Ceny českej filmovej kritiky 2025 Fotografia z filmu Otec
Písmo: A- | A+

Cenu českej filmovej kritiky pre najlepší film roka získal v sobotu 7. februára Zbormajster producentov Jiřího Konečného a Ivana Ostrochovského. V kategórii réžia českí filmoví kritici a kritičky dali prednosť Tereze Nvotovej, ktorú ocenili za slovensko-česko-poľský film Otec.

Slovenský film a slovenská kultúra dnes nie sú už iba v ohrození, sú naozaj v štádiu systematickej deštrukcie a to zo strany vlády Roberta Fica, ktorý sa mstí umelcom prostredníctvom ministerky kultúry za to, že od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a odhaleniu naozaj hlbokej korupcie, sme stáli a stále stojíme na námestiach,“ povedala Tereza Nvotová. „Keď sa slobodné umenie a slobodné médiá zakážu, tak je to aj krok ku koncu slobodnej spoločnosti. Myslím si, že tu v Česku už začínate tušiť, o čom hovorím. Je to taký nebezpečný vírus, ktorý sa, bohužiaľ, šíri na celom svete a myslím si, že jediným liekom je nebáť sa a nebyť ticho,“ dodala režisérka, ktorá zároveň vyjadrila obavy v súvislosti s nezávislosťou fungovania Audiovizuálneho fondu.

Bolestivá debata

Otec aj Zbormajster mali po šesť nominácií a celkovo získali po dve ceny. Cenu pre najlepšieho herca získal protagonista Otca Milan Ondrík. Ako najlepšiu herečku ocenili debutantku Kateřinu Falbrovú. V snímke režiséra Ondřeja Provazníka Zbormajster stvárnila zneužívanú zboristku.

Ten film sme robili preto, aby sme upozornili na situáciu obetí, aby sme im ten film venovali ako určitý hold, aby sme prinútili spoločnosť, aby začala o niektorých veciach premýšľať trochu inak. Je vlastne zdanlivým paradoxom alebo absurditou toho, že zároveň sme z pozície jednej alebo možno aj viacerých obetí osočovaní za to, že situáciu okolo toho filmu robíme zle alebo nezvládame. Chcem povedať, že všetky názory, ktoré na túto tému zaznejú považujem za naproste legitímne, vážim si ich a chcem aby táto debata prebiehala, pretože ten film som robil preto, aby takáto debata bola. Verím tomu, že keď táto debata nie je bolestivá, tak tá spoločnosť sa nikam nepohne,“ povedal producent Zbormajstra Jiří Konečný.

Dve Ceny českej filmovej kritiky udelili tiež česko-slovenskému filmu Dužana Duonga Letná škola, 2001. Ocenili ho v kategóriách scenár (Dužan Duong, Jan Smutný, Lukáš Kokeš) a Cena innogy pre objav roku (Dužan Duong). V kategórii dokumentov zvíťazil film režiséra Tomáša Hlaváčka o obchodovaní s chudobou Dům bez východu. Cenu českej filmovej kritiky 2025 v kategórii Audiovizuálny počin získal kameraman Tomáš Kotas za film Kataríny Gramatovej Hore je nebo v doline som ja. Víťazov vyberali zo 74 celovečerných filmov.

V kategórii Mimo kino zvíťazila miniséria Studňa tvorcov Terezy Kopáčovej, Mira Šifru a Kristiny Májovej. Najlepším krátkym filmom je podľa českých kritikov česko-slovensko-ukrajinská snímka Zomrela som v Irpini režisérky Anastasie Falileievy

