Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films
Písmo: A- | A+

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika.

„Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav.

Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení filmu na tohtoročnom MFF Karlove Vary.  „Nechceli sme z neho robiť pomník ani idealizovaný portrét veľkého umelca. Vedel, že mu už veľa času nezostáva. Myslím si, že aj preto bol vo filme mimoriadne úprimný. Rozprával nielen o svojich úspechoch, ale aj o zlyhaniach, pochybnostiach a veciach, o ktorých by možno v inej životnej situácii nehovoril tak priamo,“ dodal.

Ceny pre Musíme prežiť, Janu Kovalčikovú a Nilsa Malmrosa

Cenu primátora mesta Piešťany získal dokument Tomáša Krupu Musíme prežiť. Jeho témou je klimatická zmena. Skôr než na katastrofické scenáre sa však sústredí na to, ako sa človek dokáže vyrovnať so životnými podmienkami, ktoré sa mu menia k horšiemu pred očami. Krupa nakrúcal v Mongolsku, Grónsku, Austrálii aj Amerike. Vybral si miesta, kde o klimatickej zmene ľudia nepochybujú, pretože už výrazne ovplyvňuje ich každodenný život. V centre jeho záujmu je ľudská schopnosť odolávať a adaptovať sa na meniace sa podmienky.

„Ďakujem za toto ocenenie. Nesmierne si to vážim a som rád, že po siedmich rokoch môžem priniesť na poličku súrodenca,“ povedal pri preberaní ceny Krupa. V roku 2019 si z Cinematiku odniesol cenu Cinematik.doc za svoj film Dobrá smrť. Nasledujúcich sedem rokov pracoval na snímke Musíme prežiť. Do slovenských kín príde 26. novembra. Tomáš Krupa film aj produkoval. Nakrútil ho v slovensko-francúzsko-rakúskej koprodukcii.

nové slovenské filmy 2026 Záber z filmu Musíme prežiť. Foto: HAILSTONE
Záber z filmu Musíme prežiť. Foto: HAILSTONE

Od minulého roka udeľuje festival Cinematik Talent Award. Tento rok ju získala Jana Kovalčiková za hlavnú úlohu vo filme Láska Marka Škopa. V slovenskej premiére bol zatváracím filmom festivalu. „Ďakujem všetkým kolegom a kolegyniam, s ktorými sme mali tú česť natočiť film pre vás. Ďakujem všetkým vám, ktorí kultúru máte radi, ktorí máte radi umenie, ktorí sa naň chodíte pozerať a ktorí umenie tvoríte. Aj vďaka vám, tak súkromne poviem, že mám nádej, že svet je ešte stále veľmi pekné miesto, kde existuje rešpekt a nejaké hodnoty,“ povedala pri preberaní ceny Kovalčiková.

(Prečítajte si rozhovor s režisérom Markom Škopom o filme Láska.)

Cenu Rešpekt udelil Cinematik významnému dánskemu režisérovi Nilsovi Malmrosovi. Osobne si ju prevzal a 21. ročník Cinematiku pripravil Malmrusovi tiež retrospektívu jeho filmov.   

Cena Meeting Point Europe pre Fatherland

Cenu Meeting Point Europe si z MFF Cinematik 2026 odniesla dráma Pawła Pawlikowského Fatherland. Protagonistami snímky sú spisovateľ Thomas Mann a jeho dcéra Erika. V lete 1949 sa Mann vracia po šestnástich rokoch v americkom exile do rozdeleného Nemecka a absolvuje cestu zničenou krajinou. Z hlavnej súťaže v Cannes si tento rok Pawlikowski odniesol cenu za najlepšiu réžiu. Čiernobielu snímku opäť nakrútil spolu s kameramanom Łukaszom Żalom.

Film vznikol v poľsko-nemecko-taliansko-francúzskej koprodukcii. O Cene Meeting Point Europe rozhodlo v hlasovaní panel 14 filmových kritičiek a kritikov z rôznych európskych krajín.

Cinematik 2026 ceny Meeting Point Cinematik 2026 Meeting Point Záber z filmu Fatherland. Foto: MFF Cinematik/Agata Grzybowska
Záber z filmu Fatherland. Foto: MFF Cinematik/Agata Grzybowska

Cenu Cinematik.doc získal film o Igorovi Lutherovi Igor a potom. Foto: Punkchart films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Dušan Jamrich vo film Dvere dokorán (1977. Foto: archív SFÚ/E. Hríbiková)

