Jeden svet 2025 Záber z filmu Hranice vernosti. Foto: Jeden svet

Jeden svet – pozrieť sa pravde do očí cez oko kamery

Písmo: A- | A+

Onedlho otvorí Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet svoj 26. ročník. Odvážne a oceňované dokumenty zo svetovej kinematografie uvedú v Bratislave od 21. do 26. októbra. Následne Jeden svet vybrané filmy od 27. októbra do 2. novembra uvedie online.

Tentokrát sa festival koná bez podpory Audiovizuálneho fondu. Organizátori aj napriek tomu dokázali postaviť program, v ktorom diváci stále nájdu kvalitu a pestrosť.

Režisér Mstyslav Chernov získal vlani Oscara za mrazivú snímku 20 dní v Mariupole. Tento rok otvorí 26. festival Jeden svet jeho nový film 2000 metrov do Andrivky. „Mstyslav Chernov nie je na našom festivale nováčikom. Pred dvomi rokmi sme s veľkým úspechom uviedli jeho predchádzajúci titul 20 dní v Mariupole. Na jeho nový film sme netrpezlivo čakali s vedomím, že rovnako je na tom aj naše diváctvo. Navyše, situácia na ukrajinskom fronte je veľmi napätá. Vnímame potrebu aktívne pripomínať v našej spoločnosti, čo sa naozaj v tejto vojne deje. Chirurgicky presný a priamy Chernov to robí spôsobom, ktorý diváka šokuje. My ale veríme, že pozrieť sa pravde do očí môže byť pre spoločnosť, akou je aktuálne tá naša slovenská, terapeutické,“ hovorí pre filmsk.sk riaditeľka festivalu Jeden svet Eva Križková.

Záber z filmu 2000 metrov od Andrivky ukrajinského režiséra Mstyslava Chernova.
Záber z filmu 2000 metrov od Andrivky ukrajinského režiséra Mstyslava Chernova. Foto: Jeden svet

Konflikt vonku, konflikt v nás

Vojna na Ukrajine nebude jediným konfliktom, ktorý sa objaví v programe festivalu. „Náš medzinárodný programový tím sa zameriava predovšetkým na hľadanie autentických autorských hlasov zvnútra komunít a krajín, kde sa odohrávajú konflikty a spoločenské drámy, ktoré médiá na Slovensku nepokrývajú vôbec, alebo len veľmi málo,“vysvetľuje Križková. Návštevníci tak v programe nájdu film Sudán, nezabudni na nás o kultúrnom hnutí v tejto krajine, kde prebieha aktuálne najväčšia humanitárna kríza na svete. „Na Slovensku o tom ale neinformuje absolútne nikto. Film Vykroč s dušou na dlani zase prináša autentické svedectvo z prostredia každodenného života obyvateľstva Gazy pod izraelskými bombardérmi a blokádou humanitárnej pomoci. Do tretice by som vypichla film Listy Hawe. Je krásnym intímnym svedectvom jednej rodiny, troch generácií žien v Afganistane, ktorých životy rozvrátil návrat Talibanu k moci.

Glitch v systéme

Novinkou na 26. festivale Jeden svet je programová sekcia s názvom Európsky glitch. Ponúkne prvé alebo druhé filmy začínajúcich filmárok a filmárov, ktorí sa zameriavajú na určité chyby v systéme. „Práve v týchto poruchách vzniká priestor pre nové perspektívy, odvážne vízie a inovatívne pohľady na budúcnosť. Tento prístup je príznačný pre celý 26. ročník nášho festivalu,“ hovorí riaditeľka.

Pilotný ročník súťažnej sekcie predstaví tri filmy. „Deväťmesačná zmluva nás zavedie do Gruzínska, kde sa matka samoživiteľka rozhodne v záujme uživenia svojej dcéry opakovane podstupovať surogátne materstvo. Druhý film z tejto sekcie s názvom Prázdny hrob nás vezme do súčasnej Tanzánie a Nemecka, kde dodnes vystavujú v múzeách kosti uzurpované kolonizátormi. Rodiny, ktoré trpia traumou z ukradnutej identity a násilne pretrhnutej rodinnej tradície sa pokúšajú získať kosti späť a vymôcť si od súčasnej európskej krajiny ospravedlnenie a zadosťučinenie. Trojicu filmov uzatvára film K lipicanom máme ďaleko. Ukazuje, že ani v tak zdanlivo multikultúrnej krajine, akou je Rakúsko nefunguje všetko tak hladko a inkluzívne, ako by sme si predstavovali. Stať sa Rakúšankou ak ste sa nenarodili rakúskym rodičom je vlastne takmer nemožné.

