Cenu za najlepší celovečerný film udelila porota súťaže V strede Európy snímke Na víťazstvo. Foto: MFF FEBIOFEST

Febiofest vsadil na víťazstvo a ocenil film o povojnovej budúcnosti Ukrajiny

Písmo: A- | A+

V Bratislave sa skončil Medzinárodný filmový festival Febiofest.

Čo znamená víťazstvo? Túto otázku kladie ocenená snímka 33. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Bratislava 2026. Príbeh režiséra Valentyna Vasjanovyča, zasadený do povojnovej budúcnosti Ukrajiny, sleduje bývalého filmového režiséra, ktorý hľadá cestu späť k tvorbe aj k rodine. Divákov a diváčky nevedie do zbombardovaných miest ani na vojenské cintoríny, ale do menej viditeľných, zato rovnako bolestivých dôsledkov vojny – rozpadu rodinných väzieb, straty zmyslu života a hlbokej neistoty. Cenu za najlepší celovečerný film udelila porota súťaže v sekcii V strede Európy filmu Na víťazstvo.

Film žytomyrského rodáka hovorí o tom, čo sa stane s tými, ktorí zostanú, keď je to najhoršie za nami. Pýta sa, ako zlepiť život rozbitý na kúsky, zhojiť staré rany a využiť ich na to, aby sa dalo znovu žiť. „Tento film si nás získal tým, ako sa mu darí vyvažovať svetlo a temnotu. Neustále nás prekvapoval,“ vysvetlila svoj výber počas slávnostného večera v Kine Lumière porota v zložení Federico Schembri (Zürich Film Festival), Ariane Buhl (festival advisor) a Katharina Stumm (Connecting Cottbus).

Svojím filmom z roku 2025 pokračuje Vasjanovyč v autorskej línii známej z jeho diel Atlantis (2019) a Odraz (2021), v ktorých koniec vojny neznamená uzavretie príbehov, ale ich začiatok.

V ženskom objatí

Zvláštne uznanie v súťaži celovečerných filmov získalo ženské obsadenie filmu Na druhej strane leta. Prirodzené výkony mladého hereckého obsadenia priniesli na plátno úprimnosť a intenzitu a porotu si získali aj svojím hereckým čarom. „Zachytením všetkých emocionálnych odtieňov dospievania a rozmerov priateľstva nádherne oživili energiu mladosti,“ uviedla porota pri odovzdávaní ceny ženskému hereckému kolektívu filmu Na druhej strane leta – Lucii Fingerhutovej, Nikole Kylarovej, Eliške Bašusovej a Sofii Anne Švehlíkovej.

O víťazných snímkach v súťaži krátkometrážnych filmov rozhodovala porota v zložení Anna Catarina Ferreira (FEST), Sigrid Hadenius (Uppsala Short Film Festival) a Philip Ilson (London Short Film festival). Hlavnú cenu v tejto sekcii získal film Seablindness slovenskej režisérky Terezy Smetanovej. „S pôsobivou kamerou a jemne načasovaným tempom pozýva diváka do priestoru, kde obrovská mechanika nášho sveta odhaľuje svoju krásu aj nepokoj,“ uviedla porota.

Hlavnú cenu v súťaži krátkometrážnych filmov na MFF FEBIOFEST 2026 získal film Seablindness slovenskej režisérky Terezy Smetanovej. Foto: MFF FEBIOFEST
Hlavnú cenu v súťaži krátkometrážnych filmov na MFF FEBIOFEST 2026 získal film Seablindness slovenskej režisérky Terezy Smetanovej. Foto: MFF FEBIOFEST

Pes, vlk a poberta

Zvláštne uznanie poroty v kategórii krátkych filmov za pozoruhodnú prácu režisérky, najmä pri vedení herca v hlavnej úlohe a formovaní jeho výkonu, si prevzali režisérka Terézia Halamová a producentka Natália Pavlove za film Pes a vlk. „Ide o dobre zrežírovanú sériu epizód spojených jediným hlavným hercom, ktorý ukazuje silu, sebavedomie aj zraniteľnosť,“ dodala porota.

Festival Febiofest vyvrcholil špeciálnou projekciou snímky Poberta, v ktorom sa publikum zoznámilo s hlavným hrdinom Ľubošom alias Lupynom, vracajúcim sa počas pandémie z väzenia domov, kde pod rúškom výnimočnej situácie plánuje s kumpánmi ďalší „kšeft“. Film režiséra Ondřeja Hudečka práve vstupuje do slovenských kín.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články