Záber z filmu Viktora Kubala Janko Hraško u kúzelníka, ktorý uvedie Zlín Film Festival. Foto: archív SFÚ

Festival v Zlíne pripomenie aj 60 rokov slovenskej animácie  

Písmo: A- | A+

Medzinárodný festival filmov pre deti a mládež Zlín Film Festival počas svojho 65. ročníka oslávi 60 rokov slovenskej animácie. Pri tejto príležitosti uvedie dve pásma krátkych slovenských animovaných filmov, jedno pre dospelých a druhé pre detských divákov. V oficiálnom súťažnom i nesúťažnom programe festivalu sa predstaví 18 súčasných slovenských a koprodukčných filmov. Zlín Film Festival sa koná v termíne od 29. mája do 4. júna.

Okrúhle 60. výročie slovenskej animácie oslávi Zlín Film Festival dvoma pásmami, ktoré pripravil v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ). Dospelým divákom bude určená profilová sekcia zakladateľa slovenskej animácie Viktora Kubala s jeho desiatimi krátkymi filmami. V sekcii pre deti so šiestimi krátkymi filmami sa predstavia aj ďalší slovenskí tvorcovia. Zo zbierok SFÚ sa v Zlíne celkovo premietne 16 klasických animovaných krátkych filmov.

Svet Viktora Kubala

Pásmo nazvané Svet Viktora Kubala tvoria autorove snímky z obdobia rokov 1944 až 1982. Pásmo uvedie slovenská teoretička animovaného filmu Eva Šošková. Obe pásma pre festival pripravila spolu s Leou Pagáčovou z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Premietať sa budú filmy Tajomný dedo (1944), Vstupujeme do doby atómovej (1963), Zem (1966), Postup (1968), Šach (1974), Kino (1977), Rebrík (1978), Jedináčik (1979), Mikroskop (1981) a Selekcia (1982).

Pásmo filmov pre deti nazvané Janko Hraško a ďalšie animované filmy predstaví diela Mazanica (1972) Vladimíra Lehkého, Janko Hraško u kúzelníka (1973) a Čo sa stalo Janíkovi na ceste (1981) Viktora Kubala, Ki-ki-ri-kí (1985) Františka Jurišiča, Kúzelník a kvetinárka (1986) Vlastimila Herolda a Jožinkovo vesmírne dobrodružstvo (1990) Vladimíra Pikalíka. Osobne toto pásmo príde uviesť animátor a režisér Štefan Martauz, ktorý sa animátorsky podieľal na filme Ki-ki-ri-kí.

 V roku 2025 oslavuje slovenská animácia 60 rokov svojej existencie. Hoci je za prvý slovenský animovaný film považovaná Studňa lásky z roku 1944 od zakladateľa slovenskej animácie Viktora Kubala, slovenský animovaný film sa inštitucionalizoval až v roku 1965,“ hovorí pri príležitosti 60. výročia slovenskej animácie Eva Šošková. „Prvý nadšenec animácie Viktor Kubal nebol v tvorbe podporený vedením štátneho filmu aj preto, že v spoločnom Československu už existovala v Čechách široká sieť tvorcov a štúdií, česká animácia už rezonovala v zahraničí. Na Slovensku sa však stále skloňovala jej slabá ekonomická rentabilita. Navyše nadšencov pre animáciu bolo na Slovensku málo. Okrem Kubala, ktorý odišiel od filmu ku kreslenému humoru, to boli v 50. rokoch Vlastimil Herold a Libuše Černá. Ako profesionáli prišli na Slovensko zo štúdia Bratři v triku, ale ani ich reklamná tvorba v oddelení Triku a grafu nepresvedčila vedenie filmu, aby investovalo do slovenskej animácie.

Podľa Šoškovej sa situácia v slovenskom animovanom filme začala meniť až v 60. rokoch minulého storočia. Hovorí, že „v 60. rokoch na základe neutíchajúceho záujmu zamestnancov z oddelenia Triku a grafu o animovaný film, tlaku ich ďalších podporovateľov a úspešného pôsobenia Viktora Kubala v Spravodajskom filme, bola systematická výroba animovaných filmov na Slovensku nakoniec podporená vedením štátneho filmového podniku. Od roku 1965 sa už hovorí o Skupine kresleného filmu. Obe pásma animovaných filmov, ktoré budú uvedené na zlínskom festivale, už predstavujú tvorbu štátneho štúdia Slovenská filmová tvorba Bratislava.

