Jeden svet 2025 Záber z filmu Hranice vernosti. Foto: Jeden svet

Jeden svet – pozrieť sa pravde do očí cez oko kamery

Písmo: A- | A+

Onedlho otvorí Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet svoj 26. ročník. Odvážne a oceňované dokumenty zo svetovej kinematografie uvedú v Bratislave od 21. do 26. októbra. Následne Jeden svet vybrané filmy od 27. októbra do 2. novembra uvedie online.

Tentokrát sa festival koná bez podpory Audiovizuálneho fondu. Organizátori aj napriek tomu dokázali postaviť program, v ktorom diváci stále nájdu kvalitu a pestrosť.

Režisér Mstyslav Chernov získal vlani Oscara za mrazivú snímku 20 dní v Mariupole. Tento rok otvorí 26. festival Jeden svet jeho nový film 2000 metrov do Andrivky. „Mstyslav Chernov nie je na našom festivale nováčikom. Pred dvomi rokmi sme s veľkým úspechom uviedli jeho predchádzajúci titul 20 dní v Mariupole. Na jeho nový film sme netrpezlivo čakali s vedomím, že rovnako je na tom aj naše diváctvo. Navyše, situácia na ukrajinskom fronte je veľmi napätá. Vnímame potrebu aktívne pripomínať v našej spoločnosti, čo sa naozaj v tejto vojne deje. Chirurgicky presný a priamy Chernov to robí spôsobom, ktorý diváka šokuje. My ale veríme, že pozrieť sa pravde do očí môže byť pre spoločnosť, akou je aktuálne tá naša slovenská, terapeutické,“ hovorí pre filmsk.sk riaditeľka festivalu Jeden svet Eva Križková.

Záber z filmu 2000 metrov od Andrivky ukrajinského režiséra Mstyslava Chernova.
Záber z filmu 2000 metrov od Andrivky ukrajinského režiséra Mstyslava Chernova. Foto: Jeden svet

Konflikt vonku, konflikt v nás

Vojna na Ukrajine nebude jediným konfliktom, ktorý sa objaví v programe festivalu. „Náš medzinárodný programový tím sa zameriava predovšetkým na hľadanie autentických autorských hlasov zvnútra komunít a krajín, kde sa odohrávajú konflikty a spoločenské drámy, ktoré médiá na Slovensku nepokrývajú vôbec, alebo len veľmi málo,“vysvetľuje Križková. Návštevníci tak v programe nájdu film Sudán, nezabudni na nás o kultúrnom hnutí v tejto krajine, kde prebieha aktuálne najväčšia humanitárna kríza na svete. „Na Slovensku o tom ale neinformuje absolútne nikto. Film Vykroč s dušou na dlani zase prináša autentické svedectvo z prostredia každodenného života obyvateľstva Gazy pod izraelskými bombardérmi a blokádou humanitárnej pomoci. Do tretice by som vypichla film Listy Hawe. Je krásnym intímnym svedectvom jednej rodiny, troch generácií žien v Afganistane, ktorých životy rozvrátil návrat Talibanu k moci.

Glitch v systéme

Novinkou na 26. festivale Jeden svet je programová sekcia s názvom Európsky glitch. Ponúkne prvé alebo druhé filmy začínajúcich filmárok a filmárov, ktorí sa zameriavajú na určité chyby v systéme. „Práve v týchto poruchách vzniká priestor pre nové perspektívy, odvážne vízie a inovatívne pohľady na budúcnosť. Tento prístup je príznačný pre celý 26. ročník nášho festivalu,“ hovorí riaditeľka.

