Karlove Vary 2026 ceny Tvorcovia filmu Milovník nie bojovník s Veľkou cenou Súťaže Proxima. Foto: Filmservis MFF Karlove Vary
Písmo: A- | A+

Veľkú cenu Súťaže Proxima získal na 60. MFF Karlove Vary debut režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Zvláštne uznanie Súťaže Proxima si odniesol slovensko-český film 33 krokov Anny a Šimona Domčekovcov. Filmu Prameň režiséra Ivana Ostrochovského, ktorý festival uvádzal v Hlavnej súťaži, udelili cenu FIPRESCI.

„Náš film je o nádeji, blízkosti, ale aj humore,“ povedala pri preberaní Veľkej ceny režisérka Martina Buchelová. Zaujala už svojimi krátkymi filmami. Jej snímka Magic Moments (2016) sa premietala na MFF Toronto.

„Debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej je výkrikom filmárskej slobody, plným humoru a formálnych aj scenáristických nápadov. Poďme si užiť leto tak, ako by sme opäť boli násťroční,“ napísal o filme, ktorý ide do distribúcie so žánrovým zaradením romantická komédia, katalóg karlovarského festivalu. Milovník, nie bojovník rozpráva o zamilovanom a trochu stratenom mladíkovi a jeho blízkych. Hlavnú úlohu stvárnil vo filme Adam Kubala.

debuty nové slovenské filmy 2026 Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILMS
Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILM

S láskou a ľudskosťou zdoláme prekážky

Film vznikol v slovensko-českej koprodukcii, jeho slovenskými producentkami sú Michaela Kaliská a Erika Paulinská zo spoločnosti NINJA FILM. Podľa Kaliskej tvorcov okrem ceny veľmi potešili aj prvé reakcie divákov na ich film. Erika Paulinská upozornila na to, že pri rozvoji mladých talentov je dôležité, aby mali podporu, ktorá je nezávislá a férová. Apelovala na ľudí, aby neboli apatickí a bojovali za inštitúcie, ktoré sú v ohrození. „Náš film hovorí , že s láskou, ľudskosťou, empatiou a láskavým humorom dokážeme zdolať všetky prekážky,“ dodala Paulinská. Rozhovor s Martinou Buchelovou si môžete prečítať tu.

V súťaži Proxima, ktorá je „vyhradená snímkam s progresívnou formou“ súťažil aj ďalší slovensko-český film – debut Anny a Šimona Domčekovcov 33 krokov. Slovenským producentom snímky je Ivan Ostrochovský a spoločnosť Escadra. Porota Súťaže Proxima udelila snímke Zvláštne uznanie. Snímka 33 krokov osciluje medzi dokumentom a hraným filmom. Vychádza zo skutočného príbehu Milana Daniela. Pred rokmi pri rasisticky motivovanom útoku utrpel ťažké zranenia hlavy a pred svojím strachom uteká do sveta mystifikácie a predstáv. Rozhovor s Annou a Šimonom Domčekovcami čítajte tu.

Karlove Vary ceny 2026 Delegácia k filmu 33 krokov. Foto: Filmservis MFF Karlove Vary
Delegácia k filmu 33 krokov. Foto: Filmservis MFF Karlove Vary

Citlivá kapitola československých dejín

Dve slovenské novinky uvádzal festival aj v Hlavnej súťaži. Slovensko-česko-maďarský film Prameň režiséra Ivana Ostrochovského získal cenu Medzinárodnej federácie filmových kritikov FIPRESCI za najlepší film v Hlavnej súťaži. „Máme radosť, že medzinárodní filmoví kritici, ktorí majú široký prehľad o svetovej kinematografii, dokázali oceniť spôsob, akým rozprávame tento dôležitý príbeh,“ povedal Ivan Ostrochovský. Spolu s Albertom Malinovským a Katarínou Tomkovou a spoločnosťou Punkchart films sa pod Prameň podpísal aj ako producent.

Snímka v hlavnej úlohe s Aňou Geislerovou rozpráva o nedobrovoľných sterilizáciách rómskych žien v Československu 80. rokov. „Ivan Ostrochovský odhaľuje veľmi citlivú kapitolu československých dejín: morálne dôsledky štátom podporovaných sterilizácií rómskych žien. Film Prameň, ktorý sa vyhýba ako nekompromisnému realizmu, tak folklórnym linkám, je vizuálne podmanivou nostalgickou výpravou do osemdesiatych rokov a predovšetkým potom príbehom o priateľstve a solidarite medzi dvomi silnými hrdinkami, ktoré vychádzajú z dvoch celkom odlišných svetov,“ zdôvodnila porota FIPRESCI.

