Fest Anča 2026 program Záber z filmu En, ten, týky! Foto: ansze
Písmo: A- | A+

Medzinárodný festival animovaných filmov Fest Anča 2026 zaznamenal nový rekord. Na jeho 19. ročník sa prihlásilo 1823 filmov z 86 krajín sveta. Výber z nich predstaví najväčší slovenský festival animácie v Žiline od 30. júna do 5. júla 2026.  

„Filmov mávame z roka na rok viac,“ hovorí programový riaditeľ Fest Anča Jakub Spevák. Ak by ste si oddnes každý deň pustili jeden film z ponuky tohtoročného festivalu, skončíte s ich pozeraním o rok. V programe sa totiž predstaví 365 snímok.  „Snažili sme sa vybrať tie najzaujímavejšie, najprogresívnejšie filmy, ktoré nie sú len o nejakej temnote, ktorú celkovo vo svete prežívame, ale snažia sa ponúknuť aj taký možno kľudnejší, komunitnejší pohľad na svet,“ vysvetlil Spevák jeden z kľúčov k výberu filmov.

Popri množstve krátkych filmov uvedie Fest Anča aj viacero celovečerných titulov. Medzi nimi napríklad kultový film Satoshi Kona Paprika (2006), ktorý vykazuje výrazné podobnosti s motívmi z neskoršieho filmu Christophera Nolana Počiatok (2010). Alebo film španielskeho režiséra Alberta Vázqueza Decorado (2025). „Rozohráva v ňom pocit, že svet okolo nás je nejakým spôsobom zmanipulovaný. Niekto zvrchu ním manipuluje a my sme iba figúrkami v nejakej hre,“ povedal o snímke programový riaditeľ. Spochybňovanie reality súvisí s hlavnou témou Fest Anča 2026, ktorou je Fake.

Téma Fake v najrôznejších podobách

„Festival už dávno nie je iba prehliadka filmov, je to miesto, kde sa animácia stretáva s hudbou, virtuálnou realitou, profesionálmi aj rodinným programom. Každý rok sa snažíme reflektovať svet okolo nás a tento rok je to práve témou Fake,“ povedala riaditeľka festivalu Ivana Sujová. „Téma Fake sa pýta, čo dnes považujeme za skutočné, čo je realita, komu veríme, aké masky nosíme a kde sa v reálnom živote prelína fikcia, ilúzia, manipulácia. Táto téma prechádza celým programom od krátkych filmov až po virtuálnu realitu a náš profesionálny program,“ dodala.

Podľa programového riaditeľa Jakuba Speváka je téma najvýraznejšie zastúpená v časti programu nazvanej Kurátorský výber, ktorá sa delí na šesť podsekcií. Ukážu, ako veľmi široká téma Fake môže byť. „Je to naozaj rôznorodá téma. Nejde iba o negatívny pohľad na niečo falošné, ale snažíme sa Fake vnímať napríklad aj ako možnosť byť tým, kým sme si ešte nedovolili byť,“ povedal Spevák.

Ocenenia s kvalifikáciou na Oscara

Festival tradične naprogramoval viacero súťaží, ktoré budú hodnotiť medzinárodné poroty. V rámci jednej z nich predstaví aj domáce novinky. „Aj tento rok máme slovenskú súťaž krátkych filmov, ktorá je Oscar qualifying. Predstaví sa v nej široký diapazón animovaných  filmov od študentskej až po profesionálnu tvorbu,“ povedal Spevák. O cenu sa uchádzajú také rôznorodé snímky ako Bardo Viery Čákanyovej, Turisti Márie Kraľovič či En, ten, týky! Andrey Szelesovej. Ocenené filmy nielen v slovenskej ale tiež v medzinárodnej súťaži krátkych animovaných filmov automaticky získavajú oprávnenie uchádzať sa o Oscara.

Fest Anča 2026 program Záber z filmu Viery Čákanyovej Bardo. Foto: guča films
Záber z filmu Viery Čákanyovej Bardo. Foto: guča films

Slovenské tituly uvedie Fest Anča 2026 aj mimo súťaž. V spolupráci so Slovenským filmovým ústavom pripravil kolekciu filmov Vladimíra Pikalíka a pripomenie si pamiatku Rudolfa Urca, ktorý zomrel v janári 2026. Fest Anča premietne aj Websterovcov: príbehy na pavúčom vlákne, Lesnú päťku či celovečerný marionetový film režiséra Gejzu Dezorza Dukla.