Pilotný ročník súťažnej sekcie predstaví tri filmy. „Deväťmesačná zmluva nás zavedie do Gruzínska, kde sa matka samoživiteľka rozhodne v záujme uživenia svojej dcéry opakovane podstupovať surogátne materstvo. Druhý film z tejto sekcie s názvom Prázdny hrob nás vezme do súčasnej Tanzánie a Nemecka, kde dodnes vystavujú v múzeách kosti uzurpované kolonizátormi. Rodiny, ktoré trpia traumou z ukradnutej identity a násilne pretrhnutej rodinnej tradície sa pokúšajú získať kosti späť a vymôcť si od súčasnej európskej krajiny ospravedlnenie a zadosťučinenie. Trojicu filmov uzatvára film K lipicanom máme ďaleko. Ukazuje, že ani v tak zdanlivo multikultúrnej krajine, akou je Rakúsko nefunguje všetko tak hladko a inkluzívne, ako by sme si predstavovali. Stať sa Rakúšankou ak ste sa nenarodili rakúskym rodičom je vlastne takmer nemožné.

Z nevýhody výhoda

Tento rok sme po prvýkrát po viacerých rokoch nedostali podporu z Audiovizuálneho fondu, a to aj napriek odporúčaniam odbornej komisie. Z toho dôvodu sme čelili veľkej finančnej, a z toho vyplývajúcej dramaturgickej výzve. Pokúsili sme sa – a ja verím, že úspešne – vyťažiť z tejto situácie maximum.“ Do programu sa im podarilo dostať „len“ 15 celovečerných filmov, „ale je to naozaj špičková vzorka toho najlepšieho a najodvážnejšieho zo svetovej dokumentárnej tvorby.

Riaditeľka festivalu v tom nachádza aj výhodu. Filmy v programe sa takmer vôbec neprekrývajú a diváci si tak môžu prakticky pozrieť všetky vybrané tituly. Premietania doplnia originálne a premyslené sprievodné podujatia, aby návštevníci a návštevníčky odchádzali tento rok z festivalu „nabití nádejou a motiváciou, akú dokáže v ľuďoch vyvolať len spoločné zdieľanie zážitku s autentickou a kritickou súčasnou kultúrou.

Takými bude napríklad workshop aktivistického dvojradového korčuľovania, prechádzka za kameňmi ľudí zmiznutých počas holokaustu, feministický happening Bezpečná krajina v spolupráci s Otvorenou kultúrou alebo afterka v Novej Cvernovke spojená so skvelými DJmi a benefičným tetovaním pre Palestínu. Pre filmových profesionálov pripravili medzinárodný workshop ekologického filmovania – Climate Storytelling a medzinárodnú panelovú diskusiu Audiovízia bez bariér. V nej budú debatovať špičkové expertky z Portugalska a Poľska, ale aj člen rady Audovizuálneho fondu o možnostiach a spôsobe, ako konečne systémovo riešiť sprístupnenie slovenskej kinodistribúcie pre diváctvo s poruchami sluchu a zraku.

Slovensko a Česko za ľudské práva

Rada by som upriamila pozornosť na súťažnú sekciu Slovensko a Česko za ľudské práva. V nej máme tento rok  výhradne premiéry,“ upozorňuje Eva Križková. V sekcii sa stretnú filmy po prvý raz uvedené na Slovensku a tiež slovenské filmy, pre ktoré to bude prvé verejné uvedenie. „Tešíme sa, že sa nám podarilo získať svetovú premiéru dlho pripravovaného časozberného dokumentu Diany Fabiánovej Hranice vernosti. Kriticky reflektuje kultúru zamlčiavania v slovenských rodinách. Veríme, že zarezonuje tiež vysoko aktuálna snímka Chvilky naděje o protestnom hnutí Milion chvilek v Čechách,“ dodáva. Sekcia predstaví šesť filmov a každý titul budú sprevádzať aj diskusie s tvorcami.

Hádam najväčším lákadlom programu 26. ročníka festivalu Jeden svet je oceňovaný film Domáci zápas o náraste pravicového extrémizmu v holandskej spoločnosti, ktorý osobne uvedie jeho režisérka Lidija Zelovic,“ upozorňuje Križková. Riaditeľka Jedného sveta tiež upriamuje pozornosť na film Marlee Matlin: Konečne niekto. Ten zobrazuje úspešnú životnú dráhu Oscarom ocenenej nepočujúcej herečky, ktorá je absolútnou hviezdou a vzorom pre nepočujúce komunity po celom svete. „Nakrútila ho tiež nepočujúca režisérka a preto primárnym jazykom filmu je americký posunkový jazyk. A my ho na Jednom svete uvádzame samozrejme s anglickými a slovenskými prekladovými titulkami.