Najstarší svojho druhu

Zlín Film Festival je najstarším festivalom svojho druhu na svete, svojím rozsahom, históriou, tradíciou a zámerom na deti a mládež nemá v medzinárodnom meradle obdobu. Detským a dospievajúcim divákom sprístupňuje súčasnú celosvetovú filmovú tvorbu, ktorú vzhľadom na teritoriálny pôvod a nekomerčné zameranie, nemajú inde možnosť vidieť. Každoročne uvádza takmer 300 filmov z takmer 50 krajín. Slovenskú kinematografiu bude tento rok zastupovať okrem dvoch pásiem klasických animovaných filmov zo Slovenského filmového ústavu aj 18 súčasných slovenských a koprodukčných filmov v oficiálnom programe, a to v siedmich súťažných aj nesúťažných sekciách.

Premiéru na Zlín Film Festivale budú mať napríklad česko-slovenský dobrodružný rodinný historický film Fichtelberg (r. Šimon Koudelka, slovenská koproducentka Silvia Panáková) a dobrodružný rodinný česko-slovenský film Cukrkandl (r. Pavel Jandourek, slovenský koproducent Ľubomír Slivka). V českej premiére sa na festivale predstavia česko-slovensko-francúzske bábkové Príbehy z čarovnej záhrady (r. David Súkup, Leon Vidmar, Jean-Claude Rozec, Patrik Pašš ml., slovenský koproducent Juraj Krasnohorský). Film uvedú v Medzinárodnej súťaži celovečerných filmov pre deti.

Do Medzinárodnej súťaže krátkych animovaných filmov pre deti do 12 rokov sa dostali aj česko-francúzsko-slovenská snímka Ahoj leto (r. Martin Smatana, Veronika Zacharová, slovenský producent Martin Smatana) a Ako medveď zložil pieseň (r. Kristína Bajaníková, producentka Jennifer Töröková – FTF VŠMU). Tri slovenské filmy, všetky z produkcie Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, uvedie zlínsky festival v Medzinárodnej súťaži študentských filmov Zlínsky pes. Ide o tituly Hot Flush (r. Hana Hančinová, producent Roman Pivovarník), Spoveď (r. Rebeka Bizubová, producentka Emília Širotníková) a Autobus (r. Daniela Sláviková).

Záber z filmu Viktora Kubala Janko Hraško u kúzelníka. Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Viktora Kubala Janko Hraško u kúzelníka, ktorý uvedie Zlín Film Festival. Foto: archív SFÚ

Festival v Zlíne pripomenie aj 60 rokov slovenskej animácie  

Medzinárodný festival filmov pre deti a mládež Zlín Film Festival počas svojho 65. ročníka oslávi 60 rokov slovenskej animácie. Pri tejto príležitosti uvedie dve pásma krátkych slovenských animovaných filmov, jedno pre dospelých a druhé pre detských divákov. V oficiálnom súťažnom i nesúťažnom programe festivalu sa predstaví 18 súčasných slovenských a koprodukčných filmov. Zlín Film Festival sa koná v termíne od 29. mája do 4. júna. Okrúhle 60. výročie slovenskej animácie oslávi Zlín Film Festival dvoma pásmami, ktoré pripravil v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ). Dospelým divákom bude určená profilová sekcia zakladateľa slovenskej animácie Viktora Kubala s jeho desiatimi krátkymi filmami. V sekcii pre deti so šiestimi krátkymi filmami sa predstavia aj ďalší slovenskí tvorcovia. Zo zbierok SFÚ sa v Zlíne celkovo premietne 16 klasických animovaných krátkych filmov. Svet Viktora Kubala Pásmo nazvané Svet Viktora Kubala tvoria autorove snímky z obdobia rokov 1944 až 1982. Pásmo uvedie slovenská teoretička animovaného filmu Eva Šošková. Obe pásma pre festival pripravila spolu s Leou Pagáčovou z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Premietať sa budú filmy Tajomný dedo (1944), Vstupujeme do doby atómovej (1963), Zem (1966), Postup (1968), Šach (1974), Kino (1977), Rebrík (1978), Jedináčik (1979), Mikroskop (1981) a Selekcia (1982). Pásmo filmov pre deti nazvané Janko Hraško a ďalšie animované filmy predstaví diela Mazanica (1972) Vladimíra...
Hlas lesa, réžia Zuzana Piussi. Foto: Filmtopia