Ceny českej filmovej kritiky 2025

Najlepší film

Zbormajster – Jiří Konečný, Ivan Ostrochovský

Najlepší dokument

Dům bez východu – Tomáš Hlaváček

Nejlepší režie

Otec – Tereza Nvotová

Nejlepší scénář

Letní škola, 2001 – Dužan Duong, Jan Smutný, Lukáš Kokeš

Najlepší herec

Otec – Milan Ondrík

Najlepšia herečka

Zbormajster – Kateřina Falbrová

Audiovizuálny počin

Hore je nebo v doline som ja, kamera – Tomáš Kotas

Cena innogy pre objav roku

Dužan Duong – Letná škola, 2001

Mimo kino

Studňa – Tereza Kopáčová, Miro Šifra, Kristina Májová

Najlepší krátky film

Zomrela som v Irpini – Anastasia Falileieva

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Igric 2026 Dušan Dušek Foto: Miro Nôta

ohlasy Igric 2026

Na udeľovaní Igricov ocenili mnoho skvelých filmových osobností slovenskej kinematografie. No ako slávnostné podujatie večer vyznel bizarne a hraničil s gýčom. Tá upútavka na náš film je asi veľmi nedočkavá, keď sa už dvakrát objavila mimo poradia, zavtipkoval herec Juraj Loj, keď sa na plátne – už v správnom okamihu – objavil ako Vítězslav Mácha v česko-slovenskom filme Zbormajster. Vzápätí si na piatkovom slávnostnom odovzdávaní filmových cien Igric za rok 2025 prevzal tvorivú prémiu za mužský herecký výkon. Zdvorilo poďakoval a vo svojom krátkom príhovore dôrazne hovoril aj o svojej manželke Zuzane Kanócz, ktorá ho neúnavne podporuje aj vo chvíľach, keď jeho sebavedomie klesá a podlieha vnútornej neistote. Bol úprimný a hovoril presvedčivo. O postave z filmu, ktorú stvárnil, sa však nevyjadroval, hoci bol za ňu konečne ocenený. Čo ostalo porote V Česku tento príbeh muža, sexuálne zneužívajúceho maloleté dievčatá, síce získal Cenu českej filmovej kritiky za najlepší film minulého roka a hlavná predstaviteľka Kateřina Falbrová si dokonca prevzala Českého leva. Cestu koprodukčnej drámy inšpirovanej skutočnými udalosťami do televízneho vysielania však na čas zahatala žaloba jednej z reálnych obetí dirigenta speváckeho zboru Bambini di Praga. Pred polrokom to pravdepodobne mohlo mať vplyv aj na ocenenia Slnko v sieti. Zbormajster nezískal cenu v žiadnej z kategórií. Pritom niet pochýb, že...
Eduard Grečner Filmový režisér Eduard Grečner v roku 2021. Foto: Miro Nôta

Eduard Grečner

Hoci sa mu podarilo realizovať iba niekoľko celovečerných filmov pre kiná, patrí k najvýznamnejším slovenským filmovým režisérom. A zrejme i k najstarším žijúcim. Filmový a dabingový režisér, scenárista, básnik a pedagóg Eduard Grečner sa 21. septembra dožíva 95 rokov. „Umelecké formovanie Eduarda Grečnera vnímam ako určitý evolučný proces. Pôvodne začal na pražskej FAMU študovať filmovú réžiu, zo zdravotných dôvodov však v štúdiu nemohol pokračovať a nakoniec sa stal absolventom odboru scenáristiky,“ povedal režisér Maroš Brázda, ktorý o Grečnerovi pred niekoľkými rokmi nakrútil dokumentárny portrét Pravda je to najdôležitejšie. „Chýbali mu cvičenia, prax, ktorú iní režiséri nadobúdali už počas štúdia. On prax získaval až pri samotnej tvorbe. Istý čas síce pôsobil ako asistent Štefana Uhra, nejaké skúsenosti teda získal pozorovaním, teoretické znalosti si ale v praxi mohol overiť až pri vlastnom nakrúcaní. Z tohto pohľadu sa režisérom stal ,priskoroʻ. Na druhej strane ako filmár – teoretik vedel už dávno predtým veľmi presne postulovať požiadavky, ako by sa kinematografia mala vyvíjať a ako sa vymedziť voči predchádzajúcej generácii, aby sa konečne stala súmerateľnou s inými kinematografiami vo svete,“ dodal. Od básní k filmu Umeleckú kariéru začínal Grečner poéziou v štyridsiatych rokoch minulého storočia, keď ju publikoval časopisecky. „Akákoľvek tvorba je vzácna a viac-menej záhadná. Veľmi veľa vecí som napísal ako poéziu, kým som prišiel na to, že...
Zobraziť všetky články