcie, ktorá môže pokojne súťažiť (a aj úspešne súťaží) aj na renomovaných medzinárodných fórach.

Ku špecifickým sekciám, ktoré organizujeme iba tento rok, patrí informatívna sekcia Rešpekt 20. V predchádzajúcich ročníkoch festival ocenil 19 mimoriadnych európskych filmových osobností, autorov a režisérov – teraz nastal čas na rekapituláciu. Premietneme výber aktuálnych diel týchto režisérov. Medzi nimi sú aj ocenené snímky z tohtoročných svetových festivalov, ako napríklad Keď prichádza jeseň Françoisa Ozona, Citová hodnota Joachima Triera, Ľadová veža Lucille Hadžihalilovič či Kontinental´25 Radu Judeho.

Novinkou bude tiež cena Cinematik Talent Award, ktorá je určená pre mimoriadne umelecké osobnosti slovenskej filmovej scény.

Robiť festival dve desaťročia, nielen ak si pripomenieme náročné pandemické roky, je výkon. Ako to hodnotíte vy ako organizátori, keď sa obzriete do minulosti?

Tomáš Klenovský: Za dvadsať rokov sme si „preskákali“ ozaj všeličo. Človek si, prirodzene, najviac pamätá posledné ročníky, no nedá sa zabudnúť ani na tie úplne prvé. Keď sme 13. septembra 2006 privítali prvých divákov festivalu, alebo keď sa nám o pár rokov neskôr podarilo zaplniť vyše 600-miestnu sálu v Dome umenia. Zažili sme prechod z 35 mm technológie na digitálne DCP, tlmočenie do slúchadiel nahradili titulky, akreditácie v podobe pások na ruku nahradil sofistikovaný akreditačný systém, ktorý sme pomáhali vyvíjať. O každom ročníku by sa dalo hovoriť hodiny, a o pandemických rokoch to platí dvojnásobne. Počas lockdownov sme pripravovali festival, o ktorom sme netušili, či ho vôbec budeme môcť zrealizovať. Oba najťažšie roky nám to vyšlo, najmä vďaka tomu, že sa festival koná v septembri. Ale nepopieram, že sme išli do veľkého rizika – kvôli neustálym zmenám situácie a pravidiel.

Spomenuli ste už niekoľko titulov. Aké ďalšie nové filmy v slovenskej premiére ponúkne 20. Cinematik divákom?

Vladimír Štric: V tradičnej sekcii Krajina pod lupou predstavujeme tie najlepšie filmy jednej z národných európskych kinematografií. Tento rok zaostríme na britský film. Premietneme desať súčasných britských filmov rôznych autorov a žánrov – bude to skutočne reprezentatívna kolekcia toho najlepšieho z Veľkej Británie. Jedným z dôvodov, pre ktorý sme sa takto rozhodli, je nevyhnutnosť udržiavať s Britániou kultúrne kontakty i po jej odchode z Európskej únie. Táto sekcia je naším príspevkom k týmto snahám. Sekciu zostavil náš dlhoročný kolega Peter Strickland, ktorý je sám veľmi kvalitným filmovým autorom.

20. Cinematik film Otec Milan Ondrík
Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Už tradične uvedieme v premiére viacero slovenských filmov, či už majoritných alebo koprodukčných. V rámci otváracieho ceremoniálu premietneme film Otec Terezy Nvotovej. Ide o film s mimoriadne dramatickou témou (syndróm zabudnutého dieťaťa), tomu zodpovedajúcou silnou citovou intenzitou a veľmi zaujímavou formálnou stránkou. Otec bude mať svetovú premiéru v súťažnej sekcii Horizonty na MFF v Benátkach a priamo odtiaľ smeruje na Cinematik.

Ďalším očakávaným titulom je roadmovie Zuzany Kirchnerovej Karavan. Rozpráva príbeh Ester, ktorá sa vydáva s postihnutým synom na cestu po letnom Taliansku. Pod zdanlivo bezstarostným prázdninovým povrchom ide však o drámu, ktorá súvisí s rozporom medzi sebaobetovaním a právom na svoj vlastný život. Obidva filmy premietneme v sekcii Čo dom dal (s podtitulom „To najlepšie, čo dom dal“). V rovnakej sekcii premietneme aj veľmi dôležitý a aktuálny dokument Velký vlastenecký výlet režiséra Robina Kvapila. Vo filme sledujeme troch hrdinov, ktorých filmári vzali na Ukrajinu, aby sa na vlastné oči presvedčili, ako to tam skutočne vyzerá. Všetci traja sú protagonistami komunity, ktorá popiera skutočný stav a príčiny vojnového konfliktu.

Karavan minoritné koprodukcie slovenských filmov
Juliana Oľhová, David Vodstrčil a Aňa Geislerová v česko-slovensko-talianskom filme Karavan.
Foto: ASFK

Výpočet mimoriadnych filmov, ktoré budú mať na Cinematiku premiéru, sa tým, samozrejme, nekončí. Diváci uvidia desiatky nových a umelecky kvalitných filmov.

Ktoré tri filmy z programu by ste vybrali pre čitateľov Filmsk.sk?