Záujem o lesy jej do života priniesol environmentálny žiaľ

Les sa vychováva pílou a sekerou, tak to odjakživa učili lesníkov v škole. Prízvukujú to viacerí respondenti dokumentárneho filmu Hlas lesa, ktorý v týchto dňoch prichádza do slovenských kín. Formulka o tvrdej lesníckej výchove sa stala prvotným impulzom, ktorý vyprovokoval režisérku Zuzanu Piussi, aby sa venovala téme lesov – ich výrubu a v nich žijúcej zveri. Vo svojom najnovšom dokumente zároveň oslovuje ľudí, ktorí tejto poučke protirečia. Okrem problému množstva holorubov, o ktorých prichádza čoraz viac desivých správ, sa snažila zachytiť aj stav medvedej populácie v našich lesoch – z nej sa medzi ľuďmi zároveň stal problém číslo jedna vďaka straníckym nominantom, ktorí ju využili ako vstupenku do vysokej politiky. „Film sme začali natáčať asi pred deviatimi rokmi. Záujem o túto tému mi do života priniesol environmentálny žiaľ. Je prirodzenou reakciou na to, že ľudia, ktorí majú radi prírodu a divoké zvieratá, vidia, ako sa naše lesy doslova strácajú,“ hovorí pre Film.sk režisérka Zuzana Piussi. Jej film vznikol v koprodukcii STVR a v centre záujmu stojí subkultúra slovenských lesníkov. Cez ich spôsob života, prácu a myslenie vykresľuje jednu stranu pohľadu na riešenie situácie, načrtávajúc nezhody s vedúcimi orgánmi a inými kompetentnými z oblasti ochrany životného prostredia. V paralelnej linke predstavuje slovenských ochranárov, ktorí presadzujú bezzásahové územia. Niekoľko dní strávila z Jurajom Lukáčom a Erikom Balážom...
Záber z filmu Bratia Lumièrovci – Dobrodružstvo pokračuje. Foto: Film Europe

Crème de la Crème – pohľad do histórie súčasnými očami

Ako vyzerali posledné mesiace života Márie Antoinetty a Ľudovíta XVI., keď namiesto vystrojovania dekadentných večierkov vo Versaille čakali na gilotínu v uväznení? Z akých autorských pochybností a skúseností Maurica Ravela vzniklo jeho Bolero? Ako vyzeralo a čo znamenalo porušovanie spoločenských noriem na prelome 19. a 20. storočia? Čo nám o kinematografii ako takej povedia jej korene? Desiaty ročník prehliadky francúzskeho filmu prinesie kolekciu, ktorá nielen predstaví súčasných tvorcov, ale obzrie sa tiež do histórie. Crème de la Crème sa začína v stredu 28. mája v desiatkách miest na Slovensku. „Francúzska história je opakujúcim sa námetom v ich domácej kinematografii. Okrem francúzskeho publika oslovuje aj globálne publikum – mnohé významné osobnosti francúzskej histórie sú svetovo známe. Učíme sa o nich v školách, stali sa súčasťou kultúrneho aj popkultúrneho dedičstva. Priznajme si však, dramaturgická línia tohtoročného výberu nevznikla ako vopred plánovaný koncept. Ako distribučná spoločnosť  vyberáme filmy tak, aby nám boli blízke, dôverujeme im, že oslovia divákov, a, predovšetkým, ich vieme financovať z vlastných zdrojov,“ hovorí pre Film.sk Dominik Hronec, kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe, ktorá prehliadku organizuje. „Francúzi každoročne prinášajú množstvo historických filmov. Oceňujem, že ich zároveň prispôsobujú duchu 21. storočia a nenápadne do nich vkladajú posolstvá o udalostiach, ktoré formovali náš súčasný...
Zobraziť všetky články