Karlove Vary ceny 2026 Jiří Konečný, Katarína Tomková a Ivan Ostrochovský s Cenou FIPRESCI za film Prameň. Foto facebook Film Pramen
Katarína Tomková a Ivan Ostrochovský (vpravo) s Cenou FIPRESCI za film Prameň. Foto facebook Film Pramen

Druhým slovenským filmom v hlavnej súťaži bola česko-francúzsko-slovenská snímka Chica Checa režiséra Šimona Holého. Slovenským koproducentom je spoločnosť Arinafilm producentky Silvie Panákovej.

Hlavnú cenu Veľký krištáľový glóbus udelila porota mjanmarsko-česko-francúzskemu filmu Padlé ovocie (r. Aung Phyoe​), ktorý „v podmanivom rytme medzi nehou a surovosťou premýšľa o tom, ako prežívajú ženské túžby v krajine, kde blízkosť a láska medzi ženami zostávajú spoločensky neprijateľné“. Cenu za réžiu aj Zvláštnu cenu poroty získala dánska dráma Nečakaný hosť debutujúceho režiséra Madsa Mengela. V hlasovaní divákov zvíťazil časozberný dokument režisérky Heleny Třeštíkovej Bára Basiková. Speváčku nakrúcala 30 rokov.

Cena prezidenta festivalu pre Magdu Vášáryovú

V úvode záverečného večera udelil MFF Karlove Vary Cenu prezidenta festivalu herečke Magde Vášáryovej za prínos českej a slovenskej kinematografii. Vášáryová po dokrútke vyskladanej z jej mnohých filmových úloh pripomenula, že to obrovské množstvo filmov vzniklo počas 26 rokov a potom, na podnet Václava Havla, sa od roku 1990 vrhla na presadzovanie novej zahraničnej politiky vtedy ešte Československa. „Ďakujem vám všetkým za vašu priazeň, za to, že ste na mňa nezabudli,“ povedala Vášáryová, pre ktorú ocenenie bolo tiež príležitosťou, aby si spomenula na všetkých režisérov, kameramanov, kostymérky, osvetľovačov a ďalších, s ktorými spolupracovala.

Počas večera si čestné ceny prevzali aj americký herec Jeffrey Wright a francúzska herečka Juliette Binoche.

Karlove Vary ceny 2026 Magda Vášáryová na karlovarskom festivale. Foto: Filmservis MFF Karlove Vary
Magda Vášáryová na karlovarskom festivale. Foto: Filmservis MFF Karlove Vary

Tvorcovia filmu Milovník, nie bojovník s Veľkou cenou Súťaže Proxima. Zľava herec František Beleš, česká producentka Julie Marková Žáčková, slovenská producentka Michaela Kaliská, režisérka Martina Buchelová, slovenská producentka Erika Paulinská a herec Adam Kubala. Foto: Filmservis MFF Karlove Vary Foto: Filmservis MFF Karlove Vary

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Chica Checa režiséra Šimona Holého. Foto: Arinafilm

Chica Checa si obula opätky a telo zareagovalo

Do kín prichádza koprodukčná komédia českého režiséra Šimona Holého. Nebude šetriť priznaniami. Český režisér Šimon Holý má už za sebou prvé úspechy. Do filmového sveta vstúpil debutom Zrkadlá v tme v roku 2021 a odvtedy nakrútil tri ďalšie snímky (A potom prišla láska..., Proxima a Hello, Welcome), získal nomináciu na Ceny českej kritiky aj na Českého leva. Tentoraz bolo jeho ambíciou sfilmovať príbeh, ktorý do istej miery súvisí s desivými udalosťami vo svete, no zároveň nás chce vrátiť k malým ľudským príbehom bez toho, aby sme cítili ťažobu. Rozhodol sa pri tom naďalej spolupracovať s tímom z predchádzajúcich projektov, no ako sám vraví, týmto filmom tematicky vstupuje do ďalšej, inej tvorivej fázy. Po trilógii, v ktorej sledoval postavy na prahu zmeny svojho života, presunul svoju pozornosť na zmeny samotné. Do slovenských kín prichádza jeho koprodukčná komédia Chica Checa. Názov filmu predstavuje alter ego hlavnej postavy Lukáša, ktorý žije vo Francúzsku – úspešný, šťastný a vzdialený svojej mame Zdene. Aspoň tak to pôsobí na obrazovke jej starého počítača, cez ktorý je s ním mama občas v kontakte. Nemá to jednoduché – hoci vedie zdanlivo obyčajný život vidieckej poštárky, túži po niečom viac než len zaháňať samotu pred telkou v rozpadávajúcom sa dome. A je tu ešte deväťdesiatročná babka Věra s jej posledným prianím v...
Zóny nikoho Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: Filmsomnia

