MFDF Ji.hlava 2026 ceny Kilhan Wittock (úplne vľavo), Dominika Kováčová a Matej Sotník (úplne vpravo). Foto: guča films
Písmo: A- | A+

Cenu za najvýraznejší svetový dokumentárny film získala na 30. ročníku MFDF Ji.hlava (23. októbra – 1. novembra 2026) snímka Mohabat amerického dokumentaristu Jamesa Longleyho. Medzi ocenenými sú aj viaceré slovenské filmy.

Dokumentárnu film Zóny nikoho režisérok Lucie Kašovej, Barbory Sliepkovej a Viery Čákanyovej súťažil v sekciách Opus Bonum a Česká radosť. Ponúka tri rôzne pohľady na tri najväčšie ekologické záťaže na Slovensku. Porota sekcie Česká radosť ho ocenila v kategórii najlepší zvukový dizajn. Cenu získali Jakub Jurásek a Marek Buranovský. Porota vyzdvihla premyslenú prácu so zvukovou zložkou a jej úlohu pri rozvíjaní rozprávania. „Zvukový dizajn nás oslovil najmä v momentoch, keď nám umožnil hlbšie sa ponoriť do témy a sústrediť sa na samotný obsah. Zároveň filmu dodal ďalší rozmer prostredníctvom experimentálneho prístupu a bohatej zvukovej kompozície. Oceňujeme citlivú prácu s napätím a rytmom, ktoré podporovali dynamiku rozprávania a vytvárali priestor pre emocionálne prepojenie diváka s filmom,“ uviedla porota. Film príde do slovenských kín 19. novembra.

V súťažnej sekcii Fascinácia, ktorá ponúkla celkovo 26 titulov, si hlavnú cenu za najzaujímavejší svetový experimentálny dokument odniesol Nepolapiteľný dnešok slovenskej režisérky Dominiky Kováčovej. Kováčová v tejto krátkej snímke ručne spracovala 16 mm filmový materiál a v stiesnenom priestore bytu ženy s Alzheimerovou chorobou rozjíma obrazom a zvukom nad témou každodennosti. Porota ocenila „schopnosť preniesť diváka z tesného fyzického priestoru, v ktorom je uväznená staršia žena do nespútanej zmäti jej vnútorného sveta, a tiež za pôsobivú prácu so svetlom aj majstrovskú kameru.“  

Transformatívna sila zraku

Dominika Kováčová uspela aj v rámci Industry Days MFDF Ji.hlava 2026 so svojím pripravovaným projektom. Odovzdali tu trinásť cien a Kováčová získala Cannes Docs – Marché du Film Award za chystaný celovečerný debut Iridescence. Filmárka, ktorá pôsobí v Bruseli a Lisabone ho nakrúca spolu s Kilhanom Wittockom. Pôjde o filmovú báseň a v jej centre stojí renomovaný rímsky oftalmológ Benedetto Strampelli, ktorý vracal zrak slepým. „Prostredníctvom svedectiev pacientov a úvah o transformatívnej sile zraku film zachytáva príbehy tých, ktorí znovu nadobudli zrak, ako aj osobné a profesijné ťažkosti, s ktorými sa Benedetto stretával vo svojom úsilí darovať ľuďom zrak,“ uvádza synopsa projektu. Vzniká v slovensko-belgicko-talianskej koprodukcii. Producentami sú Matej Sotník a Klára Tasovská.

Vďaka oceneniu sa projekt dostal do výberu podujatia Cannes Docs 2027. Tvorcovia ho tak predstavia industry profesionálom na trhu počas festivalu v Cannes.

