Záber z filmu Viktora Kubala Janko Hraško u kúzelníka, ktorý uvedie Zlín Film Festival. Foto: archív SFÚ

Festival v Zlíne pripomenie aj 60 rokov slovenskej animácie  

Písmo: A- | A+

Medzinárodný festival filmov pre deti a mládež Zlín Film Festival počas svojho 65. ročníka oslávi 60 rokov slovenskej animácie. Pri tejto príležitosti uvedie dve pásma krátkych slovenských animovaných filmov, jedno pre dospelých a druhé pre detských divákov. V oficiálnom súťažnom i nesúťažnom programe festivalu sa predstaví 18 súčasných slovenských a koprodukčných filmov. Zlín Film Festival sa koná v termíne od 29. mája do 4. júna.

Okrúhle 60. výročie slovenskej animácie oslávi Zlín Film Festival dvoma pásmami, ktoré pripravil v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ). Dospelým divákom bude určená profilová sekcia zakladateľa slovenskej animácie Viktora Kubala s jeho desiatimi krátkymi filmami. V sekcii pre deti so šiestimi krátkymi filmami sa predstavia aj ďalší slovenskí tvorcovia. Zo zbierok SFÚ sa v Zlíne celkovo premietne 16 klasických animovaných krátkych filmov.

Svet Viktora Kubala

Pásmo nazvané Svet Viktora Kubala tvoria autorove snímky z obdobia rokov 1944 až 1982. Pásmo uvedie slovenská teoretička animovaného filmu Eva Šošková. Obe pásma pre festival pripravila spolu s Leou Pagáčovou z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Premietať sa budú filmy Tajomný dedo (1944), Vstupujeme do doby atómovej (1963), Zem (1966), Postup (1968), Šach (1974), Kino (1977), Rebrík (1978), Jedináčik (1979), Mikroskop (1981) a Selekcia (1982).

Pásmo filmov pre deti nazvané Janko Hraško a ďalšie animované filmy predstaví diela Mazanica (1972) Vladimíra Lehkého, Janko Hraško u kúzelníka (1973) a Čo sa stalo Janíkovi na ceste (1981) Viktora Kubala, Ki-ki-ri-kí (1985) Františka Jurišiča, Kúzelník a kvetinárka (1986) Vlastimila Herolda a Jožinkovo vesmírne dobrodružstvo (1990) Vladimíra Pikalíka. Osobne toto pásmo príde uviesť animátor a režisér Štefan Martauz, ktorý sa animátorsky podieľal na filme Ki-ki-ri-kí.

 „V roku 2025 oslavuje slovenská animácia 60 rokov svojej existencie. Hoci je za prvý slovenský animovaný film považovaná Studňa lásky z roku 1944 od zakladateľa slovenskej animácie Viktora Kubala, slovenský animovaný film sa inštitucionalizoval až v roku 1965,“ hovorí pri príležitosti 60. výročia slovenskej animácie Eva Šošková. „Prvý nadšenec animácie Viktor Kubal nebol v tvorbe podporený vedením štátneho filmu aj preto, že v spoločnom Československu už existovala v Čechách široká sieť tvorcov a štúdií, česká animácia už rezonovala v zahraničí. Na Slovensku sa však stále skloňovala jej slabá ekonomická rentabilita. Navyše nadšencov pre animáciu bolo na Slovensku málo. Okrem Kubala, ktorý odišiel od filmu ku kreslenému humoru, to boli v 50. rokoch Vlastimil Herold a Libuše Černá. Ako profesionáli prišli na Slovensko zo štúdia Bratři v triku, ale ani ich reklamná tvorba v oddelení Triku a grafu nepresvedčila vedenie filmu, aby investovalo do slovenskej animácie.“

Podľa Šoškovej sa situácia v slovenskom animovanom filme začala meniť až v 60. rokoch minulého storočia. Hovorí, že „v 60. rokoch na základe neutíchajúceho záujmu zamestnancov z oddelenia Triku a grafu o animovaný film, tlaku ich ďalších podporovateľov a úspešného pôsobenia Viktora Kubala v Spravodajskom filme, bola systematická výroba animovaných filmov na Slovensku nakoniec podporená vedením štátneho filmového podniku. Od roku 1965 sa už hovorí o Skupine kresleného filmu.„ Obe pásma animovaných filmov, ktoré budú uvedené na zlínskom festivale, už predstavujú tvorbu štátneho štúdia Slovenská filmová tvorba Bratislava.

Najstarší svojho druhu

Zlín Film Festival je najstarším festivalom svojho druhu na svete, svojím rozsahom, históriou, tradíciou a zámerom na deti a mládež nemá v medzinárodnom meradle obdobu. Detským a dospievajúcim divákom sprístupňuje súčasnú celosvetovú filmovú tvorbu, ktorú vzhľadom na teritoriálny pôvod a nekomerčné zameranie, nemajú inde možnosť vidieť. Každoročne uvádza takmer 300 filmov z takmer 50 krajín. Slovenskú kinematografiu bude tento rok zastupovať okrem dvoch pásiem klasických animovaných filmov zo Slovenského filmového ústavu aj 18 súčasných slovenských a koprodukčných filmov v oficiálnom programe, a to v siedmich súťažných aj nesúťažných sekciách.

Premiéru na Zlín Film Festivale budú mať napríklad česko-slovenský dobrodružný rodinný historický film Fichtelberg (r. Šimon Koudelka, slovenská koproducentka Silvia Panáková) a dobrodružný rodinný česko-slovenský film Cukrkandl (r. Pavel Jandourek, slovenský koproducent Ľubomír Slivka). V českej premiére sa na festivale predstavia česko-slovensko-francúzske bábkové Príbehy z čarovnej záhrady (r. David Súkup, Leon Vidmar, Jean-Claude Rozec, Patrik Pašš ml., slovenský koproducent Juraj Krasnohorský). Film uvedú v Medzinárodnej súťaži celovečerných filmov pre deti.

Do Medzinárodnej súťaže krátkych animovaných filmov pre deti do 12 rokov sa dostali aj česko-francúzsko-slovenská snímka Ahoj leto (r. Martin Smatana, Veronika Zacharová, slovenský producent Martin Smatana) a Ako medveď zložil pieseň (r. Kristína Bajaníková, producentka Jennifer Töröková – FTF VŠMU). Tri slovenské filmy, všetky z produkcie Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, uvedie zlínsky festival v Medzinárodnej súťaži študentských filmov Zlínsky pes. Ide o tituly Hot Flush (r. Hana Hančinová, producent Roman Pivovarník), Spoveď (r. Rebeka Bizubová, producentka Emília Širotníková) a Autobus (r. Daniela Sláviková).

Záber z filmu Viktora Kubala Janko Hraško u kúzelníka. Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články