Toxické skládky ako trauma. Čo oči nevidia, srdce nebolí?

Tri výrazné slovenské dokumentaristky – Viera Čákanyová, Barbora Sliepková a Lucia Kašová spoločne nakrútili dokumentárnu mozaiku Zóny nikoho. V žánrovo pestrom pohľade sa venuje trom toxickým skládkam – trom najzávažnejším environmentálnym záťažiam na Slovensku.  Po premiére na MFDF Jeden svet a medzinárodnej premiére na MFDF Ji.hlava, kde film získal cenu za najlepší zvukový dizajn (Jakub Jurásek, Marek Buranovský), prichádzajú Zóny nikoho od 19. novembra do slovenských kín. Na Slovensku sa nachádza približne 1200 environmentálnych záťaži, z ktorých je viac ako 260 vo veľmi vážnom stave. Dokumentárny film Zóny nikoho sleduje tri z nich. Každá z režisérok sa zamerala na jednu. Lucia Kašová nakrúcala v oblasti trojuholníka smrti pri Chemko Strážske. Barbora Sliepková sa zamerala na gudrónové jamy v Predajnej. A Viera Čákanyová sa venuje bratislavskej Dynamitke a súvisiacej Vrakunskej skládke. „Pre bežného človeka je odpad zakopaný v zemi skrátka neviditeľný. To, že kontaminuje podzemné vody, vie málokto,“ hovorí Viera Čákanyová. „Skládky odpadu fungujú presne ako naše psychické traumy – žijú ticho v tele a krajine celé roky a hoci ich na prvý pohľad nevidno, majú devastačné dôsledky na naše zdravie,“ dopĺňa ju Barbora Sliepková. Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: Filmsomnia Tri pohľady Snímka ponúka tri autorské pohľady troch režisérok v troch filmových epizódach, ktoré tvoria jednu snímku spojenú...
Záber z filmu Tichá radosť (1986) režiséra Dušana Hanáka. Foto: SFÚ

MoMA uvádza: Normalizácia v Československu. Slovenský film sa vracia do newyorského múzea

V prestížnom svetovom múzeu súčasného umenia MoMA v New Yorku sa od 20. novembra do 6. decembra uskutoční retrospektívna prehliadka nazvaná Tiene jari: Normalizácia v Československu. Počas nej sa premietne štrnásť československých filmov, ktoré vznikli v období rokov 1971 až 1986. Vo výbere sú zaradené aj snímky Dušana Hanáka, Dušana Trančíka, Martina Hollého a Juraja Jakubiska zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Prehliadky sa osobne zúčastní Magda Vášáryová, predstaviteľka postáv z viacerých uvádzaných titulov. „Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 sa spolu s politickými slobodami Pražskej jari skončila aj ´veľká´ dekáda československej kinematografie – aspoň tak znie všeobecne prijatý názor,“ vysvetľuje dramaturgické pozadie podujatia Christopher Small, hosťujúci kurátor MoMA, ktrorý zostavil prehliadku normalizačných filmov. Na jej slovenskej časti participoval Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ. „Filmy v tejto kolekcii však rozprávajú iný príbeh. Diela, ktoré vznikli v rokoch 1971 až 1986, keď bola normalizácia najdusivejšia, naznačujú, že aj v najpochmúrnejšej politickej klíme sa našli umelci, ktorí naďalej tvorili, a to aj za radikálne zmenených podmienok,“ hovorí Small. Podľa neho v tomto období vznikli rôznorodé žánre, ako napríklad životopisné filmy, nadprirodzené komédie, westerny z pohraničia, charakterové štúdie, psychedelické rozprávky či existenciálne drámy, no „toto dlho hanobené obdobie československej kinematografie sa málokedy považuje za samostatnú éru...
Zobraziť všetky články