Ceny českej filmovej kritiky 2025 Fotografia z filmu Otec
Písmo: A- | A+

Cenu českej filmovej kritiky pre najlepší film roka získal v sobotu 7. februára Zbormajster producentov Jiřího Konečného a Ivana Ostrochovského. V kategórii réžia českí filmoví kritici a kritičky dali prednosť Tereze Nvotovej, ktorú ocenili za slovensko-česko-poľský film Otec.

„Slovenský film a slovenská kultúra dnes nie sú už iba v ohrození, sú naozaj v štádiu systematickej deštrukcie a to zo strany vlády Roberta Fica, ktorý sa mstí umelcom prostredníctvom ministerky kultúry za to, že od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a odhaleniu naozaj hlbokej korupcie, sme stáli a stále stojíme na námestiach,“ povedala Tereza Nvotová. „Keď sa slobodné umenie a slobodné médiá zakážu, tak je to aj krok ku koncu slobodnej spoločnosti. Myslím si, že tu v Česku už začínate tušiť, o čom hovorím. Je to taký nebezpečný vírus, ktorý sa, bohužiaľ, šíri na celom svete a myslím si, že jediným liekom je nebáť sa a nebyť ticho,“ dodala režisérka, ktorá zároveň vyjadrila obavy v súvislosti s nezávislosťou fungovania Audiovizuálneho fondu.

Bolestivá debata

Otec aj Zbormajster mali po šesť nominácií a celkovo získali po dve ceny. Cenu pre najlepšieho herca získal protagonista Otca Milan Ondrík. Ako najlepšiu herečku ocenili debutantku Kateřinu Falbrovú. V snímke režiséra Ondřeja Provazníka Zbormajster stvárnila zneužívanú zboristku.

„Ten film sme robili preto, aby sme upozornili na situáciu obetí, aby sme im ten film venovali ako určitý hold, aby sme prinútili spoločnosť, aby začala o niektorých veciach premýšľať trochu inak. Je vlastne zdanlivým paradoxom alebo absurditou toho, že zároveň sme z pozície jednej alebo možno aj viacerých obetí osočovaní za to, že situáciu okolo toho filmu robíme zle alebo nezvládame. Chcem povedať, že všetky názory, ktoré na túto tému zaznejú považujem za naproste legitímne, vážim si ich a chcem aby táto debata prebiehala, pretože ten film som robil preto, aby takáto debata bola. Verím tomu, že keď táto debata nie je bolestivá, tak tá spoločnosť sa nikam nepohne,“ povedal producent Zbormajstra Jiří Konečný.

Dve Ceny českej filmovej kritiky udelili tiež česko-slovenskému filmu Dužana Duonga Letná škola, 2001. Ocenili ho v kategóriách scenár (Dužan Duong, Jan Smutný, Lukáš Kokeš) a Cena innogy pre objav roku (Dužan Duong). V kategórii dokumentov zvíťazil film režiséra Tomáša Hlaváčka o obchodovaní s chudobou Dům bez východu. Cenu českej filmovej kritiky 2025 v kategórii Audiovizuálny počin získal kameraman Tomáš Kotas za film Kataríny Gramatovej Hore je nebo v doline som ja. Víťazov vyberali zo 74 celovečerných filmov.

V kategórii Mimo kino zvíťazila miniséria Studňa tvorcov Terezy Kopáčovej, Mira Šifru a Kristiny Májovej. Najlepším krátkym filmom je podľa českých kritikov česko-slovensko-ukrajinská snímka Zomrela som v Irpini režisérky Anastasie Falileievy

Ceny českej filmovej kritiky 2025

Najlepší film

Zbormajster – Jiří Konečný, Ivan Ostrochovský

Najlepší dokument

Dům bez východu – Tomáš Hlaváček

Nejlepší režie

Otec – Tereza Nvotová

Nejlepší scénář

Letní škola, 2001 – Dužan Duong, Jan Smutný, Lukáš Kokeš

Najlepší herec

Otec – Milan Ondrík

Najlepšia herečka

Zbormajster – Kateřina Falbrová

Audiovizuálny počin

Hore je nebo v doline som ja, kamera – Tomáš Kotas

Cena innogy pre objav roku

Dužan Duong – Letná škola, 2001

Mimo kino

Studňa – Tereza Kopáčová, Miro Šifra, Kristina Májová

Najlepší krátky film

Zomrela som v Irpini – Anastasia Falileieva

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Peter Jaroš (22. 1. 1940 Hybe – 8. 11. 2026 Bratislava). Foto: Zuzana Mináčová/SFÚ

in memoriam Peter Jaroš (22. 1. 1940 – 8. 11. 2026)

Aby na svete vôbec mohol žiť, musel ho – či už v umení alebo aspoň súkromne – dennodenne ironicky glosovať. Život na Zemi ho k irónii nielen nabáda, ale aj vychováva. Tak nahliadal na tvorbu od svojich začiatkov Peter Jaroš. Dnes nikto nepochybuje, že jeho literárne aj sfilmované diela nesú práve túto stopu. Uznávaný slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg zomrel vo veku 86 rokov. Hybe, ktoré hýbe Keď sa povie Peter Jaroš, jednoznačne vyskočí v pamäti Tisícročná včela – monumentálna románová sága, ktorá sa zaradila medzi vrcholné diela slovenskej literatúry 20. storočia. Zachytil v nej tri generácie liptovskej murárskej rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia po koniec prvej svetovej vojny. Ich život plynie v dedinke Hybe, odkiaľ Peter Jaroš sám pochádzal. Reálne, historicky presné prostredie bolo preňho mnohokrát silnou inšpiráciou, na ktorej mohol ako literát stavať svoje bizarné situácie, sny, mýty a symboliku v duchu magického realizmu. Narodil sa v roku 1940 ako prvorodený syn. Otec bol murár, mama skúsená a rozhľadená žena v domácnosti. Základnú školu vychodil v rodnej dedine Hybe, gymnázium v Liptovskom Hrádku. Napokon vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po škole chvíľu pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Krátko nato, v rokoch 1964 – 1965, bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Potom do roku 1971 pôsobil...
Zobraziť všetky články