Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films
Písmo: A- | A+

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika.

„Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav.

Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení filmu na tohtoročnom MFF Karlove Vary.  „Nechceli sme z neho robiť pomník ani idealizovaný portrét veľkého umelca. Vedel, že mu už veľa času nezostáva. Myslím si, že aj preto bol vo filme mimoriadne úprimný. Rozprával nielen o svojich úspechoch, ale aj o zlyhaniach, pochybnostiach a veciach, o ktorých by možno v inej životnej situácii nehovoril tak priamo,“ dodal.

Ceny pre Musíme prežiť, Janu Kovalčikovú a Nilsa Malmrosa

Cenu primátora mesta Piešťany získal dokument Tomáša Krupu Musíme prežiť. Jeho témou je klimatická zmena. Skôr než na katastrofické scenáre sa však sústredí na to, ako sa človek dokáže vyrovnať so životnými podmienkami, ktoré sa mu menia k horšiemu pred očami. Krupa nakrúcal v Mongolsku, Grónsku, Austrálii aj Amerike. Vybral si miesta, kde o klimatickej zmene ľudia nepochybujú, pretože už výrazne ovplyvňuje ich každodenný život. V centre jeho záujmu je ľudská schopnosť odolávať a adaptovať sa na meniace sa podmienky.

„Ďakujem za toto ocenenie. Nesmierne si to vážim a som rád, že po siedmich rokoch môžem priniesť na poličku súrodenca,“ povedal pri preberaní ceny Krupa. V roku 2019 si z Cinematiku odniesol cenu Cinematik.doc za svoj film Dobrá smrť. Nasledujúcich sedem rokov pracoval na snímke Musíme prežiť. Do slovenských kín príde 26. novembra. Tomáš Krupa film aj produkoval. Nakrútil ho v slovensko-francúzsko-rakúskej koprodukcii.

nové slovenské filmy 2026 Záber z filmu Musíme prežiť. Foto: HAILSTONE
Záber z filmu Musíme prežiť. Foto: HAILSTONE

Od minulého roka udeľuje festival Cinematik Talent Award. Tento rok ju získala Jana Kovalčiková za hlavnú úlohu vo filme Láska Marka Škopa. V slovenskej premiére bol zatváracím filmom festivalu. „Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam, s ktorými sme mali tú česť natočiť film pre vás. Ďakujem všetkým vám, ktorí kultúru máte radi, ktorí máte radi umenie, ktorí sa naň chodíte pozerať a ktorí umenie tvoríte. Aj vďaka vám, tak súkromne poviem, že mám nádej, že svet je ešte stále veľmi pekné miesto, kde existuje rešpekt a nejaké hodnoty,“ povedala pri preberaní ceny Kovalčiková.

(Prečítajte si rozhovor s režisérom Markom Škopom o filme Láska.)

Cenu Rešpekt udelil Cinematik významnému dánskemu režisérovi Nilsovi Malmrosovi. Osobne si ju prevzal a 21. ročník Cinematiku pripravil Malmrusovi tiež retrospektívu jeho filmov.   

Cena Meeting Point Europe pre Fatherland

Cenu Meeting Point Europe si z MFF Cinematik 2026 odniesla dráma Pawła Pawlikowského Fatherland. Protagonistami snímky sú spisovateľ Thomas Mann a jeho dcéra Erika. V lete 1949 sa Mann vracia po šestnástich rokoch v americkom exile do rozdeleného Nemecka a absolvuje cestu zničenou krajinou. Z hlavnej súťaže v Cannes si tento rok Pawlikowski odniesol cenu za najlepšiu réžiu. Čiernobielu snímku opäť nakrútil spolu s kameramanom Łukaszom Żalom.

Film vznikol v poľsko-nemecko-taliansko-francúzskej koprodukcii. O Cene Meeting Point Europe rozhodlo v hlasovaní panel 14 filmových kritičiek a kritikov z rôznych európskych krajín.

Cinematik 2026 ceny Meeting Point Cinematik 2026 Meeting Point Záber z filmu Fatherland. Foto: MFF Cinematik/Agata Grzybowska
Záber z filmu Fatherland. Foto: MFF Cinematik/Agata Grzybowska

Cenu Cinematik.doc získal film o Igorovi Lutherovi Igor a potom. Foto: Punkchart films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Martin Ťapák Režisér Martin Ťapák. Foto: archív SFÚ/Miro Nôta

