Generál Golian Cinematik Záber z filmu Generál Golian. Foto: Bright Sight Pictures/Igor Stančík
Písmo: A- | A+

21. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch otvorí očakávaná historická dráma Generál Golian. Nový film režiséra Juraja Štepku prinesie divákom portrét jednej z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín. Zároveň pripomenie, že boj za slobodu a demokraciu nie je témou minulosti, ale aj súčasnosti. Historická snímka bude mať na festivale slávnostnú svetovú premiéru za účasti tvorcov a hereckého obsadenia.

Film sa vracia do obdobia Slovenského národného povstania. Prostredníctvom postavy generála Jána Goliana približuje dramatické udalosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili dejiny Slovenska. Nesústredí sa však iba na vojenské rozhodnutia, ale aj na osobné dilemy človeka, ktorý nesie zodpovednosť za osudy tisícov ľudí.

„Generála Goliana som videl ešte pred niekoľkými mesiacmi a vzápätí som bol presvedčený o tom, že ide o film, ktorý by malo vidieť čo najväčšie spektrum divákov. V čase, keď Európa opäť čelí nárastu extrémizmu, relativizovaniu dejín a neonacistickým prejavom, považujem vznik takéhoto filmu za mimoriadne dôležitý. Oceňujem, že tvorcovia sa nesnažia diváka poučovať ani vytvárať zjednodušujúci historický výklad. Namiesto toho prinášajú silný filmový príbeh, ktorý ukazuje cenu odvahy, zodpovednosti a slobody. Práve takéto filmy dokážu pripomínať, že história nie je uzavretou kapitolou, ale neustále ovplyvňuje našu prítomnosť,“ hovorí člen programového tímu festivalu Peter Konečný.

Historickú autentickosť filmu dopĺňa dôraz na dobové reálie, výpravu aj civilné herecké výkony, vďaka ktorým sa z príbehu nestáva len rekonštrukcia významných udalostí, ale predovšetkým intenzívna ľudská dráma. V silnej medzinárodnej hereckej zostave sa predstavia Ondrej Hraška, Anna Prášilová Fialová, Milan Mikulčík, Ondřej Brzobohatý, Juraj Bača, Dominika Morávková, ale aj Robert Ritter, Rainer Wöss, Zoe Straub a ďalší. Multikultúrny rozmer SNP podčiarkne aj fakt, že vo filme zaznie až šesť jazykov: slovenčina, čeština, nemčina, ruština, francúzština a angličtina.

Silná spoločenská výpoveď

Podľa Petra Konečného ide o film, ktorý si postavenie otváracieho titulu naplno zaslúži. „Cinematik dlhodobo podporuje slovenské filmy, ktoré dokážu otvárať dôležité spoločenské témy. Generál Golian nie je len kvalitne nakrútenou historickou drámou, ale aj pripomienkou hodnôt, na ktorých stojí demokratická spoločnosť. Som presvedčený, že jeho uvedenie na otvorení festivalu je symbolickým gestom aj jasným odkazom, že kvalitná kinematografia môže byť zároveň silnou spoločenskou výpoveďou.“

Veľký záujem divákov potvrdzuje aj prvý teaser filmu. Len počas prvých dní od zverejnenia zaznamenal viac ako 100-tisíc prehratí len na platforme YouTube, čím sa zaradil medzi najsledovanejšie ukážky slovenského filmu za ostatné obdobie. Vysoká sledovanosť naznačuje, že historická dráma Generál Golian patrí medzi najočakávanejšie domáce filmové udalosti tohto roka.

Prinášať divákom premiéry najvýznamnejších slovenských filmov patrí dlhodobo medzi základné poslania Medzinárodného filmového festivalu Cinematik. Otvorenie 21. ročníka titulom Generál Golian nadväzuje na tradíciu uvádzania domácich filmov, ktoré majú nielen vysoké umelecké ambície, ale dokážu rezonovať aj v širšej spoločenskej diskusii. Cinematik prinesie najviac premiér slovenských a koprodukčných kino filmov zo všetkých domácich festivalov. Organizátori už zverejnili, že festival premietne napríklad nový film Marka Škopa Láska. Takisto v slovenskej premiére uvedie debut Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Snímka si z tohtoročného festivalu v Karlových Varoch odniesla hlavnú cenu súťaže Proxima. V premiére uvidí publikum na Cinematiku aj portrét režiséra Dušana Hanáka Život alebo film, ktorý nakrútili Marek Šulík a Juraj Johanides. A v programe je aj debut Anny a Šimona Domčekovcov 33 krokov, ktorý takisto ocenili vo Varoch.

Medzinárodný filmový festival Cinematik sa bude tento rok konať od 8. do 13. septembra. Festival passy na 21. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sú v predaji na oficiálnej stránke festivalu.

Autor:

Záber z filmu Generál Golian. Foto: Bright Sight Pictures/Igor Stančík

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Život alebo film Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Aj nenápadné fragmenty môžu niesť veľkú pravdu

Fragmenty zo života Dušana Hanáka je podtitul nového slovenského dokumentu Život alebo film. O režisérovi, scenáristovi a fotografovi Dušanovi Hanákovi ho nakrútili Marek Šulík a Juraj Johanides. Po premiére na MFF Cinematik je od 1. októbra v slovenských kinách. „Vnímam tento film ako prejav spoločného autorského cítenia. Obaja režiséri vložili do neho veľa tvorivej energie. Život a film sú v mojom príbehu spojité nádoby. Usilujem sa, aby autentické motívy splývali s príbehom a fikciou, sú súčasťou mojej vnútornej témy. V jednej chvíli myslím na detail i na celok, mali by sa dopĺňať,“ povedal režisér Dušan Hanák. „Ďakujem všetkým zúčastneným, veľmi si vážim ich postrehy, ktorými prispeli ku konečnému tvaru dokumentu,“ dodal tvorca snímok ako 322 (1969), Obrazy starého sveta (1972), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980) či Papierové hlavy (1995). Dokument Život alebo film sa nevracia iba k týmto a ďalším režisérovým dielam. Sprevádza nás tiež Hanákovou cestou k filmu a takisto približuje spôsob, akým tvoril. V snímke napríklad tvrdí, že kam sa pozrel, tam videl film. Alebo že niektoré repliky jednoducho pri písacom stole nevymyslíte. Okrem Hanáka tu vystupujú protagonisti jeho diel a jeho spolupracovníci či filmoví teoretici. „Na Dušanovi Hanákovi ma dojíma jeho schopnosť pozerať sa na svet s presnosťou filmára, ale zároveň s láskavosťou...
Zobraziť všetky články