MFF Karlove Vary 2026 Aňa Geislerová vo filme Prameň. Foto: Mária Pinčíková/Punkchart films
Písmo: A- | A+

Hlavná súťaž medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch uvedie novinku režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň. V súťaži Proxima sa predstavia ďalšie dva slovenské filmy – debuty Anny a Šimona Domčekovcov 33 krokov a Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Festival, ktorého 60. ročník sa koná od 3. do 11. júla 2026 uvedie aj niekoľko ďalších filmov, ktoré vznikli v slovenskej koprodukcii.

Veľmi sa teším, že film zaradili do hlavnej súťaže v Karlových Varoch. Ide o jeden z najprestížnejších filmových festivalov na svete. Je to však pre mňa zároveň veľmi symbolické a o to osobnejšie, že téma filmu sa týka našej spoločnej, československej, histórie. Budeme tak síce v susednom štáte, pred svetovým publikom, ale budeme s domácou témou – doma,“ povedal režisér, spoluscenárista a producent filmu Prameň Ivan Ostrochovský.

Príbeh nedobrovoľných sterilizácií

Snímka, ktorá vznikla v slovensko-česko-maďarskej koprodukcii, sa vracia do Československa 80. rokov minulého storočia. Zaoberá sa sterilizáciami rómskych žien, ktoré bez toho, aby plne rozumeli dôsledkom, prišli o právo slobodne rozhodovať o svojom tele a svojej rodine.

V hlavnej úlohe lekárky Ingrid, ktorá pracuje v zapadnutej okresnej nemocnici, privádza na svet deti, ukončuje tehotenstvá a vykonáva aj sterilizácie, sa predstaví Aňa Geislerová. Jej pohľad zmení nové priateľstvo s mladou sanitárkou Agátou (Simona Boledovičová). V ďalších úlohách sa predstavia Eva Mores, Éva Bandor, Vlad Ivanov, Attila Mokos, Martin Šulík, Péter Bárnai či  Milan Mikulčík. Scenár napísali Marek Leščák a Ivan Ostrochovský, za kamerou stál Juraj Chlpík a hudbu zložil Michal Novinski. Slovenskými producentami sú Ivan Ostrochovský, Albert Malinovský, Katarína Tomková a ich spoločnosť Punkchart films.

V hlavnej súťaži uvedie MFF Karlove Vary aj film Chica Checa režiséra Šimona Holého. Snímka vznikla v česko-francúzsko-slovenskej koprodukcii. Slovenským koproducentom je spoločnosť Arinafilm Sylvie Panákovej. Ide o príbeh vdovy, poštárky (Pavla Tomicová), ktorá sa snaží splniť posledné prianie svojej matky.

60. MFF Karlove Vary Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILM
Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILM

Výkrik filmárskej slobody aj neobvyklý pohľad na rasizmus

Karlovarská súťaž Proxima je otvorená progresívnej filmovej tvorbe. Uvedie dva slovenské filmy. Protagonistom debutu Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník, je Adam (Adam Kubala), ktorý už chce byť dobrý. Chce stráviť leto u babky a hlavne nepiť alkohol. Neplánovane sa však zamiluje. „Debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej je výkrikom filmárskej slobody, plným humoru a formálnych aj scenáristických nápadov. Poďme si užiť leto tak, ako by sme opäť boli násťroční,“ napísala o filme do katalógu Anna Kořínek z programového oddelenia MFF Karlove Vary. Film vznikol v slovensko-českej koprodukcii. Slovenským producentom je spoločnosť NINJA FILM producentiek Michaely Kaliskej a Eriky Paulinskej.

Druhý slovenský debut v súťaži Proxima nakrútili Anna a Šimon Domčekovci. Snímka 33 krokov sa pohybuje na hranici medzi dokumentárnym a hraným filmom. Film vychádza zo skutočného príbehu Milana Daniela, ktorý pred rokmi pri rasisticky motivovanom útoku utrpel ťažké zranenia hlavy. Pred svojím strachom uteká do sveta mystifikácie a predstáv. Podľa dramaturgičky festivalu Natálie Kozákovej ide o „nevídane súdržnú mozaiku útržkov každodennej reality, spomienok, snov aj subjektívnych predstáv. Tá približuje nielen prežívanie človeka, ktorý sa snaží vymaniť z tieňov minulosti, ktoré ťaživo dopadajú aj na budúcu generáciu, ale neobvyklým spôsobom otvára tému rasovej neznášanlivosti.

