Český lev Gramatová Karavan minoritné koprodukcie slovenských filmov
Písmo: A- | A+

Slovenská režisérka Katarína Gramatová získala Českého leva za réžiu svojho celovečerného debutu Hore je nebo, v doline som ja. Snímka bola nominovaná aj v kategórii najlepší celovečerný hraný film. Spolu mala sedem nominácií. Najlepším celovečerným hraným filmom roka sa podľa hlasovania českých akademikov stalo česko-slovensko-talianske road-movie Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej. Slovenským koproducentom filmu je Jakub Viktorín.

V poradí 33. ročník cien Českej filmovej a televíznej akadémie Český lev tak Karavan 14. marca otvoril aj uzavrel. Hneď prvú cenu večera si totiž odniesla slovenská herečka Juliána Brutovská. V Karavane stvárnila slobodomyseľnú Zuzu, ktorá skríži cestu slobodnej matke a jej synovi s mentálnym hendikepom. Karavan napokon získal dve ceny, celkovo mal 11 nominácií.

Najviac, spolu až 15 nominácií, mal Franz režisérky Agnieszky Holland, ktorého hlavnou postavou je Franz Kafka. Za jeho stvárnenie si cenu odniesol nemecký herec Idan Weiss. Franz počas večera získal najviac cien. Českého leva si odniesol aj v kategóriách kostýmy, masky a scénografia.

3 x Český lev pre Raději zešílet v divočině

Tri sošky si odniesol česko-slovenský dokument režiséra Mira Rema Raději zešílet v divočině. Patrí mu Český lev v kategórii najlepší celovečerný dokumentárny film, strih (Máté Csuport, Šimon Hájek) a kamera (Dušan Husár, Miro Remo). Kameraman Dušan Husár v ďakovnej reči upozornil na situáciu kultúrnych centier na Slovensku a na zbierku Kultúra potrebuje priestor.

Rovnako tri ceny získal aj česko-slovenský film Zbormajster režiséra Ondřeja Provazníka. Inšpiroval sa kauzou dirigenta a zbormajstra, ktorý roky viedol najslávnejší český detský spevácky zbor. Celkovo mal film 13 nominácií, akademikov však v hlasovaní mohla ovplyvniť aj medializovaný spor tvorcov s jednou z obetí spomínaného dirigenta. Ozvala sa hneď po uvedení filmu, ale spor mediálne gradoval aj po tom, ako snímku ocenili českí filmoví kritici.

Českého leva za hlavnú ženskú úlohu v Zbormajstrovi získala Kateřina Falbrová. Ondřej Mikula (Aid Kid) a Jonatan Pastirčák (Pjoni) sa vďaka Zbormajstrovi tešili z Českého leva za najlepšiu hudbu. Pastirčák počas ďakovnej reči Čechov vyzval, aby si, na rozdiel od nás, nenechali vziať verejnoprávnu televíziu a svoj príhovor zakončil zvolaním „Sláva Ukrajine, slobodu Palestíne a smrť fašizmu!“.

V kategórii animovaných filmov patrí Český lev za uplynulý rok Príbehom z čarovnej záhrady. Sošku za ne získali aj slovenský režisér Patrik Pašš ml. a producenti Juraj Krasnohorský a Henrieta Cvangová.

Slovenské filmárky z FAMU

Slovenské filmárky bodovali aj v kategórii krátkometrážnej a študentskej tvorby. Najlepší krátky film roka Pes a vlk nakrútili ako absolventský film na FAMU režisérka Terézia Halamová a producentka Natália Pavlove. Podľa Halamovej film hovorí o samote a túžbe po blízkosti. Vo svojich príhovoroch vyzdvihli význam kultúry. „V čase, keď sa pravda často relativizuje a keď je jednoduchšie mlčať, než sa ozvať, považujeme schopnosť rozprávať príbehy otvorene a úprimne za hlavnú zodpovednosť nás ,filmárov,“ povedala Natália Pavlove. Snímka Pes a vlk  získala tiež neštatutárnu Cenu Magnesia za najlepší študentský film.

Český lev za mimoriadny prínos českej kinematografii putoval tento rok netradične do rúk „úradníčky“. Helena Bezděk Fraňková roky viedla český kinematografický fond a predtým, než z jeho čela po rokoch odišla, sa podieľala aj na jeho transformácii a rozšírení jeho pôsobnosti.