Záber z filmu Hranice vernosti. Foto: Jeden svet

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: A zjazdujeme ďalej…

Ani šesť režisérov, ktorí sa podieľali na ôsmich týždenníkoch septembrovej kolekcie nezabránilo trendu monotónneho prispôsobenia sa straníckej predzjazdovej atmosfére. Zadanie bolo jednoducho také, v tom duchu sa niesla propaganda a obísť ju nebolo možné. Veď sa písal rok 1976. Masmédiá – aby som použil dobový termín – museli (nielen) v normalizačnom období držať líniu. A tak v týždenníku č. 13 nájdeme bilanciu úspechov od posledného zjazdu, v č. 14 reportáž zo zjazdu KSS s referátom Jozefa Lenárta, v č. 16 kontrolu plnenia volebných programov a v číslach 17 a 18 sledujeme už reportáže z XV. zjazdu KSČ v Prahe. Májová atmosféra (sviatok práce, štátny sviatok) bola príležitosťou na oceňovanie a vyznamenávanie občanov rôznych profesií: najprv to boli pedagógovia (č. 15), o týždeň neskôr folklórny súbor Mostár z Brezna (Cena Antonína Zápotockého), potom (č. 19) 9. mája udeľovali na Pražskom hrade štátne vyznamenania – medzi laureátmi nájdeme aj slovenských umelcov Vlada Bahnu a Štefana Kvietika. Medzi pracovné ocenenia patrili aj tituly Brigád socialistickej práce XV. zjazdu. Dnes sa asi iba pousmejeme nad tým, že jedným z nositeľov titulu sa stalo röntgenové oddelenie nemocnice v Skalici (č. 17). Tradične sa oslavoval manifestačným sprievodom 1. máj a oslobodenie Bratislavy (č. 20). V ôsmich týždenníkoch divák nájde jediný šot zo zahraničia (samozrejme spriateleného): Pohľadnicu z Drážďan (č. 16). Nuž a tak potešia „drobné zaujímavosti“: medzinárodný...
Cineama 2026 Pavel Smejkal a Debora Pastirčáková na Cineame 2025. Foto: Cineama

V Kremnici sa stretne filmová amatérska špička

Festival Cineama prinesie do Kremnice najlepšie krátke amatérske filmy z celého Slovenska a inšpirujúci víkendový program s Raťafákom Plachtom. Čarovná Kremnica sa cez víkend od 4. do 6. septembra 2026 stane hlavným mestom amatérskeho filmu. Stretnú sa v nej najlepší amatérski filmári, vrátane študentov a detí, z celého Slovenska na festivale Cineama, aby v kine Akropola, v Zechenterovej záhrade a v priestoroch Mestského kultúrneho strediska ukázali to najlepšie zo svojej tvorby. Festivalom Cineama vrcholí 34. ročník celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby, ktorá sa na Slovensku považuje za vrcholné podujatie svojho druhu. Nadväzuje na tradíciu kinoamatérskych súťaží, ktoré sa konali od začiatku 60. rokov minulého storočia. Je určená deťom, mládeži aj dospelým, nie je tematicky vymedzená a koná sa každý rok. Chuť, humor a experimenty Tento rok sa do súťaže prihlásilo 436 filmov. V programe figuruje 73 najlepších snímok v deviatich tematických premietacích blokoch. Súťažný výber organizátori rozdelili do troch vekových skupín a ponúkajú pestrý filmový program s celkovou minutážou vyše osem hodín. Zastúpená je v ňom detská audiovizuálna tvorba, čoraz silnejšia produkcia stredných umeleckých škôl, ako aj filmy tvorcov, ktorí sa nakrúcaniu venujú z nadšenia vo svojom voľnom čase. Niektorí dokonca už celé desaťročia. Na Cineame súťažia v štyroch kategóriách: animovaný film, hraný film, dokumentárny film a...
Zobraziť všetky články