Záber z filmu Viktora Kubala Janko Hraško u kúzelníka, ktorý uvedie Zlín Film Festival. Foto: archív SFÚ

Festival v Zlíne pripomenie aj 60 rokov slovenskej animácie  

Písmo: A- | A+

Medzinárodný festival filmov pre deti a mládež Zlín Film Festival počas svojho 65. ročníka oslávi 60 rokov slovenskej animácie. Pri tejto príležitosti uvedie dve pásma krátkych slovenských animovaných filmov, jedno pre dospelých a druhé pre detských divákov. V oficiálnom súťažnom i nesúťažnom programe festivalu sa predstaví 18 súčasných slovenských a koprodukčných filmov. Zlín Film Festival sa koná v termíne od 29. mája do 4. júna.

Okrúhle 60. výročie slovenskej animácie oslávi Zlín Film Festival dvoma pásmami, ktoré pripravil v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ). Dospelým divákom bude určená profilová sekcia zakladateľa slovenskej animácie Viktora Kubala s jeho desiatimi krátkymi filmami. V sekcii pre deti so šiestimi krátkymi filmami sa predstavia aj ďalší slovenskí tvorcovia. Zo zbierok SFÚ sa v Zlíne celkovo premietne 16 klasických animovaných krátkych filmov.

Svet Viktora Kubala

Pásmo nazvané Svet Viktora Kubala tvoria autorove snímky z obdobia rokov 1944 až 1982. Pásmo uvedie slovenská teoretička animovaného filmu Eva Šošková. Obe pásma pre festival pripravila spolu s Leou Pagáčovou z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Premietať sa budú filmy Tajomný dedo (1944), Vstupujeme do doby atómovej (1963), Zem (1966), Postup (1968), Šach (1974), Kino (1977), Rebrík (1978), Jedináčik (1979), Mikroskop (1981) a Selekcia (1982).

Pásmo filmov pre deti nazvané Janko Hraško a ďalšie animované filmy predstaví diela Mazanica (1972) Vladimíra Lehkého, Janko Hraško u kúzelníka (1973) a Čo sa stalo Janíkovi na ceste (1981) Viktora Kubala, Ki-ki-ri-kí (1985) Františka Jurišiča, Kúzelník a kvetinárka (1986) Vlastimila Herolda a Jožinkovo vesmírne dobrodružstvo (1990) Vladimíra Pikalíka. Osobne toto pásmo príde uviesť animátor a režisér Štefan Martauz, ktorý sa animátorsky podieľal na filme Ki-ki-ri-kí.

 V roku 2025 oslavuje slovenská animácia 60 rokov svojej existencie. Hoci je za prvý slovenský animovaný film považovaná Studňa lásky z roku 1944 od zakladateľa slovenskej animácie Viktora Kubala, slovenský animovaný film sa inštitucionalizoval až v roku 1965,“ hovorí pri príležitosti 60. výročia slovenskej animácie Eva Šošková. „Prvý nadšenec animácie Viktor Kubal nebol v tvorbe podporený vedením štátneho filmu aj preto, že v spoločnom Československu už existovala v Čechách široká sieť tvorcov a štúdií, česká animácia už rezonovala v zahraničí. Na Slovensku sa však stále skloňovala jej slabá ekonomická rentabilita. Navyše nadšencov pre animáciu bolo na Slovensku málo. Okrem Kubala, ktorý odišiel od filmu ku kreslenému humoru, to boli v 50. rokoch Vlastimil Herold a Libuše Černá. Ako profesionáli prišli na Slovensko zo štúdia Bratři v triku, ale ani ich reklamná tvorba v oddelení Triku a grafu nepresvedčila vedenie filmu, aby investovalo do slovenskej animácie.

Podľa Šoškovej sa situácia v slovenskom animovanom filme začala meniť až v 60. rokoch minulého storočia. Hovorí, že „v 60. rokoch na základe neutíchajúceho záujmu zamestnancov z oddelenia Triku a grafu o animovaný film, tlaku ich ďalších podporovateľov a úspešného pôsobenia Viktora Kubala v Spravodajskom filme, bola systematická výroba animovaných filmov na Slovensku nakoniec podporená vedením štátneho filmového podniku. Od roku 1965 sa už hovorí o Skupine kresleného filmu. Obe pásma animovaných filmov, ktoré budú uvedené na zlínskom festivale, už predstavujú tvorbu štátneho štúdia Slovenská filmová tvorba Bratislava.

