Animafest Zagreb 2026 Záber z filmu En, ten, týky! Foto: ansze

En, ten, týky!, Dukla aj Turisti v New Yorku, Annecy a Zagrebe

Písmo: A- | A+

Slovenské animované filmy reprezentujú v týchto dňoch domácu kinematografiu na festivaloch v New Yorku, na najväčšom sviatku animácie vo francúzskom Annecy aj na prestížnom Animafeste Zagreb.

Ako historicky prvý slovenský (aj český) krátky film v programe newyorského Tribeca Film Festival (3. – 14. júna 2026) sa predstaví snímka En, ten, týky! Andrey Szelesovej. Slovenská animátorka Szelesová vyštudovala FAMU. Jej film En, ten, týky! mal premiéru na Berlinale. Vznikol v produkcii českých spoločností Pure Shore a Cinepoint, slovenským koproducentom je režisérkina spoločnosť ansze. Film je určený aj deťom, jeho témami sú však samota, izolácia a neprijatie ostatnými.

Na festivale Tribeca snímku uvedú v severoamerickej premiére v pásme siedmich filmov Shorts: Whoopi’s Wonderful World of Animation. Ide o kurátorský výber herečky Whoopi Goldbergovej. Film En, ten, týky! následne uvedie aj festival v Annecy (21. – 27. júna 2026). V konkurencii ďalších deviatich filmov tu bude súťažiť v sekcii Young Audiences, určenej divákom od troch do trinástich rokov.

Dukla aj Turisti súťažia na Animafeste Zagreb

Prvý slovenský dlhometrážny bábkový film Dukla režiséra Gejzu Dezorza bude súťažiť v hlavnej kategórii prestížneho festivalu animovaného filmu Animafest Zagreb (8. – 13. júna 2026). Do hlavnej súťaže celovečerných animovaných filmov vybrali tento rok osem filmov. „Už samotné uvedenie filmu v hlavnej súťaži Animafestu vnímam ako veľký úspech nielen pre náš film, ale pre slovenský film ako taký. O to viac si to vážim v kontexte jeho akceptácie v domácom prostredí. Duklaje výnimočná tým, že vznikla ako plne slovenský autorský projekt bez zahraničnej koprodukcie a bez finančnej podpory Audiovizuálneho fondu, čo je v kontexte súčasnej slovenskej kinematografie skôr raritou,“ povedal režisér filmu Gejza Dezorz.

Animafest Zagreb 2026 Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture
Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

„Nezávislosť pri tomto filme nebola program, ale nutnosť. Postupne sa však stala jeho najväčšou výhodou, mohli sme ísť až na hranicu toho, čo je ešte únosné. Bábka má zvláštnu schopnosť, dokáže povedať veci, ktoré by pri hranom filme pôsobili neúnosne, a práve preto som vedel, že tento príbeh musí byť bábkový. Mám pocit, že dnes si opäť začíname zjednodušovať svet na dobrých a zlých. Dukla vznikla ako pokus túto istotu narušiť, ako hľadanie krehkého momentu ľudskosti aj tam, kde by sme ho už vôbec nečakali,“ dodal Dezorz.  

Snímka Dukla už získala cenu za Najlepší nezávislý film získal na New York Independent Art Film Fest 2026 a South Film and Arts Academy Festival 2025 v Čile. Z francúzskeho Greenflash International Film Festival 2025 si odniesla cenu za Najlepší experimentálny film.

Krátky animovaný film Turisti režisérky Márie Kralovič mal svetovú premiéru na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand. Takisto ho uvedú na Animafeste Zagreb. Spolu s ďalšími 36 titulmi ho zaradili do súťažnej sekcie Grand Competition – Short Film. Vybrali ich spomedzi viac ako 1 000 prihlásených filmov.

Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK
Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Všetky tri snímky uvidí slovenské publikum aj na tohtoročnej prehliadke Fest Anča v Žiline.

Autor:

Záber z filmu En, ten, týky! Foto: ansze

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Peter Jaroš (22. 1. 1940 Hybe – 8. 11. 2026 Bratislava). Foto: Zuzana Mináčová/SFÚ

in memoriam Peter Jaroš (22. 1. 1940 – 8. 11. 2026)

Aby na svete vôbec mohol žiť, musel ho – či už v umení alebo aspoň súkromne – dennodenne ironicky glosovať. Život na Zemi ho k irónii nielen nabáda, ale aj vychováva. Tak nahliadal na tvorbu od svojich začiatkov Peter Jaroš. Dnes nikto nepochybuje, že jeho literárne aj sfilmované diela nesú práve túto stopu. Uznávaný slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg zomrel vo veku 86 rokov. Hybe, ktoré hýbe Keď sa povie Peter Jaroš, jednoznačne vyskočí v pamäti Tisícročná včela – monumentálna románová sága, ktorá sa zaradila medzi vrcholné diela slovenskej literatúry 20. storočia. Zachytil v nej tri generácie liptovskej murárskej rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia po koniec prvej svetovej vojny. Ich život plynie v dedinke Hybe, odkiaľ Peter Jaroš sám pochádzal. Reálne, historicky presné prostredie bolo preňho mnohokrát silnou inšpiráciou, na ktorej mohol ako literát stavať svoje bizarné situácie, sny, mýty a symboliku v duchu magického realizmu. Narodil sa v roku 1940 ako prvorodený syn. Otec bol murár, mama skúsená a rozhľadená žena v domácnosti. Základnú školu vychodil v rodnej dedine Hybe, gymnázium v Liptovskom Hrádku. Napokon vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po škole chvíľu pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Krátko nato, v rokoch 1964 – 1965, bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Potom do roku 1971 pôsobil...
Zobraziť všetky články