Jeden svet 2025 Záber z filmu Hranice vernosti. Foto: Jeden svet

Jeden svet – pozrieť sa pravde do očí cez oko kamery

Písmo: A- | A+

Onedlho otvorí Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet svoj 26. ročník. Odvážne a oceňované dokumenty zo svetovej kinematografie uvedú v Bratislave od 21. do 26. októbra. Následne Jeden svet vybrané filmy od 27. októbra do 2. novembra uvedie online.

Tentokrát sa festival koná bez podpory Audiovizuálneho fondu. Organizátori aj napriek tomu dokázali postaviť program, v ktorom diváci stále nájdu kvalitu a pestrosť.

Režisér Mstyslav Chernov získal vlani Oscara za mrazivú snímku 20 dní v Mariupole. Tento rok otvorí 26. festival Jeden svet jeho nový film 2000 metrov do Andrivky. „Mstyslav Chernov nie je na našom festivale nováčikom. Pred dvomi rokmi sme s veľkým úspechom uviedli jeho predchádzajúci titul 20 dní v Mariupole. Na jeho nový film sme netrpezlivo čakali s vedomím, že rovnako je na tom aj naše diváctvo. Navyše, situácia na ukrajinskom fronte je veľmi napätá. Vnímame potrebu aktívne pripomínať v našej spoločnosti, čo sa naozaj v tejto vojne deje. Chirurgicky presný a priamy Chernov to robí spôsobom, ktorý diváka šokuje. My ale veríme, že pozrieť sa pravde do očí môže byť pre spoločnosť, akou je aktuálne tá naša slovenská, terapeutické,“ hovorí pre filmsk.sk riaditeľka festivalu Jeden svet Eva Križková.

Záber z filmu 2000 metrov od Andrivky ukrajinského režiséra Mstyslava Chernova.
Záber z filmu 2000 metrov od Andrivky ukrajinského režiséra Mstyslava Chernova. Foto: Jeden svet

Konflikt vonku, konflikt v nás

Vojna na Ukrajine nebude jediným konfliktom, ktorý sa objaví v programe festivalu. „Náš medzinárodný programový tím sa zameriava predovšetkým na hľadanie autentických autorských hlasov zvnútra komunít a krajín, kde sa odohrávajú konflikty a spoločenské drámy, ktoré médiá na Slovensku nepokrývajú vôbec, alebo len veľmi málo,“vysvetľuje Križková. Návštevníci tak v programe nájdu film Sudán, nezabudni na nás o kultúrnom hnutí v tejto krajine, kde prebieha aktuálne najväčšia humanitárna kríza na svete. „Na Slovensku o tom ale neinformuje absolútne nikto. Film Vykroč s dušou na dlani zase prináša autentické svedectvo z prostredia každodenného života obyvateľstva Gazy pod izraelskými bombardérmi a blokádou humanitárnej pomoci. Do tretice by som vypichla film Listy Hawe. Je krásnym intímnym svedectvom jednej rodiny, troch generácií žien v Afganistane, ktorých životy rozvrátil návrat Talibanu k moci.

Glitch v systéme

Novinkou na 26. festivale Jeden svet je programová sekcia s názvom Európsky glitch. Ponúkne prvé alebo druhé filmy začínajúcich filmárok a filmárov, ktorí sa zameriavajú na určité chyby v systéme. „Práve v týchto poruchách vzniká priestor pre nové perspektívy, odvážne vízie a inovatívne pohľady na budúcnosť. Tento prístup je príznačný pre celý 26. ročník nášho festivalu,“ hovorí riaditeľka.

Pilotný ročník súťažnej sekcie predstaví tri filmy. „Deväťmesačná zmluva nás zavedie do Gruzínska, kde sa matka samoživiteľka rozhodne v záujme uživenia svojej dcéry opakovane podstupovať surogátne materstvo. Druhý film z tejto sekcie s názvom Prázdny hrob nás vezme do súčasnej Tanzánie a Nemecka, kde dodnes vystavujú v múzeách kosti uzurpované kolonizátormi. Rodiny, ktoré trpia traumou z ukradnutej identity a násilne pretrhnutej rodinnej tradície sa pokúšajú získať kosti späť a vymôcť si od súčasnej európskej krajiny ospravedlnenie a zadosťučinenie. Trojicu filmov uzatvára film K lipicanom máme ďaleko. Ukazuje, že ani v tak zdanlivo multikultúrnej krajine, akou je Rakúsko nefunguje všetko tak hladko a inkluzívne, ako by sme si predstavovali. Stať sa Rakúšankou ak ste sa nenarodili rakúskym rodičom je vlastne takmer nemožné.