Novinka – virtuálna realita

Najväčšou novinkou tohtoročného festivalu je sekcia zameraná na virtuálnu realitu. Jej kurátorom je riaditeľ českého festivalu ART∗VR Ondřej Moravec. „Je to také ponorenie sa dovnútra animovaného filmu. Nesledujete ho iba v obdĺžniku pred sebou, ale istým spôsobom v ňom naozaj ste. Je to skrátka film, ktorý je všade okolo vás. Otáčate sa, v niektorých máte možnosť interagovať,  byť viac súčasťou deja. Nemáme tam vyslovene herné projekty, ale niektoré sú ľahko interaktívne,“ povedal Moravec.

Celkovo vybral do programu sedem snímok, ktoré sa rôzne dotýkajú témy Fake. „Pohybujeme sa na pomerne širokej palete. Spomenul by som napríklad film Kristine sa necíti dobre, čo je projekt, ktorý nás vrhá doprostred virtuálnej sociálnej siete. Takisto projekt Veľká kocka, ktorý je vhodný nielen pre dospelých, ale aj pre menších divákov, je to taká 7-minútová miniatúra na tému pracovnej rutiny. A trochu iný je film Fallax,  ktorý tematizuje dávne islandské mýty,“ priblížil Moravec.

K dispozícii bude sedem headsetov. „Diváci môžu chodiť v priebehu celého dňa – môžu sa u nás zastaviť napríklad medzitým, než idú na nejakú inú projekciu,“ dodal Moravec.

Sily života a smrti

Hlavným hosťom tohtoročného festivalu bude Boris Labbé. Multimediálnemu umelcovi z Francúzska festival pripravil retrospektívu.  Nazval ju Algoritmus Erosa a Thanata. „Sú to mytologické sily života a smrti. Labbé sa vo svojej tvorbe hrá práve s týmito dvomi energiami, budovaním a dekonštruovaním, a v tomto chaose nachádza novú kreatívnu energiu,“ povedal Spevák o Labbém. Jeho tvorba je príkladom hybridizácie animovaného filmu a jeho priepustnosti k rôznym žánrom, štýlom a technikám. Podľa Speváka pracuje s umelou inteligenciou, s virtuálnou realitou a Labbého tvorbu charakterizuje experimentálnosť.

Súčasťou Fest Anča 2026 bude aj Študentské fórum. Koná sa už po piaty raz. Začínalo s piatimi školami, tento rok sa do projektu zapojilo 17 škôl z viac ako 10 európskych krajín. Budú mať možnosť konfrontovať rôzne prístupy k výučbe animácie aj k samotnej tvorbe. „“ povedala výkonná riaditeľka festivalu Nina de Gelder.

Na domácu komunitu profesionálov z oblasti animovaného filmu sa zameria Slovak Industry Day. Prvýkrát bude prístupný aj pre akreditovanú verejnosť.

Okrem toho Fest Anča 2026 pripravil aj bohatý program pre deti, hudobný program, karaoke a ďalšie sprievodné podujatia. Súčasťou programu je tiež niekoľko inkluzívnych premietaní.

Záber z filmu En, ten, týky! Foto: ansze

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Peter Jaroš (22. 1. 1940 Hybe – 8. 11. 2026 Bratislava). Foto: Zuzana Mináčová/SFÚ

in memoriam Peter Jaroš (22. 1. 1940 – 8. 11. 2026)

Aby na svete vôbec mohol žiť, musel ho – či už v umení alebo aspoň súkromne – dennodenne ironicky glosovať. Život na Zemi ho k irónii nielen nabáda, ale aj vychováva. Tak nahliadal na tvorbu od svojich začiatkov Peter Jaroš. Dnes nikto nepochybuje, že jeho literárne aj sfilmované diela nesú práve túto stopu. Uznávaný slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg zomrel vo veku 86 rokov. Hybe, ktoré hýbe Keď sa povie Peter Jaroš, jednoznačne vyskočí v pamäti Tisícročná včela – monumentálna románová sága, ktorá sa zaradila medzi vrcholné diela slovenskej literatúry 20. storočia. Zachytil v nej tri generácie liptovskej murárskej rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia po koniec prvej svetovej vojny. Ich život plynie v dedinke Hybe, odkiaľ Peter Jaroš sám pochádzal. Reálne, historicky presné prostredie bolo preňho mnohokrát silnou inšpiráciou, na ktorej mohol ako literát stavať svoje bizarné situácie, sny, mýty a symboliku v duchu magického realizmu. Narodil sa v roku 1940 ako prvorodený syn. Otec bol murár, mama skúsená a rozhľadená žena v domácnosti. Základnú školu vychodil v rodnej dedine Hybe, gymnázium v Liptovskom Hrádku. Napokon vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po škole chvíľu pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Krátko nato, v rokoch 1964 – 1965, bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Potom do roku 1971 pôsobil...
Zobraziť všetky články