slovenský hraný fiilm 2025 20. Cinematik Milan Ondrík a Dominika Morávková vo filme Otec. Foto: DANAE Production

20. Cinematik: slovenské premiéry, svetové mená aj fokus na britský film

Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Cinematik oslavuje programom, ktorý ponúkne viacero nových filmov z prestížnych festivalov. Ale tiež aktuálne diela renomovaných filmárov, ktorí vstúpili do histórie festivalu. François Ozon, Joachim Trier, Radu Jude…, to najlepšie z filmovej Veľkej Británie, aj slovenské novinky ako Otec či Karavan. Návštevníci budú mať v Piešťanoch od 10. do 15. septembra na výber desiatky snímok a popri nich bohatý sprievodný program. O tom, akú cestu prešiel festival až k súčasnému 20. ročníku a čo si pre svojich fanúšikov pripravil na oslavu výročia hovoria pre Filmsk.sk výkonný riaditeľ Cinematiku Tomáš Klenovský a umelecký riaditeľ festivalu Vladimír Štric.

MFF Cinematik Piešťany čaká 20. ročník. Ako sa výročie premietne do programu?

Vladimír Štric: Jubilejný ročník považujeme za určité vyvrcholenie a uzavretie cyklu všetkých predchádzajúcich ročníkov. Na jednej strane chceme kompozíciou programu deklarovať kontinuitu s minulými ročníkmi, na druhej strane je nevyhnutné, aby bol program špeciálny a jedinečný. Dve hlavné súťaže – Meeting Point Europe a Cinematik.doc – si zachovávajú svoj rámec a spôsob, akým sú komponované.

Súťaž Meeting Point Europe je koncipovaná ako výsledok hlasovania – 14 kritikov a kurátorov medzinárodných festivalov zo 14 európskych krajín hlasovalo za najlepší európsky film minulého roku. Vzišlo z toho top 10 filmov, ktoré premietneme na festivale. Ide o jedinečnú kolekciu vynikajúcich diel.

V súťaži Cinematik.doc, ktorá je venovaná slovenským dokumentom, je princíp iný. Producentské a distribučné spoločnosti môžu film prihlásiť a z nich potom vyberá samotný festival. Prihlásilo sa štrnásť filmov, do súťaže sme vybrali sedem. Sú to všetko výnimočné diela, ktoré dokazujú, že dokumentárne filmy patria stabilne k tomu najlepšiemu, čo slovenská kinematografia ponúka. Osobne ma teší, že viaceré vybrané tituly patria, aj po formálnej stránke, do kolekcie, ktorá môže pokojne súťažiť (a aj úspešne súťaží) aj na renomovaných medzinárodných fórach.

Ku špecifickým sekciám, ktoré organizujeme iba tento rok, patrí informatívna sekcia Rešpekt 20. V predchádzajúcich ročníkoch festival ocenil 19 mimoriadnych európskych filmových osobností, autorov a režisérov – teraz nastal čas na rekapituláciu. Premietneme výber aktuálnych diel týchto režisérov. Medzi nimi sú aj ocenené snímky z tohtoročných svetových festivalov, ako napríklad Keď prichádza jeseň Françoisa Ozona, Citová hodnota Joachima Triera, Ľadová veža Lucille Hadžihalilovič či Kontinental´25 Radu Judeho.

Novinkou bude tiež cena Cinematik Talent Award, ktorá je určená pre mimoriadne umelecké osobnosti slovenskej filmovej scény.

Robiť festival dve desaťročia, nielen ak si pripomenieme náročné pandemické roky, je výkon. Ako to hodnotíte vy ako organizátori, keď sa obzriete do minulosti?

Tomáš Klenovský: Za dvadsať rokov sme si „preskákali“ ozaj všeličo. Človek si, prirodzene, najviac pamätá posledné ročníky, no nedá sa zabudnúť ani na tie úplne prvé. Keď sme 13. septembra 2006 privítali prvých divákov festivalu, alebo keď sa nám o pár rokov neskôr podarilo zaplniť vyše 600-miestnu sálu v Dome umenia. Zažili sme prechod z 35 mm technológie na digitálne DCP, tlmočenie do slúchadiel nahradili titulky, akreditácie v podobe pások na ruku nahradil sofistikovaný akreditačný systém, ktorý sme pomáhali vyvíjať. O každom ročníku by sa dalo hovoriť hodiny, a o pandemických rokoch to platí dvojnásobne. Počas lockdownov sme pripravovali festival, o ktorom sme netušili, či ho vôbec budeme môcť zrealizovať. Oba najťažšie roky nám to vyšlo, najmä vďaka tomu, že sa festival koná v septembri. Ale nepopieram, že sme išli do veľkého rizika – kvôli neustálym zmenám situácie a pravidiel.

Spomenuli ste už niekoľko titulov. Aké ďalšie nové filmy v slovenskej premiére ponúkne 20. Cinematik divákom?

Vladimír Štric: V tradičnej sekcii Krajina pod lupou predstavujeme tie najlepšie filmy jednej z národných európskych kinematografií. Tento rok zaostríme na britský film. Premietneme desať súčasných britských filmov rôznych autorov a žánrov – bude to skutočne reprezentatívna kolekcia toho najlepšieho z Veľkej Británie. Jedným z dôvodov, pre ktorý sme sa takto rozhodli, je nevyhnutnosť udržiavať s Britániou kultúrne kontakty i po jej odchode z Európskej únie. Táto sekcia je naším príspevkom k týmto snahám. Sekciu zostavil náš dlhoročný kolega Peter Strickland, ktorý je sám veľmi kvalitným filmovým autorom.