Najstarší svojho druhu

Zlín Film Festival je najstarším festivalom svojho druhu na svete, svojím rozsahom, históriou, tradíciou a zámerom na deti a mládež nemá v medzinárodnom meradle obdobu. Detským a dospievajúcim divákom sprístupňuje súčasnú celosvetovú filmovú tvorbu, ktorú vzhľadom na teritoriálny pôvod a nekomerčné zameranie, nemajú inde možnosť vidieť. Každoročne uvádza takmer 300 filmov z takmer 50 krajín. Slovenskú kinematografiu bude tento rok zastupovať okrem dvoch pásiem klasických animovaných filmov zo Slovenského filmového ústavu aj 18 súčasných slovenských a koprodukčných filmov v oficiálnom programe, a to v siedmich súťažných aj nesúťažných sekciách.

Premiéru na Zlín Film Festivale budú mať napríklad česko-slovenský dobrodružný rodinný historický film Fichtelberg (r. Šimon Koudelka, slovenská koproducentka Silvia Panáková) a dobrodružný rodinný česko-slovenský film Cukrkandl (r. Pavel Jandourek, slovenský koproducent Ľubomír Slivka). V českej premiére sa na festivale predstavia česko-slovensko-francúzske bábkové Príbehy z čarovnej záhrady (r. David Súkup, Leon Vidmar, Jean-Claude Rozec, Patrik Pašš ml., slovenský koproducent Juraj Krasnohorský). Film uvedú v Medzinárodnej súťaži celovečerných filmov pre deti.

Do Medzinárodnej súťaže krátkych animovaných filmov pre deti do 12 rokov sa dostali aj česko-francúzsko-slovenská snímka Ahoj leto (r. Martin Smatana, Veronika Zacharová, slovenský producent Martin Smatana) a Ako medveď zložil pieseň (r. Kristína Bajaníková, producentka Jennifer Töröková – FTF VŠMU). Tri slovenské filmy, všetky z produkcie Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, uvedie zlínsky festival v Medzinárodnej súťaži študentských filmov Zlínsky pes. Ide o tituly Hot Flush (r. Hana Hančinová, producent Roman Pivovarník), Spoveď (r. Rebeka Bizubová, producentka Emília Širotníková) a Autobus (r. Daniela Sláviková).

Záber z filmu Viktora Kubala Janko Hraško u kúzelníka. Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Filmová kritička a redaktorka Emília Kincelová. Foto: Miro Nôta

rozhovor Emília Kincelová

Desaťročia pestuje filmovú kritiku na Slovensku, stále čaká na film o Tisovi. Ulica je nervózna. Tak vníma Emília Kincelová momenty, keď to v spoločnosti politicky vrie. V mladosti uverila takejto predtuche, čo jej zachránilo život. Z prvej novinárskej skúsenosti začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia musela rýchlo vytriezvieť – opovážila sa totiž komentovať globálny obchod so zbraňami. Tvrdí, že je rada, keď sa niečo deje, i keď nie vždy jej je do smiechu. Možno aj táto črta ju predurčila venovať sa napokon celý život filmovej publicistike a kritike. Pamätá si rôzne obdobia slovenskej kinematografie. V marci oslávila deväťdesiate narodeniny a tvrdí, že slovenský film pozabudol na to, čo hýbe svetom. Pochádzate z Lučenca. Máte zmiešané korene?  Ak máte na mysli maďarské korene, tie nemám, hoci po maďarsky hovorím. Je to celé trochu zložitejšie. Nie ste prvé, čo sa ma na to pýtate. Zrejme ostala v mnohých falošná predstava, že celé južné Slovensko je maďarské. Omyl. Žilo tam veľa Slovákov, možno viac ako Maďarov, a aj iné národnosti – Nemci, Bulhari a iní. Mesto Lučenec však počas druhej svetovej vojny spadalo pod Maďarsko. Čo to znamenalo pre vašu rodinu? Otec bol právnik, starý otec sudca, ale už na penzii. Vo všeobecnosti Slováci, ktorí pracovali v advokácii a vo verejnej správe, nemohli v Maďarsku vykonávať prax. Dosť...
Peter Dubecký Zlatá kamera Peter Dubecký s cenou Zlatá kamera a Fero Fenič. Foto: IFF Art Film/Marek Rohaľ