Európu obchádza strašidlo

Sheffield Docfest Networking Award získal v rámci Industry Days Robo Mihály. Ocenili jeho pripravovaný celovečerný dokument Európu obchádza strašidlo. Mihály ho opisuje ako „fragmentovaný cestopis, odrážajúci realitu formovanú konfliktom, strachom a súperiacimi spôsobmi spolunažívania“. Hovorí, že vychádza z potreby pochopiť „napätie v politike, ktoré vnímam vo svojom okolí. Medzi tým, ako hovoríme o rovnosti a slobode, a tým, ako sa tieto hodnoty prejavujú v politickej realite a skúsenostiach s vylúčením. Túto priepasť sledujem skôr prostredníctvom pohybu ako vysvetľovania, hľadajúc známky radikálnosti lásky v rozdrobenom svete.“ Film vzniká v slovensko-českej koproduckii. Producentkami sú Anna Mach Rumanová a Alena Kapinajová.

Nový pohľad na život na afganskom vidieku

Program 30. MFDF Ji.hlava pokračuje online až do 22. novembra. „Už teraz je zrejmé, že tohtoročná tridsiata Ji.hlava privítala najviac divákov vo svojej histórii. Ešte dôležitejšie, než čísla, je obrovské množstvo skvelých filmov, intenzívne diskusie a hostia, ktorí sa s nami všetkými delia o svoju jedinečnú skúsenosť. Ji.hlava ukázala, aký podstatný pre stabilnú spoločnosť je nezávislý film,“ povedal riaditeľ festivalu Marek Hovorka.

Cenu za prínos svetovej kinematografii si tento rok na festivale prevzali americko-vietnamská filmárka Trinh T. Minh-ha a česká dokumentaristka Helena Třeštíková.

Hlavná súťažná Sekcia Opus Bonum, ktorá je prehliadkou súčasného svetového dokumentu, uviedla tento rok 16 filmov. „Víťazná snímka, ktorá vznikla na základe starostlivého výskumu  a vyniká prepracovaným spracovaním, vrhá nové svetlo na život na afganskom vidieku pod vládou Talibanu. Robí tak prostredníctvom príbehu dvanásťročného Mohabata smútiaceho za svojím otcom, ktorý zahynul pri útoku amerického dronu. Film trpezlivo sleduje chlapcove interakcie s dvoma staršími bratmi, ako aj každodenný chod a rytmus života v dedinskej škole; vytvára tak komplexný a empatický portrét jednotlivca, rodiny i celej komunity, pričom sa úplne zbavuje zaužívaných klišé,“ zdôvodnila porota sekcie udelenie hlavnej ceny filmu Mohabat amerického dokumentaristu Jamesa Longleyho.

Najlepšia snímka visegradského regiónu Expozícia láskou

Ako najlepšiu snímku z visegradského regiónu ocenili Expozíciu láskou Filipa Remundu. Film vznikol v slovenskej koprodukcii s Petrom Kerekesom a Annou Mach Rumanovou. „V tejto kategórii sme vybrali film, ktorý je zábavným portrétom – a to z pohľadu samotného autora filmu. Jeho hlavnou postavou je geniálny, avšak absolútne egocentrický otec, fotograf aktov Vlastimil Kula. Proces strihu sa pre autora stáva osobnou terapiou a výsledkom je vtipný, odvážny a provokatívny portrét muža, ktorý zlyhal v úlohe otca; film však nakoniec vedie k toľko potrebnému zmiereniu a určitej miere odpustenia,“ uviedla porota.

V sekcii Česká radosť si hlavnú cenu pre najlepší český dokument odniesli ex aequo hneď dve snímky – Zářit Martina Páva a Land of Fire Nikolu Klingera. Porota ich vybrala spomedzi rekordných 27 titulov. „Porota sa rozhodla neudeliť zvláštne uznanie, ale vyzdvihnúť dva filmy, ktorých autori – každý úplne svojbytne – inšpiratívne prekračujú lokálne, české rozmery a v premyslenom režijnom geste skúmajú možnosti osobnej slobody pod rastúcim tlakom na vzdialených miestach planéty.“

Kompletný zoznam ocenení nájdete tu.