Martin Ťapák

Od narodenia významnej osobnosti slovenskej kinematografie Martina Ťapáka uplynulo 13. októbra 2026 sto rokov. Hoci režisér, ktorého meno si spájame s početnými klasikami nášho filmového dedičstva, už nie je medzi nami (zomrel 1. februára 2015 vo veku 88 rokov), mnohé diela s jeho rukopisom sú dodnes súčasťou televízneho programu nielen počas sviatočných dní. Spolu s umeleckým odkazom jeho obľúbeného herca, tiež už zosnulého Jozefa Kronera, sa nám dodnes ich tvorba inšpirovaná ľudovými zvykmi a slovesnosťou pripomína v takých filmoch ako je Pacho, hybský zbojník (1975), Sváko Ragan (1976) či Popolvár najväčší na svete (1982). Martin Ťapák sa narodil 13. októbra 1926 v oravskej obci Liesek, z ktorej pochádza napríklad aj úspešný herec Milan Ondrík. Herecké vlohy dostal do vienka aj samotný Ťapák, ktorý sa k filmovej tvorbe dostal práve cez herecké začiatky. V rázovitej dedine na severe Slovenska sa tým, čo dnes vnímame ako folklórne tradície, žilo v rámci každodenného života. Ľudia si tu, podobne ako v iných regiónoch špecifických folklórnymi tradíciami, si dni ozvláštňovali rôznymi veselicami, sprievodmi či tanečnými zábavami spojenými s vystúpeniami divadelníkov – ochotníkov. Ťapáka toto prostredie výrazne ovplyvnilo. Všetky zážitky z detstva a dospievania pretavil vo svojej autorskej tvorbe do autentických umeleckých diel. Martin Ťapák a kameraman Karol Krška pri nakrúcaní filmu Rodná zem (1953) režiséra Josefa Macha. Foto: archív SFÚ...
Záber z filmu Pina o legendárnej tanečnici Pine Bausch v réžii Wima Wendersa. Foto: Be2Can

Be2Can 2026 – od Minotaura cez fiktívnu Afriku až po famóznu Pinu

Cestovateľská prehliadka má zmysel, hovorí zakladateľ festivalu Be2Can Ivan Hronec. Jeho trinásty ročník sa koná v takmer päťdesiatke kín naprieč slovenskými regiónmi. V niektorých momentoch im vyčítajú, že Be2Can ani nie je seriózny festival, len prehliadka s pár filmami, ktorá cestuje po Česku a po Slovensku. Jeho zakladateľ Ivan Hronec však nemá prečo meniť zámer. Cieľom je vidieť to najzaujímavejšie zo svetových festivalov v Benátkach, Cannes a v Berlíne. „Be2Can je skrátka prehliadka, ktorá funguje niekde medzi veľkými festivalmi a štandardnou distribúciou,“ hovorí. Spolu s kreatívnym manažérom Dominikom Hroncom sú presvedčení, že cestovanie s vybranými filmami je dobrá vec aj pre desiatky českých a slovenských kín, ktoré sa do ich projektu pravidelne zapájajú a stále ich pribúda. Prehliadka Be2Can 2026 sa začína v stredu 14. októbra a potrvá týždeň. Vzťahové paranoje Tento rok uvádza Be2Can osem filmov v rekordných 49 kinách v 39 slovenských mestách naprieč všetkými regiónmi. Tematicky sú rozdelené do troch blokov – v prvom ide o headlinerov, ktorí rezonujú na najväčších festivaloch, v druhom o výber filmov z paralelných alebo vedľajších sekcií s geografickými, tematickými či formálnymi zvláštnosťami a v treťom o klasické veľké filmové návraty. Otváracím filmom festivalu je rodinná dráma Minotaur režiséra Andreja Zvjiaginceva pretkaná prvkami trileru. Sleduje úspešného podnikateľa Gleba v Rusku vo februári 2022, ktorého vojnový chaos a vzťahová paranoja postupne sťahujú do morálneho labyrintu. Je to prvý...
Jeden svet NAZA Záber z filmu NAZA. Foto: The Guardian

MFDF Jeden svet uvedie dokument NAZA

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet uvedie v spolupráci s Novou Cvernovkou slovenskú premiéru filmu NAZA. Na tohtoročnom festivale v Benátkach získal Zvláštnu cenu poroty a vyslúžil si aj 25-minútový potlesk publika. Dokument Yuvala Abrahama a Rachel Szor, spolutvorcov oscarového filmu No Other Land, prináša svedectvá príslušníkov izraelskej armády a spravodajských služieb o zabíjaní palestínskych civilistov v Gaze. Diváci a diváčky ho uvidia 23. októbra o 18. h v Novej Cvernovke ako súčasť festivalového programu venovaného dekolonizácii. Slovo NAZA je hebrejská vojenská skratka pre „vedľajšie škody“, teda počet civilných obetí, s ktorými sa pri útoku vopred počíta. Rovnomenný film vznikol po takmer trojročnom vyšetrovaní, v spolupráci s denníkom The Guardian a nezávislými médiami. „Žijeme si tu v našich zemepisných šírkach v pomerne mnohých sebaklamoch, predsudkoch, morálnych aj etických klišé vo vzťahu ku zvyšku sveta. Dokumentárny film s jeho silnými osobnými príbehmi je skvelým nástrojom na rozkrývanie týchto zautomatizovaných vzorcov, ktoré nám často znemožňujú potrebnú empatiu. Film NAZA je toho skvelým príkladom, o to vzácnejším, že k svetu cez neho prehovárajú práve izraelskí tvorcovia, ktorí sa rozhodli odporovať oficiálnej ideológii a propagande vlastnej krajiny,“ povedala riaditeľka festivalu Eva Križková. Film vyvolal rozporuplné reakcie. Dočkal sa odsúdenia zo strany izraelskej vlády, izraelský minister...
Zobraziť všetky články