Film vznikol v slovensko-českej koprodukcii. Slovenským producentom je Ivan Ostrochovský a spoločnosť Escadra.

60. MFF Karlove Vary Záber z filmu 33 krokov. Foto: Escadra
Záber z filmu 33 krokov. Foto: Escadra

Zvláštne uvedenie

Sekcia Zvláštne uvedenie ponúkne niekoľko slovenských koprodukčných titulov. Portrét známeho japonológa, prekladateľa, pedagóga a kaligrafa Petra Geislera (1949 – 2009) Dve deci tušu nakrútila jeho dcéra Ester Geislerová. Film vznikol v česko-slovenskej koprodukcii. Slovenským koproducentom je spoločnosť PubRes Zuzany Mistríkovej.

Premietať sa bude aj nový film Zdeňka Tyca Mesto otcov. Sleduje otca, nežného a chápavého učiteľa na dôchodku a syna, dobromyseľného metalistu, ktorí prišli o manželku a mamu. Film vznikol v česko-slovensko-poľskej koprodukcii. Slovenským koproducentom je Ján Meliš a spoločnosť Artileria.

So slovenskou koprodukčnou podporou vznikol aj ďalší film z tejto sekcie. Ukrajinsko-lotyšsko-slovenský časozberný dokument Zomrieť za život režisérky Yuliie Hontaruk. Sleduje trojicu ukrajinských mužov, ktorí v roku 2014 dobrovoľne narukujú do armády. Slovenskou koproducentkou je Katarína Krnáčová.

V sekcii uvedú aj najlepší dokumentárny film tohtoročného Berlinale Keby sa holuby premenili na zlato režisérky Pepy Lubojacki. Vo svojom osobnom filme sa snaží pochopiť, prečo sa jej starší brat a dvaja bratranci potýkajú so závislosťou a žijú bez domova. Film vznikol v česko-slovenskej koprodukcii.  Slovenským koproducentom je Matej Sotník a spoločnosť guča films.

Cena pre Magdu Vášáryovú

Karlovarský festival už skôr oznámil, že tento rok udelí Cenu prezidenta festivalu slovenskej herečke Magde Vášáryovej, ktorá sa zaskvela aj vo viacerých českých filmoch. Pri príležitosti ocenenia však uvedie slovenskú snímku Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) režiséra Juraja Jakubiska. Vznikla v koprodukcii s Francúzskom a putoval do trezoru. Po viac ako dvadsiatich rokoch od jej vzniku ju uviedli na MFF Karlove Vary 1990 a získala cenu FIPRESCI.

Aňa Geislerová vo filme Prameň. Foto: Mária Pinčíková/Punkchart films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Pozerajte sa… a budú vás bolieť ruky

Charakteristike roku 1976 ako obdobia „upevňovania normalizačného režimu s dominanciou hegemónie komunistickej strany na čele s Gustávom Husákom“ vybrané týždenníky plne zodpovedajú. Je – v tom období – samozrejmé, že atmosféru pred blížiacim sa zjazdom vládnucej strany bolo treba podporiť monotematickými žurnálmi (č. 7 o dejinách hnutia z archívov, č. 9 a 11 o záväzkoch) či reportážami z krajských konferencií KSS (č. 12). Ale absolútna prevaha šotov z priemyselných závodov, ktorú prezentovala šestica (aj) renomovaných režisérov, je predsa nečakaná: nová cementáreň na Záhorí, nová pórobetónka v Zemianskych Kostolanoch (Tvf č. 3), nábytkáreň Mier v Topoľčanoch (č. 4), mostáreň Brezno a CHZJD v Bratislave (č. 5), vagónka Poprad a nový závod vo Svite (č. 6), Trikota Vrbové, Odevné závody Trenčín (č. 10), Elektrosvit Nové Zámky (č. 11). Žiadne novinky zo zahraničia, len kde-tu „pozdrav“ z krajiny Sovietov. Aj ten výsostne politického charakteru, súvisel s XXV. zjazdom komunistov (č. 8). Výnimkou sú v tom istom čísle karikatúry známeho a populárneho herca a operného speváka Františka Zvaríka: Maľované na scenári a reportáž z festivalu politickej piesne v Martine, na ktorom boli (prekvapivo?) úspešní Karol Duchoň a Marcela Lajferová. Ceny za rozhlasovú dramatickú tvorbu udelil Literárny fond režisérovi Jozefovi Dánayovi a hercom Ctiborovi Filčíkovi a Štefanovi Kvietikovi. Na Filmovej jari na dedine potom uviedli film Zora Záhona Tetované časom. A aby ani hudobníci v hanbe nezostali, zostavu...
Zvony pre bosých Ivan Rajniak a Vlado Müller vo filme Zvony pre bosých. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš, Anton Podstraský

