Atmosféra na Cinematiku 2023.

Cinematik chystá festivalové hity, zaostrí na Rumunsko

Písmo: A- | A+

V poradí 19. ročník MFF Cinematik sa tento rok koná od 10. do 15. 9. v Piešťanoch. Dva mesiace pred začiatkom zverejnil prvé lákadlá zo svojho programu, ktorý obsiahne filmové novinky z festivalov ako Cannes, Sundance, Toronto, Benátky či Berlín. Uvedie tiež premiéry domácich tvorcov a zaostrí na rumunskú kinematografiu.  

Na festivale sa bude premietať napríklad hudobná krimikomédia Jacquesa Audiarda Emilia Perez (2024) so Zoe Saldanou aj Selenou Gomez, v ktorej právnička pomáha drogovému bossovi vycúvať z jeho kariéry. Snímka si z tohtoročného Cannes odniesla Cenu poroty aj Cenu za ženské herecké obsadenie. Podmanivým ľúbostným listom Neapolu je novinka Paola Sorrentina Parthenope (2024). Po Berlíne a Sundance uvedie aj Cinematik originálny triler britskej filmárky Rose Glass Krv na perách, v ktorom Kristen Stewart a Katy O’Brian prežívajú kulturistickú steroidovú romancu a túžia pomstiť staré krivdy. Festival uvedie aj druhý režisérsky počin Vigga Mortensena Až na koniec sveta. Príbeh televíznej hviezdy, ktorá bojuje proti starnutiu s využitím substancie s problematickými vedľajšími účinkami čaká publikum vo filme francúzskej filmárky Coralie Fargeat Substance. V hlavnej úlohe snímky s hororovým nádychom, ktorá si z Cannes odniesla cenu za najlepší scenár, sa predstaví Demi Moore. V programe je aj portrét dvojice žien, ktoré zápasia so vzťahovými ťažkosťami uprostred tradičnej indickej spoločnosti v dráme Záblesky nádeje (2024) indickej režisérky Payal Kapadia, ktorá získala v Cannes Veľkú cenu poroty.

Spomínané snímky uvedie festival v sekciách Cesty slávy, Meeting Point Europe a Výber umeleckého riaditeľa. Sekcia Pod lupou sa tento rok zameria na novú rumunskú kinematografiu a ďalší vhľad do súčasného rumunského filmu ponúkne retrospektíva Radu Judeho.

Podrobný program festivalu organizátori predstavia postupne v priebehu nasledujúcich týždňov, akreditácie sú už v predaji.

Autor:

Atmosféra na Cinematiku 2023. FOTO: Cinematik / Daniel Dvorský

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Dahomey / Zdroj: Film Europe

recenzia Dahomey

Na zvlnenej hladine Seiny, ktorú brázdia lode plné turistov túžiacich obdivovať krásy francúzskej metropoly s pohárikom sektu s ruke, sa vynárajú titulky: „Dvadsaťšesť dahomejských kráľovských pokladov sa chystá opustiť Paríž. Vrátia sa na rodné územia, z ktorých sa stal Benin. S tisíckami ďalších boli tieto umelecké diela vyrabované počas invázie francúzskych vojsk v roku 1892. Stotridsať rokov strávených v zajatí sa pre ne blíži ku koncu.“ Film, zaznamenávajúci putovanie artefaktov z parížskeho Musée du quai Branly do Námorného paláca v Cotonou, mohol ponúknuť zaujímavý pohľad na podobu repatriácie kultových predmetov, ktoré si koncom 19. storočia víťazné vojská odvliekli z afrického kontinentu ako vojnovú korisť do Francúzska. Mohol, ale filmárke narodenej v Paríži, ktorej korene sú senegalské, to nestačilo. Chcela viac. Neuspokojila sa s atraktivitou magnetizujúceho východiska a výsledkom jej filmárskej hravosti a invencie je nevšedný experiment na pomedzí podmanivej vizuálnej eseje a magického sna vystupujúceho z hlbín nepoznanej minulosti. Vo svete filmu nie je Mati Diop neskúsená začiatočníčka. Začínala síce ako herečka, no rýchlo prešla na opačnú stranu kamery – zvábili ju posty režisérky a scenáristky. Od začiatku jej bolo jasné, na aké tematické okruhy chce vo svojich filmoch zaostriť. „Musím znovuobjaviť svoju africkú časť, ktorú kolonizovala moja biela kultúra.“ Objavovať ju začala v rodnej krajine svojho otca hudobníka Wasisa Diopa – v Senegale. Do...

Novým predsedom rady AVF je Štefan Dlugolinský

Počas rokovania 12. 12. si rada Audiovizuálneho fondu zvolila nového predsedu. Stal sa ním Štefan Dlugolinský. V zmysle rokovacieho poriadku rady sa ktorýkoľvek z jej členov môže prihlásiť za predsedu. Štefan Nižňanský navrhol Štefana Dlugolinského a ten informoval, že ho interne oslovili ďalší členovia rady. Nikto iný z rady neprejavil záujem kandidovať. Výsledkom hlasovania tajným hlasovaním bolo zvolenie Dlugolinského za predsedu. Osem členov rady hlasovalo za, proti hlasoval jeden člen a dvaja členovia sa zdržali. Štefana Dlugolinského vymenovala za člena rady AVF ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová s účinnosťou od 12. augusta 2024 za oblasť nezávislých producentov v audiovízii. Jeho funkčné obdobie je šesť rokov, trvá do 12. 8. 2030. Dlugolinský študoval na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave a na Divadelnej fakulte VŠMU. V oblasti televíznej tvorby je autorom desiatok scenárov a podieľal sa na výrobe stoviek televíznych relácií, predovšetkým v Hlavnej redakcii zábavných programov, ako režisér sa podpísal pod zábavné a hudobné programy. Širšej verejnosti je známy najmä zo svojho pôsobenia vo funkcii námestníka ústredného riaditeľa STV Igora Kubiša. Ten televíziu riadil v rokoch 1996 – 1998, počas vlády Vladimíra Mečiara, ktorý ju zneužíval na politickú propagandu. Je predsedom Slovenskej asociácie novinárov, ktorej podpredsedom je Roman Michelko, poslanec SNS. Dlugolinského vymenovanie do rady AVF kritizovali v auguste v spoločnom...
Zobraziť všetky články