Dušan Jamrich

Dušan Jamrich patrí medzi významné osobnosti slovenského divadla, filmu a televízie. Je herec, recitátor a pedagóg, ktorého charakterizuje výrazný hlas a tiež schopnosť presvedčivo stvárňovať široký výber postáv. Počas svojej dlhej kariéry sa stal neodmysliteľnou súčasťou Slovenského národného divadla a významne sa podieľal aj na jeho umeleckom a organizačnom smerovaní. V nedeľu 25. októbra oslavuje svoje 80. narodeniny. Pripomenie si ho aj Slovenská televízia – večer 25. októbra na Dvojke uvedie dokument Dušan Jamrich – Ticho medzi slovami. Nakrútili ho Jana Bučka Kovalčíková a Michal Fulier. Bratislavský rodák prežil v tomto meste celé svoje detstvo. Pred štúdiom herectva pracoval približne rok v Polygrafických závodoch. K umeleckému vzdelaniu sa napokon dostal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde v roku 1970 úspešne absolvoval štúdium herectva. Už počas štúdia účinkoval na javisku Činohry SND a jeho výkony zaujali natoľko, že sa po skončení školy stal členom súboru. Nasledujúce desaťročia vytvoril množstvo postáv v klasických i moderných hrách slovenských aj zahraničných autorov. Jeho herectvo sa vyznačuje vnútorným sústredením, presnosťou, nadhľadom a výraznou javiskovou rečou. Dokáže spájať autoritu a dôstojnosť s psychologickou hĺbkou, vďaka čomu sa uplatnil v dramatických, historických aj komediálnych úlohách. Medzi jeho významné divadelné postavy patria Jochanan v Hviezdoslavovej hre Herodes a Herodias, Haimon...
Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ

Svetový deň audiovizuálneho dedičstva oslávi Kino Lumière projekciou filmu Vtáčkovia, siroty a blázni

Slovenský filmový ústav (SFÚ) ako inštitúcia filmového dedičstva si dňa 27. októbra každoročne pripomína Svetový deň audiovizuálneho dedičstva na Slovensku. V Kine Lumière pri tejto príležitosti uvedie zo svojich zbierok digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, ktorý mal tento mesiac svetovú premiéru na prestížnom festivale klasických filmov Lumière vo francúzskom Lyone. Projekcia sa uskutoční v utorok 27. októbra, film lektorsky uvedie Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ. V novej podobe Jakubiskov digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni uvedie SFÚ v Kine Lumière v slovenskej premiére. „Pri digitálnom reštaurovaní v 4K sme vychádzali z filmových prvkov uchovávaných v SFÚ, konkrétne z dobového duplikačného pozitívu, pričom sme rešpektovali mierne modifikovanú verziu filmu z roku 1990, ktorá bola v jednej scéne skrátená,“ približuje prácu na digitalizovaní a reštaurovaní filmu Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ. „Pri zvukovej zložke sme vychádzali z negatívu zvuku tejto verzie. Na farebných korekciách kinematografického diela sme, žiaľ, už nemohli spolupracovať s jeho kameramanom Igorom Lutherom, preto sme oslovili kameramana Stanislava Doršica, ktorý sa spolupodieľal na viacerých Jakubiskových filmoch, a pri tomto filme pôsobil ako asistent kamery.“ V novej podobe mal film svetovú premiéru len pred pár dňami na festivale klasických filmov Lumière v Lyone. „Takýchto prestížnych festivalov je vo svete iba pár, preto nás potešilo, že opätovne...
Záber z filmu Divočina režisérky Evženie Brabcovej. Foto: CinemArt

Do kín prichádza tajomná dráma o odpustení. Je to Divočina

Časom človek v živote získava skúsenosť, že skutočnú divočinu nemusí zažiť v horách či pralesoch, nachádza sa v jeho blízkosti, a nepredstavuje ju ani žiadne zviera, ale napríklad situácia v rodinnom kruhu. Prišla na to aj Marta, manželka a matka dvoch detí, ktorá sa rozhodla riešiť toxický vzťah a hľadať svoju hodnotu. Psychologický film Divočina prináša do slovenských kín intímnu autorskú výpoveď českej režisérky Evženie Brabcovej. Dať priestor nádeji Marta sa rozhodne odísť z toxického vzťahu s manželom Milanom a so svojimi dvoma dcérami hľadá útočisko na odľahlom mieste u svojho starnúceho otca. Namiesto kľudu, ktorý očakávala, sa však ocitne vo svete jeho čudáctva a posadnutosti spojenej s blížiacou sa apokalypsou. Do príprav na prežitie konca sveta zapája otec aj Martu a svoje vnučky. Všadeprítomné divé svine, spomienky z detstva aj silnejúci pocit, že stráca kontrolu nad vlastným životom, sa pre Martu postupne menia na nočnú moru. S príchodom manžela naberá situácia dramatický vývoj. Rodinná dráma Divočina je celovečerným debutom režisérky Evženie Brabcovej. Otvára v ňom témy, o ktorých sa v českom filme príliš nehovorí – počnúc toxickými vzťahmi cez skryté domáce násilie až po fenomén prepperstva – životného štýlu založenom na prípravách na krízové situácie. Podľa slov produkcie sa pritom snaží vyhnúť depresívnemu sociálnemu tónu a dať priestor nádeji.  Nenápadná hrdinka Režisérka sa vo filmovom príbehu čiastočne inšpirovala vlastnou...
Zobraziť všetky články