Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films
Písmo: A- | A+

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika.

„Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav.

Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení filmu na tohtoročnom MFF Karlove Vary.  „Nechceli sme z neho robiť pomník ani idealizovaný portrét veľkého umelca. Vedel, že mu už veľa času nezostáva. Myslím si, že aj preto bol vo filme mimoriadne úprimný. Rozprával nielen o svojich úspechoch, ale aj o zlyhaniach, pochybnostiach a veciach, o ktorých by možno v inej životnej situácii nehovoril tak priamo,“ dodal.

Ceny pre Musíme prežiť, Janu Kovalčikovú a Nilsa Malmrosa

Cenu primátora mesta Piešťany získal dokument Tomáša Krupu Musíme prežiť. Jeho témou je klimatická zmena. Skôr než na katastrofické scenáre sa však sústredí na to, ako sa človek dokáže vyrovnať so životnými podmienkami, ktoré sa mu menia k horšiemu pred očami. Krupa nakrúcal v Mongolsku, Grónsku, Austrálii aj Amerike. Vybral si miesta, kde o klimatickej zmene ľudia nepochybujú, pretože už výrazne ovplyvňuje ich každodenný život. V centre jeho záujmu je ľudská schopnosť odolávať a adaptovať sa na meniace sa podmienky.

„Ďakujem za toto ocenenie. Nesmierne si to vážim a som rád, že po siedmich rokoch môžem priniesť na poličku súrodenca,“ povedal pri preberaní ceny Krupa. V roku 2019 si z Cinematiku odniesol cenu Cinematik.doc za svoj film Dobrá smrť. Nasledujúcich sedem rokov pracoval na snímke Musíme prežiť. Do slovenských kín príde 26. novembra. Tomáš Krupa film aj produkoval. Nakrútil ho v slovensko-francúzsko-rakúskej koprodukcii.

nové slovenské filmy 2026 Záber z filmu Musíme prežiť. Foto: HAILSTONE
Záber z filmu Musíme prežiť. Foto: HAILSTONE

Od minulého roka udeľuje festival Cinematik Talent Award. Tento rok ju získala Jana Kovalčiková za hlavnú úlohu vo filme Láska Marka Škopa. V slovenskej premiére bol zatváracím filmom festivalu. „Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam, s ktorými sme mali tú česť natočiť film pre vás. Ďakujem všetkým vám, ktorí kultúru máte radi, ktorí máte radi umenie, ktorí sa naň chodíte pozerať a ktorí umenie tvoríte. Aj vďaka vám, tak súkromne poviem, že mám nádej, že svet je ešte stále veľmi pekné miesto, kde existuje rešpekt a nejaké hodnoty,“ povedala pri preberaní ceny Kovalčiková.

(Prečítajte si rozhovor s režisérom Markom Škopom o filme Láska.)

Cenu Rešpekt udelil Cinematik významnému dánskemu režisérovi Nilsovi Malmrosovi. Osobne si ju prevzal a 21. ročník Cinematiku pripravil Malmrusovi tiež retrospektívu jeho filmov.   

Cena Meeting Point Europe pre Fatherland

Cenu Meeting Point Europe si z MFF Cinematik 2026 odniesla dráma Pawła Pawlikowského Fatherland. Protagonistami snímky sú spisovateľ Thomas Mann a jeho dcéra Erika. V lete 1949 sa Mann vracia po šestnástich rokoch v americkom exile do rozdeleného Nemecka a absolvuje cestu zničenou krajinou. Z hlavnej súťaže v Cannes si tento rok Pawlikowski odniesol cenu za najlepšiu réžiu. Čiernobielu snímku opäť nakrútil spolu s kameramanom Łukaszom Żalom.

Film vznikol v poľsko-nemecko-taliansko-francúzskej koprodukcii. O Cene Meeting Point Europe rozhodlo v hlasovaní panel 14 filmových kritičiek a kritikov z rôznych európskych krajín.

Cinematik 2026 ceny Meeting Point Cinematik 2026 Meeting Point Záber z filmu Fatherland. Foto: MFF Cinematik/Agata Grzybowska
Záber z filmu Fatherland. Foto: MFF Cinematik/Agata Grzybowska

Cenu Cinematik.doc získal film o Igorovi Lutherovi Igor a potom. Foto: Punkchart films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články