Ceny českej filmovej kritiky 2025 Fotografia z filmu Otec
Písmo: A- | A+

Cenu českej filmovej kritiky pre najlepší film roka získal v sobotu 7. februára Zbormajster producentov Jiřího Konečného a Ivana Ostrochovského. V kategórii réžia českí filmoví kritici a kritičky dali prednosť Tereze Nvotovej, ktorú ocenili za slovensko-česko-poľský film Otec.

Slovenský film a slovenská kultúra dnes nie sú už iba v ohrození, sú naozaj v štádiu systematickej deštrukcie a to zo strany vlády Roberta Fica, ktorý sa mstí umelcom prostredníctvom ministerky kultúry za to, že od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a odhaleniu naozaj hlbokej korupcie, sme stáli a stále stojíme na námestiach,“ povedala Tereza Nvotová. „Keď sa slobodné umenie a slobodné médiá zakážu, tak je to aj krok ku koncu slobodnej spoločnosti. Myslím si, že tu v Česku už začínate tušiť, o čom hovorím. Je to taký nebezpečný vírus, ktorý sa, bohužiaľ, šíri na celom svete a myslím si, že jediným liekom je nebáť sa a nebyť ticho,“ dodala režisérka, ktorá zároveň vyjadrila obavy v súvislosti s nezávislosťou fungovania Audiovizuálneho fondu.

Bolestivá debata

Otec aj Zbormajster mali po šesť nominácií a celkovo získali po dve ceny. Cenu pre najlepšieho herca získal protagonista Otca Milan Ondrík. Ako najlepšiu herečku ocenili debutantku Kateřinu Falbrovú. V snímke režiséra Ondřeja Provazníka Zbormajster stvárnila zneužívanú zboristku.

Ten film sme robili preto, aby sme upozornili na situáciu obetí, aby sme im ten film venovali ako určitý hold, aby sme prinútili spoločnosť, aby začala o niektorých veciach premýšľať trochu inak. Je vlastne zdanlivým paradoxom alebo absurditou toho, že zároveň sme z pozície jednej alebo možno aj viacerých obetí osočovaní za to, že situáciu okolo toho filmu robíme zle alebo nezvládame. Chcem povedať, že všetky názory, ktoré na túto tému zaznejú považujem za naproste legitímne, vážim si ich a chcem aby táto debata prebiehala, pretože ten film som robil preto, aby takáto debata bola. Verím tomu, že keď táto debata nie je bolestivá, tak tá spoločnosť sa nikam nepohne,“ povedal producent Zbormajstra Jiří Konečný.

Dve Ceny českej filmovej kritiky udelili tiež česko-slovenskému filmu Dužana Duonga Letná škola, 2001. Ocenili ho v kategóriách scenár (Dužan Duong, Jan Smutný, Lukáš Kokeš) a Cena innogy pre objav roku (Dužan Duong). V kategórii dokumentov zvíťazil film režiséra Tomáša Hlaváčka o obchodovaní s chudobou Dům bez východu. Cenu českej filmovej kritiky 2025 v kategórii Audiovizuálny počin získal kameraman Tomáš Kotas za film Kataríny Gramatovej Hore je nebo v doline som ja. Víťazov vyberali zo 74 celovečerných filmov.

V kategórii Mimo kino zvíťazila miniséria Studňa tvorcov Terezy Kopáčovej, Mira Šifru a Kristiny Májovej. Najlepším krátkym filmom je podľa českých kritikov česko-slovensko-ukrajinská snímka Zomrela som v Irpini režisérky Anastasie Falileievy

Ceny českej filmovej kritiky 2025

Najlepší film

Zbormajster – Jiří Konečný, Ivan Ostrochovský

Najlepší dokument

Dům bez východu – Tomáš Hlaváček

Nejlepší režie

Otec – Tereza Nvotová

Nejlepší scénář

Letní škola, 2001 – Dužan Duong, Jan Smutný, Lukáš Kokeš

Najlepší herec

Otec – Milan Ondrík

Najlepšia herečka

Zbormajster – Kateřina Falbrová

Audiovizuálny počin

Hore je nebo v doline som ja, kamera – Tomáš Kotas

Cena innogy pre objav roku

Dužan Duong – Letná škola, 2001

Mimo kino

Studňa – Tereza Kopáčová, Miro Šifra, Kristina Májová

Najlepší krátky film

Zomrela som v Irpini – Anastasia Falileieva

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bratislava Industry Days 2026 Antonie Formanová v pripravovanom filme Zviera. Foto: HITCHHIKER Cinema