Z nevýhody výhoda

Tento rok sme po prvýkrát po viacerých rokoch nedostali podporu z Audiovizuálneho fondu, a to aj napriek odporúčaniam odbornej komisie. Z toho dôvodu sme čelili veľkej finančnej, a z toho vyplývajúcej dramaturgickej výzve. Pokúsili sme sa – a ja verím, že úspešne – vyťažiť z tejto situácie maximum.“ Do programu sa im podarilo dostať „len“ 15 celovečerných filmov, „ale je to naozaj špičková vzorka toho najlepšieho a najodvážnejšieho zo svetovej dokumentárnej tvorby.

Riaditeľka festivalu v tom nachádza aj výhodu. Filmy v programe sa takmer vôbec neprekrývajú a diváci si tak môžu prakticky pozrieť všetky vybrané tituly. Premietania doplnia originálne a premyslené sprievodné podujatia, aby návštevníci a návštevníčky odchádzali tento rok z festivalu „nabití nádejou a motiváciou, akú dokáže v ľuďoch vyvolať len spoločné zdieľanie zážitku s autentickou a kritickou súčasnou kultúrou.

Takými bude napríklad workshop aktivistického dvojradového korčuľovania, prechádzka za kameňmi ľudí zmiznutých počas holokaustu, feministický happening Bezpečná krajina v spolupráci s Otvorenou kultúrou alebo afterka v Novej Cvernovke spojená so skvelými DJmi a benefičným tetovaním pre Palestínu. Pre filmových profesionálov pripravili medzinárodný workshop ekologického filmovania – Climate Storytelling a medzinárodnú panelovú diskusiu Audiovízia bez bariér. V nej budú debatovať špičkové expertky z Portugalska a Poľska, ale aj člen rady Audovizuálneho fondu o možnostiach a spôsobe, ako konečne systémovo riešiť sprístupnenie slovenskej kinodistribúcie pre diváctvo s poruchami sluchu a zraku.

Slovensko a Česko za ľudské práva

Rada by som upriamila pozornosť na súťažnú sekciu Slovensko a Česko za ľudské práva. V nej máme tento rok  výhradne premiéry,“ upozorňuje Eva Križková. V sekcii sa stretnú filmy po prvý raz uvedené na Slovensku a tiež slovenské filmy, pre ktoré to bude prvé verejné uvedenie. „Tešíme sa, že sa nám podarilo získať svetovú premiéru dlho pripravovaného časozberného dokumentu Diany Fabiánovej Hranice vernosti. Kriticky reflektuje kultúru zamlčiavania v slovenských rodinách. Veríme, že zarezonuje tiež vysoko aktuálna snímka Chvilky naděje o protestnom hnutí Milion chvilek v Čechách,“ dodáva. Sekcia predstaví šesť filmov a každý titul budú sprevádzať aj diskusie s tvorcami.

Hádam najväčším lákadlom programu 26. ročníka festivalu Jeden svet je oceňovaný film Domáci zápas o náraste pravicového extrémizmu v holandskej spoločnosti, ktorý osobne uvedie jeho režisérka Lidija Zelovic,“ upozorňuje Križková. Riaditeľka Jedného sveta tiež upriamuje pozornosť na film Marlee Matlin: Konečne niekto. Ten zobrazuje úspešnú životnú dráhu Oscarom ocenenej nepočujúcej herečky, ktorá je absolútnou hviezdou a vzorom pre nepočujúce komunity po celom svete. „Nakrútila ho tiež nepočujúca režisérka a preto primárnym jazykom filmu je americký posunkový jazyk. A my ho na Jednom svete uvádzame samozrejme s anglickými a slovenskými prekladovými titulkami.

Záber z filmu Hranice vernosti. Foto: Jeden svet

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články