Záber z filmu Viktora Kubala Janko Hraško u kúzelníka, ktorý uvedie Zlín Film Festival. Foto: archív SFÚ

Festival v Zlíne pripomenie aj 60 rokov slovenskej animácie  

Písmo: A- | A+

Medzinárodný festival filmov pre deti a mládež Zlín Film Festival počas svojho 65. ročníka oslávi 60 rokov slovenskej animácie. Pri tejto príležitosti uvedie dve pásma krátkych slovenských animovaných filmov, jedno pre dospelých a druhé pre detských divákov. V oficiálnom súťažnom i nesúťažnom programe festivalu sa predstaví 18 súčasných slovenských a koprodukčných filmov. Zlín Film Festival sa koná v termíne od 29. mája do 4. júna.

Okrúhle 60. výročie slovenskej animácie oslávi Zlín Film Festival dvoma pásmami, ktoré pripravil v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ). Dospelým divákom bude určená profilová sekcia zakladateľa slovenskej animácie Viktora Kubala s jeho desiatimi krátkymi filmami. V sekcii pre deti so šiestimi krátkymi filmami sa predstavia aj ďalší slovenskí tvorcovia. Zo zbierok SFÚ sa v Zlíne celkovo premietne 16 klasických animovaných krátkych filmov.

Svet Viktora Kubala

Pásmo nazvané Svet Viktora Kubala tvoria autorove snímky z obdobia rokov 1944 až 1982. Pásmo uvedie slovenská teoretička animovaného filmu Eva Šošková. Obe pásma pre festival pripravila spolu s Leou Pagáčovou z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Premietať sa budú filmy Tajomný dedo (1944), Vstupujeme do doby atómovej (1963), Zem (1966), Postup (1968), Šach (1974), Kino (1977), Rebrík (1978), Jedináčik (1979), Mikroskop (1981) a Selekcia (1982).

Pásmo filmov pre deti nazvané Janko Hraško a ďalšie animované filmy predstaví diela Mazanica (1972) Vladimíra Lehkého, Janko Hraško u kúzelníka (1973) a Čo sa stalo Janíkovi na ceste (1981) Viktora Kubala, Ki-ki-ri-kí (1985) Františka Jurišiča, Kúzelník a kvetinárka (1986) Vlastimila Herolda a Jožinkovo vesmírne dobrodružstvo (1990) Vladimíra Pikalíka. Osobne toto pásmo príde uviesť animátor a režisér Štefan Martauz, ktorý sa animátorsky podieľal na filme Ki-ki-ri-kí.

 „V roku 2025 oslavuje slovenská animácia 60 rokov svojej existencie. Hoci je za prvý slovenský animovaný film považovaná Studňa lásky z roku 1944 od zakladateľa slovenskej animácie Viktora Kubala, slovenský animovaný film sa inštitucionalizoval až v roku 1965,“ hovorí pri príležitosti 60. výročia slovenskej animácie Eva Šošková. „Prvý nadšenec animácie Viktor Kubal nebol v tvorbe podporený vedením štátneho filmu aj preto, že v spoločnom Československu už existovala v Čechách široká sieť tvorcov a štúdií, česká animácia už rezonovala v zahraničí. Na Slovensku sa však stále skloňovala jej slabá ekonomická rentabilita. Navyše nadšencov pre animáciu bolo na Slovensku málo. Okrem Kubala, ktorý odišiel od filmu ku kreslenému humoru, to boli v 50. rokoch Vlastimil Herold a Libuše Černá. Ako profesionáli prišli na Slovensko zo štúdia Bratři v triku, ale ani ich reklamná tvorba v oddelení Triku a grafu nepresvedčila vedenie filmu, aby investovalo do slovenskej animácie.“

Podľa Šoškovej sa situácia v slovenskom animovanom filme začala meniť až v 60. rokoch minulého storočia. Hovorí, že „v 60. rokoch na základe neutíchajúceho záujmu zamestnancov z oddelenia Triku a grafu o animovaný film, tlaku ich ďalších podporovateľov a úspešného pôsobenia Viktora Kubala v Spravodajskom filme, bola systematická výroba animovaných filmov na Slovensku nakoniec podporená vedením štátneho filmového podniku. Od roku 1965 sa už hovorí o Skupine kresleného filmu.„ Obe pásma animovaných filmov, ktoré budú uvedené na zlínskom festivale, už predstavujú tvorbu štátneho štúdia Slovenská filmová tvorba Bratislava.

Najstarší svojho druhu

Zlín Film Festival je najstarším festivalom svojho druhu na svete, svojím rozsahom, históriou, tradíciou a zámerom na deti a mládež nemá v medzinárodnom meradle obdobu. Detským a dospievajúcim divákom sprístupňuje súčasnú celosvetovú filmovú tvorbu, ktorú vzhľadom na teritoriálny pôvod a nekomerčné zameranie, nemajú inde možnosť vidieť. Každoročne uvádza takmer 300 filmov z takmer 50 krajín. Slovenskú kinematografiu bude tento rok zastupovať okrem dvoch pásiem klasických animovaných filmov zo Slovenského filmového ústavu aj 18 súčasných slovenských a koprodukčných filmov v oficiálnom programe, a to v siedmich súťažných aj nesúťažných sekciách.

Premiéru na Zlín Film Festivale budú mať napríklad česko-slovenský dobrodružný rodinný historický film Fichtelberg (r. Šimon Koudelka, slovenská koproducentka Silvia Panáková) a dobrodružný rodinný česko-slovenský film Cukrkandl (r. Pavel Jandourek, slovenský koproducent Ľubomír Slivka). V českej premiére sa na festivale predstavia česko-slovensko-francúzske bábkové Príbehy z čarovnej záhrady (r. David Súkup, Leon Vidmar, Jean-Claude Rozec, Patrik Pašš ml., slovenský koproducent Juraj Krasnohorský). Film uvedú v Medzinárodnej súťaži celovečerných filmov pre deti.

Do Medzinárodnej súťaže krátkych animovaných filmov pre deti do 12 rokov sa dostali aj česko-francúzsko-slovenská snímka Ahoj leto (r. Martin Smatana, Veronika Zacharová, slovenský producent Martin Smatana) a Ako medveď zložil pieseň (r. Kristína Bajaníková, producentka Jennifer Töröková – FTF VŠMU). Tri slovenské filmy, všetky z produkcie Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, uvedie zlínsky festival v Medzinárodnej súťaži študentských filmov Zlínsky pes. Ide o tituly Hot Flush (r. Hana Hančinová, producent Roman Pivovarník), Spoveď (r. Rebeka Bizubová, producentka Emília Širotníková) a Autobus (r. Daniela Sláviková).

Záber z filmu Viktora Kubala Janko Hraško u kúzelníka. Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články