Autor:

Kilhan Wittock (úplne vľavo), Dominika Kováčová a Matej Sotník (úplne vpravo). Foto: guča films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Angkorvat Záber z filmu Angkorvat. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Cestopisný klenot Angkorvat

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ. Prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Desaťminútový dokumentárny film Vlada Kubenka Angkorvat (1959) je jedným z prvých širokouhlých farebných slovenských dokumentárnych filmov. A hoci vznikol na sklonku päťdesiatych rokov 20. storočia, ponúka oku rozlet a približuje exotické diaľky. Nakrúcal sa totiž v Kambodži. Spriatelená exotika Martin Kaňuch sa vo svojom krásnom texte Štyri kambodžské filmy Vlada Kubenka,[1] zamýšľa nad možnosťami československého človeka cestovať a spoznávať šíry svet. Nie však tým konzumným a konfekčným spôsobom, aký dnes poznáme z hromadnej zájazdovej turistiky, ale skôr spôsobom romanticky bohémskym, akým na seba (umelecky) citlivé duše nechávajú vplývať nové, kultúrne stimuly. Presne o takom písal spisovateľ Dominik Tatarka v knihe Človek na cestách (1957). No v päťdesiatych rokoch minulého storočia sa z Československa necestovalo hocikam, ale predovšetkým, prípadne len, do spriatelených krajín. Prvotným impulzom k cestám slovenských filmárov do Kambodže bolo v roku 1956 nadviazanie diplomatických vzťahov Československa s Kambodžským kráľovstvom. To len dva roky predtým získalo nezávislosť od Francúzska. Kambodžský premiér, princ Norodom Sihanuk, sa vtedy usiloval, ako píše Kaňuch, „budovať na báze monarchistického zriadenia model tzv. budhistického socializmu“.[2] Dekolonializácia Kambodže a znovunadobudnutie jej samostatnosti, navyše s vôľou...
MFDF Jeden svet 2026 Festivalové ocenenia vytvoril Jakub Sojka. Foto: MFDF Jeden svet

ohlasy 27. MFDF Jeden svet

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet 2026 opäť priniesol silné príbehy z domova aj zo zahraničia. Jeho 27. ročník sa konal v Bratislave od 20. do 25. októbra. Festival premietol takmer päťdesiat filmov. Bratislavské Kino Lumière, kultúrne centrum Nová Cvernovka a tiež bar OST Block sa na šesť dní stali miestami stretnutí fanúšikov dokumentárneho filmu. Kvalitnú audiovizuálnu produkciu si však diváci mohli pozrieť až do 1. novembra 2026 aj online. Súčasťou úvodného ceremoniálu bola premiérová projekcia nového slovenského dokumentu Preladenie režisérky Sáry Prokopovej. Film zachytáva príbeh štrajkového výboru v RTVS, ktorý sa postavil politicky motivovaným zmenám vo verejnoprávnej televízii. Členovia a členky výboru sa usilovali zabrániť prijatiu zákona, ktorý RTVS zmenil na STVR. Snímka ponúka divákom príležitosť vrátiť sa k boju o nezávislosť RTVS. Neobmedzuje sa pritom len na známe verejné vystúpenia v parlamente či na protestoch. Filmový štáb zachytáva neformálne rozhovory a konfrontuje tiež autorov predkladaného zákona. Zľava producentka Preladenia Tereza Tokárová, režisérka Sára Prokopová a riaditeľka MFDF Jeden svet Eva Križková. Foto: MFDF Jeden svet Osobitne výrečné sú momenty, v ktorých predstavitelia presadzujúci zmeny hovoria o väčšej transparentnosti a lepšom fungovaní inštitúcie. Ich vyjadrenia však otvárajú otázku, do akej miery by nový zákon skutočne vytváral podmienky na nezávislé rozhodovanie a chránil verejnoprávne médium pred politickým vplyvom....
Zobraziť všetky články