Z nevýhody výhoda

Tento rok sme po prvýkrát po viacerých rokoch nedostali podporu z Audiovizuálneho fondu, a to aj napriek odporúčaniam odbornej komisie. Z toho dôvodu sme čelili veľkej finančnej, a z toho vyplývajúcej dramaturgickej výzve. Pokúsili sme sa – a ja verím, že úspešne – vyťažiť z tejto situácie maximum.“ Do programu sa im podarilo dostať „len“ 15 celovečerných filmov, „ale je to naozaj špičková vzorka toho najlepšieho a najodvážnejšieho zo svetovej dokumentárnej tvorby.

Riaditeľka festivalu v tom nachádza aj výhodu. Filmy v programe sa takmer vôbec neprekrývajú a diváci si tak môžu prakticky pozrieť všetky vybrané tituly. Premietania doplnia originálne a premyslené sprievodné podujatia, aby návštevníci a návštevníčky odchádzali tento rok z festivalu „nabití nádejou a motiváciou, akú dokáže v ľuďoch vyvolať len spoločné zdieľanie zážitku s autentickou a kritickou súčasnou kultúrou.

Takými bude napríklad workshop aktivistického dvojradového korčuľovania, prechádzka za kameňmi ľudí zmiznutých počas holokaustu, feministický happening Bezpečná krajina v spolupráci s Otvorenou kultúrou alebo afterka v Novej Cvernovke spojená so skvelými DJmi a benefičným tetovaním pre Palestínu. Pre filmových profesionálov pripravili medzinárodný workshop ekologického filmovania – Climate Storytelling a medzinárodnú panelovú diskusiu Audiovízia bez bariér. V nej budú debatovať špičkové expertky z Portugalska a Poľska, ale aj člen rady Audovizuálneho fondu o možnostiach a spôsobe, ako konečne systémovo riešiť sprístupnenie slovenskej kinodistribúcie pre diváctvo s poruchami sluchu a zraku.

Slovensko a Česko za ľudské práva

Rada by som upriamila pozornosť na súťažnú sekciu Slovensko a Česko za ľudské práva. V nej máme tento rok  výhradne premiéry,“ upozorňuje Eva Križková. V sekcii sa stretnú filmy po prvý raz uvedené na Slovensku a tiež slovenské filmy, pre ktoré to bude prvé verejné uvedenie. „Tešíme sa, že sa nám podarilo získať svetovú premiéru dlho pripravovaného časozberného dokumentu Diany Fabiánovej Hranice vernosti. Kriticky reflektuje kultúru zamlčiavania v slovenských rodinách. Veríme, že zarezonuje tiež vysoko aktuálna snímka Chvilky naděje o protestnom hnutí Milion chvilek v Čechách,“ dodáva. Sekcia predstaví šesť filmov a každý titul budú sprevádzať aj diskusie s tvorcami.

Hádam najväčším lákadlom programu 26. ročníka festivalu Jeden svet je oceňovaný film Domáci zápas o náraste pravicového extrémizmu v holandskej spoločnosti, ktorý osobne uvedie jeho režisérka Lidija Zelovic,“ upozorňuje Križková. Riaditeľka Jedného sveta tiež upriamuje pozornosť na film Marlee Matlin: Konečne niekto. Ten zobrazuje úspešnú životnú dráhu Oscarom ocenenej nepočujúcej herečky, ktorá je absolútnou hviezdou a vzorom pre nepočujúce komunity po celom svete. „Nakrútila ho tiež nepočujúca režisérka a preto primárnym jazykom filmu je americký posunkový jazyk. A my ho na Jednom svete uvádzame samozrejme s anglickými a slovenskými prekladovými titulkami.

Záber z filmu Hranice vernosti. Foto: Jeden svet

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články