Hercovu misiu si prevzala Anna Šišková, Zlatú kameru Peter Dubecký

Tridsiatydruhý ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film sa začal v piatok 19. júna 2026 v košickej Kunsthalle slávnostným odovzdávaním čestných cien. Organizátori si tentoraz pre návštevníkov festivalu prichystali prekvapenie. Hoci držiteľov čestných cien ohlasujú vopred, udelenie Zlatej kamery Petrovi Dubeckému držali až do otvorenia festivalu v tajnosti.   Cenu Zlatá kamera za výrazný prínos pre oblasť kinematografie prišiel počas večera vyhlásiť režisér, scenárista, producent a zakladateľ českého festivalu Febiofest Fero Fenič. Vyhlasovanie na úvod nechtiac zdramatizoval strašidelne vyzerajúcim pádom z pódia. Našťastie sa však pozbieral a mohol tak odovzdať Zlatú kameru generálnemu riaditeľovi Slovenského filmového ústavu Petrovi Dubeckému. „Film milujem od svojich troch-štyroch rokov, keď otec premietal a ja som mu pri tom pomáhal. Zostalo to v rodine. Toto ocenenie si absolútne vážim. Mandát v Slovenskom filmovom ústave mám ešte rok a pol, takže skúsim ešte veľa vecí urobiť pre kultúru, ktorá v súčasnosti naozaj nie je v dobrej kondícii,“ povedal pri preberaní ceny Dubecký. Okrem vedenia Slovenského filmového ústavu roky viedol aj Asociáciu slovenských filmových klubov. Do júna 2025 pôsobil ako predseda Rady ASFK. Takisto pôsobí ako prezident MFF Febiofest Bratislava. Ďalšiu Zlatú kameru si neskôr prevezme nemecký režisér Fatih Akin. Misia robiť svet lepším Za mimoriadny prínos hereckému umeniu ocenil festival tento...
recenzia Backrooms: Za stenou Renate Reinsve vo filme Backrooms: Za stenou. Foto: Forum Film

recenzia Backrooms: Za stenou

Nezávislá americká produkčná a distribučná spoločnosť A24 uviedla v posledných rokoch niekoľko úspešných autorských filmov – spomedzi nich napríklad sci-fi komédiu Všetko, všade, naraz (2022), ktorá vyhrala sedem Oscarov. A24 sa vo svojej tvorbe zameriava na netradičné snímky, často bizarné horory redefinujúce limity tohto žánru. Psychologický horor Backrooms: Za stenou (2026) sa stal od jeho májovej premiéry ich najzárobkovejším filmom. Režíroval ho len dvadsaťročný Kane Parsons. Úspech filmu Backrooms: Za stenou vychádza z popularity jeho predchodcu, internetového seriálu založeného na fiktívnych found footage záznamoch. Kane Parsons ho vytvoril v roku 2022 ako reakciu na virálnu fotografiu vyprázdneného kancelárskeho interiéru, vďaka ktorej sa „the backrooms” stali hororovou povesťou o desivých fiktívnych priestoroch. Parsons pracuje s vizuálom pôvodnej fotografie aj v seriáli, a neskôr aj vo svojom celovečernom filme. Oba zasadzuje do nekonečného bludiska, náhodne rozdeleného priečkami so žltou tapetou, pokrytého celoplošným kobercom a nepríjemným bzučiacim osvetlením. Desivé priestory Film pracuje s prvkami found footage, no nestavia na nich celý príbeh. Sledujeme dve línie hlavných postáv, terapeutku Mary Kline (Renate Reinsve) a jej klienta Clarka (Chiwetel Ejiofor), majiteľa krachujúceho obchodu s nábytkom. Clarke sa pre nezhody s manželkou a problémy s alkoholom dočasne presťahuje do svojho obchodu. No časom zisťuje, že sa...
Zobraziť všetky články