nový pohľad Zvony pre bosých

Dráma Stanislava Barabáša búra ideologické mýty o vojne a nefalšuje jej krutosť. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Zvony pre bosých (1965) režiséra Stanislava Barabáša. Šesťdesiate roky priniesli „odmäk“ vo vývoji československej kinematografie, čo sa prejavilo v slobodnejšom a odvážnejšom umeleckom vyjadrení slovenských tvorcov. Tento zlatý vek slovenského filmu ukázal, ako veľmi sa tematika druhej svetovej vojny a partizánov vyvinula oproti schematickým stvárneniam heroického idealizmu socialistického realizmu. Režisér Stanislav Barabáš to predznamenal poviedkovým filmom Pieseň o sivom holubovi (1961), ktorý rozbil filmovú formu na mozaikovité rozprávanie a ukázal vojnu cez detskú optiku. Ešte ho síce zaťažili aspekty „oficiálneho“ a ideologického výkladu SNP, no práve vďaka detskej interpretácií sa tieto prvky zjemnili. Výraznejší odklon ukázal filmom Zvony pre bosých (1965) – podľa predlohy a scenára Ivana Bukovčana. Radikálne búra ideologické vznešené mýty o vojne a predstavuje nefalšovaný a surový pohľad na jej krutosť. Sleduje osudy dvoch partizánov Staška (Ivan Rajniak) a Ondreja (Vlado Müller) na sklonku druhej svetovej vojny, ako v zasnežených horách zajmú mladého nemeckého vojaka Hansa (Axel Dietrich). Záber z filmu Stanislava Barabáša Zvony pre bosých. Foto: FPÚ Vtáčiky zvonia na smrť Úloha zvonov v histórii tradične spĺňala funkcie večných oznamovateľov významných udalostí...
Záber z filmu Najhorší človek na svete. Foto: ASFK

Zásadné filmy Scarlett Čanakyovej

Ako študentku ju zrazilo k zemi Topenie po číslach. A v Truffautovej tvorbe ju baví „ženský gén“. Dokonalosť našla u Charlieho Kaufmana. Ak mám vymenovať moje zásadné ergo naj filmy, okamžite sa zaseknem ako náš priateľ pri silvestrovskej Activity. Na otázku Aká je tvoja najobľúbenejšia kniha – v tom strese z výberu, požadujúceho dokonalosť – odpovedal: „Macko Pu“. Takže som sa rozhodla voľne asociovať, pretože viem, že keď tento text dopíšem, už o hodinu mi napadne množstvo iných titulov, ktoré v ňom mali byť. Nechá sa viesť, desiť aj dojímať V prvom ročníku na scenáristike ma zrazilo k zemi Greenawayove Topenie po číslach. Pamätám si ten pocit, ako som sedela vydesená a zaskočená a zároveň som zo seba vystúpila v oslobodzujúcom poznaní, že v tvorbe je možné všetko. V intenzite pocitu sa mu vyrovnal hádam len Sloní muž. V dráme Davida Lyncha sa hlavný hrdina, ktorého celý život týrali a šikanovali pre vzhľad, rozhodne odísť z tohto sveta v momente, keď zažije pocit šťastia a už ho nechce stratiť. Milujem Felliniho Amarcord pre jeho vtipný i krásno-smutný pohľad na detstvo. Viscontiho Súmrak bohov, jedinečnú ságu o ambíciách a zrode zla, ktorá by potrebovala väčší priestor než týchto pár vymedzených riadkov. Truffautovu Ženu od susedov som videla hádam desaťkrát, a to aj napriek poznámke môjho obľúbeného profesora, že ide o také to „ženské...
Zobraziť všetky články