Záber z filmu Keď život chutí

CINEDU ponúkne program v Novom Meste nad Váhom, Trenčíne aj Bratislave

Písmo: A- | A+

Medzinárodný festival filmov pre deti a mládež CINEDU 2024, jediný svojho druhu na Slovensku, sa začína v pondelok 23. 9. v Kine Považan v Mestskom kultúrnom stredisku v Novom Meste nad Váhom. Súčasťou programu sú však aj podujatia v Trenčíne a Bratislave. Potrvá do 6. 10.

Sme hrdí na to, že sme ako organizátori festivalu prekonali počiatočné finančné prekážky a že aj napriek tomu prinášame našim deťom a mládeži aj tento rok kvalitný program, aj keď v mierne zmenšenej podobe oproti roku 2023,“ hovorí riaditeľka a zakladateľka festivalu Ľudmila Cviková. „Nadchádzajúci 6. ročník opätovne prináša niekoľko pozitívnych noviniek, ako je napríklad  zavedenie používania pracovných listov pre mladých divákov a ich pedagógov, ktoré dostanú ku každému navštívenému filmovému premietaniu. CINEDU chce týmto novým krokom prispieť k filmovej gramotnosti svojich divákov, podobne ako to robia iné európske filmové festivaly pre tieto vekové kategórie,“ pokračuje Cviková. Pracovné listy sú vyrobené pre každý film zvlášť a CINEDU ich prináša v spolupráci s českou Asociáciou pre filmovú a audiovizuálnu výchovu. Obsahujú informácie o filmoch a návody, podľa ktorých môžu pedagógovia a deti o filmoch po predstavení diskutovať.

Čo ponúkne samotný program festivalu? „CINEDU v exkluzívnej slovenskej premiére prináša svojim mladým divákom aj tento rok výber kvalitných celovečerných hraných a animovaných filmov z krajín s bohatou tradíciou výroby detských filmov: Kanada, Francúzsko, Holandsko, Nórsko, Nemecko, ale aj z Mongolska, Poľska, Českej republiky, Slovenska a iných,“ uvádzajú organizátori. „Ide o medzinárodne oceňované a divácky obľúbené filmy, adaptácie obľúbených kníh, detektívky, komédie, rodinné a dobrodružné príbehy, ako švédsky film Rodinka lupičov (r. Leif Lindblom), dánsky film Môj brat robot (r. Frederik Nørgaard) či nemecký film Max a tím dôchodcov (r. Winfried Oelsner). Témy príbehov sú tiež rôznorodé a príťažlivé pre mladých divákov: priateľstvo, udržateľnosť, technologický pokrok, ekológia, tolerancia, medzigeneračné vzťahy, odvaha, humor, dôvera a spolupráca,“ dodávajú organizátori.

Festival uvedie tiež nórsky film Lars je LOL (r. Win Eirik Sæter Stordahl), cenami ovenčený kanadský festivalový hit Maxova Farma (r. Sébastien Gagné), holandský film Levica (r. Raymond Grimbergen) či francúzsko-belgický animovaný film Sirocco a Veterné kráľovstvo (r. Benoît Chieux). Ten sa hrdí diváckymi cenami z festivalov v Annecy a Záhrebe. V predpremiére CINEDU premietne česko-slovensko-francúzska animovaná snímka Keď život chutí (r. Kristina Dufková). Príbeh 12-ročného Bena, milovníka jedla a varenia (čo je na ňom vidieť), ktorý sa zamiluje a získa tak motiváciu zbaviť sa kíl navyše, mal premiéru na festivale v Annecy. V súťažnej sekcii celovečerných filmov Contrechamps mu tu udelili Cenu poroty. Slovenským koproducentom filmu je spoločnosť NOVINSKY. Pred premietaním snímky, ktoré bude 29. 9., vyhlási festival Cenu diváka, o ktorej rozhodnú mladí návštevníci.

CINEDU ponúka aj pestrý sprievodný program. „Novinkou sprievodného programu bude tento rok aj Medialab, t. j. priestor, kde sa mládež bude môcť oboznámiť s novými technológiami ako VR (virtuálna realita) alebo videohrami, ktoré sa stávajú čoraz viac súčasťou ich života,“ hovorí Cviková. MediaLab bude prebiehať v MsKS v Novom Meste nad Váhom a v Trenčíne. Pôjde o dvojdňový program zostavený z prednášok o videogamingu, AI či bezpečnosti na internete.

Veľmi sa tiež tešíme z našej pokračujúcej spolupráce s KKC Hviezda v Trenčíne a špeciálnej časti programu pripravenej pre tínedžerov – Cinedu Teens Space v Bratislave,” pokračuje Cviková. Program Cinedu Teens Space je kreatívno-edukačný program zostavený pre tínedžerov 13+ a mladých dospelých. Vznikol v spolupráci s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom, Slovenským filmovým ústavom a Kinom Lumière, kde sa budú 4. a 5. 10. premietať filmy. O deň skôr je v rámci programu v bratislavských Klariskách pripravená interaktívna prednáška švédskej expertky Yara Tag-Eldeen o tom, ako sa umelá inteligencia a platformy sociálnych médií používajú na prenášanie dezinformácií a masterclass režiséra Ivana Ostrochovského. Porozpráva o natáčaní svojho filmu Svetloplachosť a o tom, ako sa nakrúca vo vojnových podmienkach.

Chcela by som sa veľmi poďakovať všetkým partnerom, podporovateľom, sponzorom a spolupracovníkom, ktorí chápu význam filmovej gramotnosti našich detí a mládeže a snažia sa spolu s nami robiť prvé kroky v jej rozvíjaní na Slovensku. Okrem edukačného elementu majú filmy aj zázračnú moc prepájania kultúr, objavovania nových dimenzií, obohacovania vnútorných svetov detí a mládeže. Sme veľmi hrdí na to, že sa ako jediný filmový festival na Slovensku našim mladým divákom venujeme v takomto rozsahu,“ uzatvára Cviková.

Autor:

Záber z filmu Keď život chutí. FOTO: NOVINSKI

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články