V oblasti televíznych minisérií a seriálov bodovali Studna a Král Šumavy 2 – Agent chodec. Studna získala hlavnú cenu v televíznej kategórii aj dva levy pre herca a herečku v hlavných úlohách. Král Šumavy 2 – Agent chodec bodoval v dvoch seriálových hereckých kategóriách vo vedľajších úlohách. Priamy prenos z udeľovania cien vysielala Česká televízia.

33. Český lev

NAJLEPŠÍ CELOVEČERNÝ HRANÝ FILM
Karavan – producenti Dagmar Sedláčková, Jakub Viktorín

NAJLEPŠÍ DOKUMENTÁRNY FILM
Raději zešílet v divočině – r. Miro Remo – producenti Miro Remo, Tomáš Hrubý, Pavla Janoušková Kubečková

NAJLEPŠIA RÉŽIA
Hore je nebo, v doline som ja – Katarína Gramatová

NAJLEPŠIA HEREČKA V HLAVNEJ ÚLOHE
Zbormajster – Kateřina Falbrová

NAJLEPŠÍ HEREC V HLAVNEJ ÚLOHE
Franz – Idan Weiss

NAJLEPŠIA HEREČKA VO VEDĽAJŠEJ ÚLOHE
Karavan – Juliána Brutovská

NAJLEPŠÍ HEREC VO VEDĽAJŠEJ ÚLOHE
Letná škola, 2001 – Dũng Nguyễn

NAJLEPŠÍ SCENÁR
Letná škola, 2001 – Dužan Duong, Jan Smutný, Lukáš Kokeš

NAJLEPŠIA KAMERA
Raději zešílet v divočině – Dušan Husár, Miro Remo

NAJLEPŠÍ STRIH
Raději zešílet v divočině – Máté Csuport, Šimon Hájek

NAJLEPŠÍ ZVUK
Zbormajster – Juraj Mravec, Petr Čechák

NAJLEPŠIA HUDBA
Zbormajster – Jonatan Pastirčák (Pjoni), Ondřej Mikula (Aid Kid)

NAJLEPŠIA SCÉNOGRAFIA
Franz – Henrich Boráros

NAJLEPŠIE KOSTÝMY
Franz – Michaela Horáčková Hořejší

NAJLEPŠIE MASKY
Franz – Gabriela Poláková

NAJLEPŠÍ ANIMOVANÝ FILM
Príbehy z čarovnej záhrady – r. David Súkup, Patrik Pašš, Leon Vidmar, Jean-Claude Rozec – producenti Martin Vandas, Alena Vandasová, Juraj Krasnohorský, Henrieta Cvangová, Kolja Saksida, Jean-François Le Corre, Mathieu Courtois – výtvarníci Patricia Ortiz Martínez, Jean-Claude Rozec

NAJLEPŠÍ KRÁTKY FILM
Pes a vlk – r. Terézia Halamová – producentka Natália Pavlove

CENA MAGNESIA ZA NAJLEPŠÍ ŠTUDENTSKÝ FILM – neštatutárna cena
Pes a vlk – r. Terézia Halamová

Televízne kategórie

NAJLEPŠIA MINISÉRIA ALEBO SERIÁL
Studna – r. Tereza Kopáčová – hlavní producenti Michal Prokeš, Michal Reitler, Jindřich Motýl, Martin Růžička

NAJLEPŠIA HEREČKA V HLAVNEJ ÚLOHE V SERIÁLOVOM DIELE
Studna – Johana Matoušková

NAJLEPŠÍ HEREC V HLAVNEJ ÚLOHE V SERIÁLOVOM DIELE
Studna – David Švehlík

NAJLEPŠIA HEREČKA VO VEDĽAJŠEJ ÚLOHE V SERIÁLOVOM DIELE
Král Šumavy 2 – Agent chodec – Kristýna Ryška

NAJLEPŠÍ HEREC VO VEDĽAJŠEJ ÚLOHE V SERIÁLOVOM DIELE
Král Šumavy 2 – Agent chodec – Jan Nedbal

Autor:

Záber z filmu Karavan, ktorý získal Českého leva za najlepší hraný film. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články