26. MFDF Jeden svet ceny Záber z víťazného filmu Čo s Peťom?. Foto: GNOMON Film

Film Čo s Peťom? je víťazom 26. MFDF Jeden svet, festival pokračuje online

Písmo: A- | A+

Hlavnú cenu 26. ročníka Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet v sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva získal v nedeľu 26. októbra film Čo s Peťom? Český režisér Martin Trabalík v ňom sleduje otca, ktorý po smrti manželky prevzal starostlivosť o dve dospievajúce deti, dcéru Vanesu a syna Petra. Ten trpí vážnou poruchou autistického spektra.

„Tento dojímavý film je úprimným a nekompromisným pohľadom na rodinné vzťahy. Režisér sa nebojí odhaliť zložitosť starostlivosti o blízkych s vývinovým znevýhodnením bez prikrášlenia či pátosu. Zaujal nás tým, ako ponúka detailný, citlivý a neidealizovaný pohľad na každodenné výzvy, ktorým čelia rodiny, keď sa snažia žiť dôstojne a s láskou,“ uviedla v zdôvodnení medzinárodná porota. Tento rok ju tvorili spisovateľka a filmová programmerka Olivia Popp, režisér a vizuálny umelec Jakub Socha, a tradične aj autorka víťazného filmu minulého ročníka – režisérka Jarmila Štuková.

26. MFDF Jeden svet ceny Režisér Martin Trabalík a producent Jan Bodnár ocenení za film Čo s Peťom? Foto: MFDF Jeden svet
Režisér Martin Trabalík a producent Jan Bodnár ocenení za film Čo s Peťom? Foto: MFDF Jeden svet

Režisér Martin Trabalík si na slávnostnom odovzdávaní spolu s producentom filmu Janom Bodnárom prevzal finančnú odmenu vo výške 2000 eur a originálnu sklenenú sošku. Pre 26. MFDF Jeden svet ju vytvoril študent Vysokej školy výtvarných umení Jakub Sojka.

Liek proti rezignácii

Špeciálne uznanie v sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva získal na 26. MFDF Jeden svet film Chvíľky nádeje českej režisérky Amálie Kovářovej. Porota ocenila, že „film v sebe nesie ducha Václava Havla a Nežnej revolúcie. Pripomína nám, že boj za demokraciu sa nikdy nekončí.

Snímka Chvíľky nádeje získala aj Cenu DAFilms.sk.„Film Chvíľky nádeje je liekom proti rezignácii, beznádeji a letargii v našej spoločnosti, ktorá sa prizerá úpadku len nedávno získanej demokracie a slobody. Hoci sa zdáme sami sebe ako jednotlivci bezmocní, protagonisti aj autori filmu ukazujú, že každý z nás je na ceste k zmene dôležitý. Aj keď o ňu treba opakovane bojovať…,“píše sa v odôvodnení.

Film ako príspevok k ochrane ľudských práv

V novej medzinárodnej sekcii Európsky glitch, zameranej na mladých filmárov a filmárky, ktorí prekračujú hranice dokumentárnej formy a prinášajú inovatívne vízie spoločného európskeho priestoru, udelili hlavnú cenu gruzínskej režisérke Ketevan Vashagashvili. Súťažila s filmom Deväťmesačná zmluva.

Porota na Deväťmesačnej zmluve ocenila, že je nej silným príkladom toho, ako filmové umenie môže prispievať k obrane ľudských práv. „Ide o výnimočne osobný a silný príbeh, ktorý výstižne zachytáva nielen politický kontext Gruzínska, ale aj celej Európy. Obdivovali sme citlivý prístup režisérky k protagonistkám a jej hlboké prepojenie s nimi. Intenzívna a intímna kamera vtiahne diváka do rodinného prostredia tak, že sa stáva jeho súčasťou. Vzťah matky a dcéry sa pred našimi očami rozvíja vo všetkej svojej sile a starostlivosti, čo umožňuje ešte hlbšie precítiť feministickú perspektívu postáv aj samotnej autorky – ich oddanosť, empatiu a posilnenie,“ uviedla porota sekcie Európsky glitch. Tvorili ju režisérka a producentka Ivana Laučíková, filmový publicista a dramaturg Tomáš Poštulka a režisérka a scenáristka Lidija Zelovic.

Cenu študentskej poroty Na druhý pohľad, zameranú na nekonvenčnú dokumentaristiku, získal ukrajinský film Militantropos. „Mozaikovité mikropríbehy obyvateľov vytvárajú jednotný príbeh národa – organicky, neinscenovane a bez pátosu. Režisérske trio Alina Gorlova, Simon Mozgovyi a Yelizaveta Smit dokazuje, že niekedy netreba veľa slov, aby sme pochopili podstatu vojny,“uviedla študentská porota.

Plnšie kinosály, najbohatší sprievodný program

Tento ročník festivalu sa vydaril nad všetky očakávania. Mali sme plnšie kinosály než kedykoľvek predtým a zároveň najbohatší sprievodný program. Myslím si, že za týmto úspechom stojí predovšetkým podpora a spoločné úsilie všetkých partnerov, od tých finančných až po médiá, odborníkov a umelcov, ktorí aktívne prispeli do programu a pritiahli so sebou aj svoje komunity,“povedala riaditeľka festivalu Eva Križková. Ešte začiatkom roka bol festival existenčne ohrozený. Nezískal totiž podporu z Audiovizuálneho fondu, hoci odborná komisia ho odporučila podporiť.

Jeden svet pokračuje online

Hoci sa „živá“ časť festivalu Jeden svet v bratislavskom Kine Lumière skončila (festival sa tu konal od 21. do 26. októbra 2025), diváci a diváčky na Slovensku si môžu pozrieť výber ôsmich dokumentárnych filmov, vrátane víťaznej snímky Čo s Peťom?, online. Do 2. novembra sú dostupné na webe festivalu a na portáli DAFilms.sk.

Filmy online:

Čo s Peťom?

Listy pre Hawu

Deväťmesačná zmluva

Hosť

Domáci zápas

Prázdny hrob

K lipicanom máme ďaleko

Môj drahý Teo

Online výber filmov si možno pozrieť výhradne so špeciálnym CINEPASSOM ONLINE. K dispozícii sú tri cenové hladiny 3 eur / 20 eur / 30 eur. Je len na publiku, akú cenu zaplatí.

Autor:

Záber z víťazného filmu Čo s Peťom? Foto: GNOMON Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články