Tomáš Klenovský: Týmto otázkam úplne rozumiem a práve na ne sa mi odpovedá najťažšie. Snažíme sa priniesť na Cinematik stovku skvelých filmov s rôznymi témami, ktoré všetky stoja za pozretie. Skôr by som teda ponúkol svoj návod, ako si festival čo najlepšie užiť.

Vybral by som si pár filmov v Dome umenia. Je len na rozhodnutí každého, či skôr také, ktoré ešte nie sú v kinách, alebo také, ktoré sa do slovenských kín ani nedostanú. Ak preferujem výber najlepších slovenských dokumentov, treba si pozrieť program kina Fontána. Aspoň raz by som zašiel na film do kina Klub. A ak nebude pršať, prešiel by som sa cez kúpeľný ostrov do kina Kúpele. Keby som si rovno neprečítal popisy k filmom, chcel by som aspoň jeden vidieť v úžasnej starej Elektrárni a v kreatívnom centre Arta. Tam sa však treba zastaviť aj na kávu a koláčik v Concept Coffee.

Ak je niekto ako ja a tri filmy za deň mu stačia, máme pripravené diskusie v stane pred Domom umenia, ktoré neskôr večer vystriedajú koncerty. Cinematik je festival, kde sa dá od rána do noci sedieť v kine, ale rovnako dobre sa dá brať aj ako miesto stretnutí s kamarátmi.

Na akých hostí sa môžu návštevníci 20. MFF Cinematik tešiť?

Tomáš Klenovský: Hneď prvý deň bude otvorenie festivalu sprevádzať slovenská premiéra filmu Otec. K nej prídu Milan Ondrík a Dominika Morávková, ktorí si zároveň prevezmú cenu Cinematik Talent Award, ale aj režisérka Tereza Nvotová, scenárista a producenti. Ku všetkým filmom pozývame ich tvorcov, no v tomto čase, keď ešte nie je uzavretý program, je predčasné hovoriť o tom, kto všetko na festival naozaj príde. Hostí však rozhodne bude veľa, či už pri diskusiách po filmoch alebo v Cinematik Lounge, kde sa budú môcť diváci stretnúť so zástupcami VŠMU, Audiovizuálneho fondu, alebo s Rastislavom Káčerom, Petrom Bárdym a Petrom Hanákom z Aktualít.

Keď sme už spomenuli aj podujatia mimo projekcií, aký sprievodný program ste pripravili?

Tomáš Klenovský: Sprievodný program sa začína postupne vyrovnávať filmovému. Zo Cinematik Lounge sme za posledné roky vytvorili diskusný priestor, do ktorého tento rok prinesieme diskusie so zástupcami VŠMU, Audiovizuálneho fondu, Klubu filmových novinárov, živé vysielania pre Rádio Devín a Rádio Slovensko, nahrávania podcastov Vertigo, Dejiny, Bárdy a Káčer a ďalšie debaty v spolupráci s Post Bellum a .týždňom. V našom stane chystáme večer rôzne kapely a DJ-ov, a hneď vedľa neho každý večer film „pod holým nebom“ v kinematografe.

Rozrastáme sa a tento rok pripravujeme aj ďalšie prednášky a jeden skvelý strihačský workshop s Marekom Šulíkom v Arte. V Piešťanoch je však aj veľa aktívnych ľudí a organizácií, ktoré pripravili výborné podujatia, napríklad komentované prehliadky v Elektrárni a v Dome umenia. Arta pripravila výstavu a predajný pop-up.

Milan Ondrík a Dominika Morávková vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Život alebo film Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Aj nenápadné fragmenty môžu niesť veľkú pravdu

Fragmenty zo života Dušana Hanáka je podtitul nového slovenského dokumentu Život alebo film. O režisérovi, scenáristovi a fotografovi Dušanovi Hanákovi ho nakrútili Marek Šulík a Juraj Johanides. Po premiére na MFF Cinematik je od 1. októbra v slovenských kinách. „Vnímam tento film ako prejav spoločného autorského cítenia. Obaja režiséri vložili do neho veľa tvorivej energie. Život a film sú v mojom príbehu spojité nádoby. Usilujem sa, aby autentické motívy splývali s príbehom a fikciou, sú súčasťou mojej vnútornej témy. V jednej chvíli myslím na detail i na celok, mali by sa dopĺňať,“ povedal režisér Dušan Hanák. „Ďakujem všetkým zúčastneným, veľmi si vážim ich postrehy, ktorými prispeli ku konečnému tvaru dokumentu,“ dodal tvorca snímok ako 322 (1969), Obrazy starého sveta (1972), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980) či Papierové hlavy (1995). Dokument Život alebo film sa nevracia iba k týmto a ďalším režisérovým dielam. Sprevádza nás tiež Hanákovou cestou k filmu a takisto približuje spôsob, akým tvoril. V snímke napríklad tvrdí, že kam sa pozrel, tam videl film. Alebo že niektoré repliky jednoducho pri písacom stole nevymyslíte. Okrem Hanáka tu vystupujú protagonisti jeho diel a jeho spolupracovníci či filmoví teoretici. „Na Dušanovi Hanákovi ma dojíma jeho schopnosť pozerať sa na svet s presnosťou filmára, ale zároveň s láskavosťou...
Zobraziť všetky články