Cenu za najlepší celovečerný film udelila porota súťaže V strede Európy snímke Na víťazstvo. Foto: MFF FEBIOFEST

Febiofest vsadil na víťazstvo a ocenil film o povojnovej budúcnosti Ukrajiny

Písmo: A- | A+

V Bratislave sa skončil Medzinárodný filmový festival Febiofest.

Čo znamená víťazstvo? Túto otázku kladie ocenená snímka 33. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Bratislava 2026. Príbeh režiséra Valentyna Vasjanovyča, zasadený do povojnovej budúcnosti Ukrajiny, sleduje bývalého filmového režiséra, ktorý hľadá cestu späť k tvorbe aj k rodine. Divákov a diváčky nevedie do zbombardovaných miest ani na vojenské cintoríny, ale do menej viditeľných, zato rovnako bolestivých dôsledkov vojny – rozpadu rodinných väzieb, straty zmyslu života a hlbokej neistoty. Cenu za najlepší celovečerný film udelila porota súťaže v sekcii V strede Európy filmu Na víťazstvo.

Film žytomyrského rodáka hovorí o tom, čo sa stane s tými, ktorí zostanú, keď je to najhoršie za nami. Pýta sa, ako zlepiť život rozbitý na kúsky, zhojiť staré rany a využiť ich na to, aby sa dalo znovu žiť. „Tento film si nás získal tým, ako sa mu darí vyvažovať svetlo a temnotu. Neustále nás prekvapoval,“ vysvetlila svoj výber počas slávnostného večera v Kine Lumière porota v zložení Federico Schembri (Zürich Film Festival), Ariane Buhl (festival advisor) a Katharina Stumm (Connecting Cottbus).

Svojím filmom z roku 2025 pokračuje Vasjanovyč v autorskej línii známej z jeho diel Atlantis (2019) a Odraz (2021), v ktorých koniec vojny neznamená uzavretie príbehov, ale ich začiatok.

V ženskom objatí

Zvláštne uznanie v súťaži celovečerných filmov získalo ženské obsadenie filmu Na druhej strane leta. Prirodzené výkony mladého hereckého obsadenia priniesli na plátno úprimnosť a intenzitu a porotu si získali aj svojím hereckým čarom. „Zachytením všetkých emocionálnych odtieňov dospievania a rozmerov priateľstva nádherne oživili energiu mladosti,“ uviedla porota pri odovzdávaní ceny ženskému hereckému kolektívu filmu Na druhej strane leta – Lucii Fingerhutovej, Nikole Kylarovej, Eliške Bašusovej a Sofii Anne Švehlíkovej.

O víťazných snímkach v súťaži krátkometrážnych filmov rozhodovala porota v zložení Anna Catarina Ferreira (FEST), Sigrid Hadenius (Uppsala Short Film Festival) a Philip Ilson (London Short Film festival). Hlavnú cenu v tejto sekcii získal film Seablindness slovenskej režisérky Terezy Smetanovej. „S pôsobivou kamerou a jemne načasovaným tempom pozýva diváka do priestoru, kde obrovská mechanika nášho sveta odhaľuje svoju krásu aj nepokoj,“ uviedla porota.

Hlavnú cenu v súťaži krátkometrážnych filmov na MFF FEBIOFEST 2026 získal film Seablindness slovenskej režisérky Terezy Smetanovej. Foto: MFF FEBIOFEST
Hlavnú cenu v súťaži krátkometrážnych filmov na MFF FEBIOFEST 2026 získal film Seablindness slovenskej režisérky Terezy Smetanovej. Foto: MFF FEBIOFEST

Pes, vlk a poberta

Zvláštne uznanie poroty v kategórii krátkych filmov za pozoruhodnú prácu režisérky, najmä pri vedení herca v hlavnej úlohe a formovaní jeho výkonu, si prevzali režisérka Terézia Halamová a producentka Natália Pavlove za film Pes a vlk. „Ide o dobre zrežírovanú sériu epizód spojených jediným hlavným hercom, ktorý ukazuje silu, sebavedomie aj zraniteľnosť,“ dodala porota.

Festival Febiofest vyvrcholil špeciálnou projekciou snímky Poberta, v ktorom sa publikum zoznámilo s hlavným hrdinom Ľubošom alias Lupynom, vracajúcim sa počas pandémie z väzenia domov, kde pod rúškom výnimočnej situácie plánuje s kumpánmi ďalší „kšeft“. Film režiséra Ondřeja Hudečka práve vstupuje do slovenských kín.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ján Zimmer so synom Richardom na Seneckých jazerách. Foto: archív R. Zimmera / Hudobný život

Ján Zimmer

V máji si pripomíname 100 rokov od narodenia hudobného skladateľa, klavírneho a organového virtuóza Jána Zimmera. Hoci sa primárne nevenoval filmovej hudbe, v 50. a 60. rokoch minulého storočia bol autorom hudby k viacerým dlhometrážnym aj krátkometrážnym dielam. Najvýznačnejšou sa stala jeho práca na filme Štefana Uhra Organ (1964). Ten prekročil hranice dobovej kinematografie a ukázal, že aj hudba môže byť rovnocenným výrazovým a významovým prostriedkom filmu. Ján Zimmer sa narodil 16. mája 1926 a zomrel 21. januára 1993. Ján Zimmer absolvoval štúdium hry na organe, na klavíri a štúdium kompozície na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Bol žiakom hudobného skladateľa Eugena Suchoňa, ktorý mu ako pedagóg poskytol mimoriadne pevné technické základy. „Skutočnosť, že Zimmer bol jeho jediným absolventom kompozície, svedčí o jeho osobitnom postavení v slovenskej hudbe. (...) Suchoň u Zimmera vycizeloval skladateľské remeslo, založené na zvládnutí kontrapunktu, širokom harmonickom myslení a schopnosti tvoriť výraznú melodiku,“ píše v prvom tohtoročnom čísle časopisu Hudobný život koncertný gitarista a hudobný publicista Ondrej Veselý. V rokoch 1948 a 1949 Zimmer študoval kompozíciu na Hudobnej akadémii v Budapešti a v Salzburgu. Pracoval aj ako hudobný redaktor Československého rozhlasu, pedagóg Štátneho konzervatória a od roku 1952 sa venoval výlučne komponovaniu, príležitostne aj klavírnej koncertnej činnosti. V jeho tvorbe prevládali inštrumentálne a orchestrálne diela, bol...
Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....
Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články