Bratislava Industry Days predstaví na Febiofeste 17 pripravovaných filmov

Bratislava Industry Days je podujatie určené pre filmových profesionálov a profesionálky. Jeho zámerom je vytvoriť a prehĺbiť spoluprácu slovenských filmárov s medzinárodným prostredím. V rámci prezentácie pripravovaných filmov Works in Progress tento rok predstaví 17 projektov z regiónu strednej Európy. Projekty sú v rôznom štádiu vzniku. Bratislava Industry Days sa uskutoční počas MFF Febiofest v dňoch od 15. do 17. marca v Kine Lumière. Bratislava Industry Days prepája filmových profesionálov a profesionálky predovšetkým v regióne strednej Európy. Tento rok sa uskutoční už 11. ročník podujatia. Prezentácia pripravovaných filmov  Works in Progress ako každoročne predstaví originálne pripravované projekty. „Celkovo sa účastníkom a účastníčkam predstaví 17 projektov. Sú medzi nimi hrané, dokumentárne aj animované filmy, dlhometrážne aj krátkometrážne. Z nich je 11 slovenských, z toho je 8 s plnou alebo majoritnou účasťou. Ide o filmové projekty s medzinárodným potenciálom,“ hovorí Tomáš Hudák z Národného kinematografického centra SFÚ, koordinátor Bratislava Industry Days. Medzi vybrané slovenské a koprodukčné projekty sa dostali pripravované hrané filmy 9 mesiacov režisérky Anny Ahaliievy, Attention Whores Alice Bednárikovej či Hodina medzi psom a vlkom Terézie Halamovej. Predstaví sa aj Pásmo Michala Baláža a Zvíře Milady Těšitelovej. Prezentovať sa budú aj dokumenty 66852/Reimagined Radka Ševčíka, Práve som prišla do izby a neviem prečo som to urobila Evy Sajanovej, Hranice našej bolesti Kvet Nguyễn,...
recenzia Dvaja prokurátori Záber z filmu Dvaja prokurátori. Foto: ASFK

recenzia Dvaja prokurátori

Sergej Loznica prichádza s hororovým trilerom Dvaja prokurátori. Hrôzu nepotreboval umelo vyvolávať, len sa plne oprel o historické skutočnosti. Scenárista a režisér Sergej Loznica (1964) sa narodil v Bielorusku. Detstvo a mladosť prežil na Ukrajine, študoval v Moskve a od roku 2001 žije v Nemecku. To je výstižný existenčno-geografický vektor výnimočnej osobnosti. V krajinách svojho predchádzajúceho pôsobenia by toľko historicky drsných filmov Loznica zrejme nevytvoril. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa v tomto teritóriu nakrútilo viacero hraných diel o stalinských represiách, tie najviac známe (Unavení slnkom, Vnútorný okruh) so spoluúčasťou západných produkcií. Aj to do istej miery vypovedá o postsovietskej nevôli vracať sa do hrôz vlastných dejín. Z jednej strany sa to dá pochopiť, najťažšie sa vysporadúva s vlastnou vinou, navyše cez explicitný filmový obraz, ale práve jeho priamosť a atraktívnosť môže pomôcť nielen s poznávaním, ale prispieť k spoločenskej terapii.  Ako tvorca rovnorodo zručnej obojakosti, dokumentárneho i hraného formátu, Sergej Loznica si pre svoj posledný opus zvolil námet podľa novely Georgija Demidova. Oproti lágrovým literátom Solženicynovi a Šalamovovi ide o podstatne menej známeho autora, ktorý však rovnako na vlastnej koži zažil to, o čom písal – sovietske súdne bezprávie a otrocké väznenie. Chorobopis sovietskeho či postsovietskeho východu Spoločným menovateľom obojstrannej...
Zobraziť všetky články