20. Cinematik film Otec Milan Ondrík
Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Už tradične uvedieme v premiére viacero slovenských filmov, či už majoritných alebo koprodukčných. V rámci otváracieho ceremoniálu premietneme film Otec Terezy Nvotovej. Ide o film s mimoriadne dramatickou témou (syndróm zabudnutého dieťaťa), tomu zodpovedajúcou silnou citovou intenzitou a veľmi zaujímavou formálnou stránkou. Otec bude mať svetovú premiéru v súťažnej sekcii Horizonty na MFF v Benátkach a priamo odtiaľ smeruje na Cinematik.

Ďalším očakávaným titulom je roadmovie Zuzany Kirchnerovej Karavan. Rozpráva príbeh Ester, ktorá sa vydáva s postihnutým synom na cestu po letnom Taliansku. Pod zdanlivo bezstarostným prázdninovým povrchom ide však o drámu, ktorá súvisí s rozporom medzi sebaobetovaním a právom na svoj vlastný život. Obidva filmy premietneme v sekcii Čo dom dal (s podtitulom „To najlepšie, čo dom dal“). V rovnakej sekcii premietneme aj veľmi dôležitý a aktuálny dokument Velký vlastenecký výlet režiséra Robina Kvapila. Vo filme sledujeme troch hrdinov, ktorých filmári vzali na Ukrajinu, aby sa na vlastné oči presvedčili, ako to tam skutočne vyzerá. Všetci traja sú protagonistami komunity, ktorá popiera skutočný stav a príčiny vojnového konfliktu.

Karavan minoritné koprodukcie slovenských filmov
Juliana Oľhová, David Vodstrčil a Aňa Geislerová v česko-slovensko-talianskom filme Karavan.
Foto: ASFK

Výpočet mimoriadnych filmov, ktoré budú mať na Cinematiku premiéru, sa tým, samozrejme, nekončí. Diváci uvidia desiatky nových a umelecky kvalitných filmov.

Ktoré tri filmy z programu by ste vybrali pre čitateľov Filmsk.sk?

Tomáš Klenovský: Týmto otázkam úplne rozumiem a práve na ne sa mi odpovedá najťažšie. Snažíme sa priniesť na Cinematik stovku skvelých filmov s rôznymi témami, ktoré všetky stoja za pozretie. Skôr by som teda ponúkol svoj návod, ako si festival čo najlepšie užiť.

Vybral by som si pár filmov v Dome umenia. Je len na rozhodnutí každého, či skôr také, ktoré ešte nie sú v kinách, alebo také, ktoré sa do slovenských kín ani nedostanú. Ak preferujem výber najlepších slovenských dokumentov, treba si pozrieť program kina Fontána. Aspoň raz by som zašiel na film do kina Klub. A ak nebude pršať, prešiel by som sa cez kúpeľný ostrov do kina Kúpele. Keby som si rovno neprečítal popisy k filmom, chcel by som aspoň jeden vidieť v úžasnej starej Elektrárni a v kreatívnom centre Arta. Tam sa však treba zastaviť aj na kávu a koláčik v Concept Coffee.

Ak je niekto ako ja a tri filmy za deň mu stačia, máme pripravené diskusie v stane pred Domom umenia, ktoré neskôr večer vystriedajú koncerty. Cinematik je festival, kde sa dá od rána do noci sedieť v kine, ale rovnako dobre sa dá brať aj ako miesto stretnutí s kamarátmi.

Na akých hostí sa môžu návštevníci 20. MFF Cinematik tešiť?

Tomáš Klenovský: Hneď prvý deň bude otvorenie festivalu sprevádzať slovenská premiéra filmu Otec. K nej prídu Milan Ondrík a Dominika Morávková, ktorí si zároveň prevezmú cenu Cinematik Talent Award, ale aj režisérka Tereza Nvotová, scenárista a producenti. Ku všetkým filmom pozývame ich tvorcov, no v tomto čase, keď ešte nie je uzavretý program, je predčasné hovoriť o tom, kto všetko na festival naozaj príde. Hostí však rozhodne bude veľa, či už pri diskusiách po filmoch alebo v Cinematik Lounge, kde sa budú môcť diváci stretnúť so zástupcami VŠMU, Audiovizuálneho fondu, alebo s Rastislavom Káčerom, Petrom Bárdym a Petrom Hanákom z Aktualít.

Keď sme už spomenuli aj podujatia mimo projekcií, aký sprievodný program ste pripravili?

Tomáš Klenovský: Sprievodný program sa začína postupne vyrovnávať filmovému. Zo Cinematik Lounge sme za posledné roky vytvorili diskusný priestor, do ktorého tento rok prinesieme diskusie so zástupcami VŠMU, Audiovizuálneho fondu, Klubu filmových novinárov, živé vysielania pre Rádio Devín a Rádio Slovensko, nahrávania podcastov Vertigo, Dejiny, Bárdy a Káčer a ďalšie debaty v spolupráci s Post Bellum a .týždňom. V našom stane chystáme večer rôzne kapely a DJ-ov, a hneď vedľa neho každý večer film „pod holým nebom“ v kinematografe.

Rozrastáme sa a tento rok pripravujeme aj ďalšie prednášky a jeden skvelý strihačský workshop s Marekom Šulíkom v Arte. V Piešťanoch je však aj veľa aktívnych ľudí a organizácií, ktoré pripravili výborné podujatia, napríklad komentované prehliadky v Elektrárni a v Dome umenia. Arta pripravila výstavu a predajný pop-up.

Milan Ondrík a Dominika Morávková vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

František Kovár vo filme Andreja Lettricha Červené víno (1976). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

František Kovár

Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny.  Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman). František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov. K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom. Nová scéna, Korzo aj SND Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo...
Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...
Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
Zobraziť všetky články