Jeden svet 2025 Záber z filmu Hranice vernosti. Foto: Jeden svet

Jeden svet – pozrieť sa pravde do očí cez oko kamery

Písmo: A- | A+

Onedlho otvorí Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet svoj 26. ročník. Odvážne a oceňované dokumenty zo svetovej kinematografie uvedú v Bratislave od 21. do 26. októbra. Následne Jeden svet vybrané filmy od 27. októbra do 2. novembra uvedie online.

Tentokrát sa festival koná bez podpory Audiovizuálneho fondu. Organizátori aj napriek tomu dokázali postaviť program, v ktorom diváci stále nájdu kvalitu a pestrosť.

Režisér Mstyslav Chernov získal vlani Oscara za mrazivú snímku 20 dní v Mariupole. Tento rok otvorí 26. festival Jeden svet jeho nový film 2000 metrov do Andrivky. „Mstyslav Chernov nie je na našom festivale nováčikom. Pred dvomi rokmi sme s veľkým úspechom uviedli jeho predchádzajúci titul 20 dní v Mariupole. Na jeho nový film sme netrpezlivo čakali s vedomím, že rovnako je na tom aj naše diváctvo. Navyše, situácia na ukrajinskom fronte je veľmi napätá. Vnímame potrebu aktívne pripomínať v našej spoločnosti, čo sa naozaj v tejto vojne deje. Chirurgicky presný a priamy Chernov to robí spôsobom, ktorý diváka šokuje. My ale veríme, že pozrieť sa pravde do očí môže byť pre spoločnosť, akou je aktuálne tá naša slovenská, terapeutické,“ hovorí pre filmsk.sk riaditeľka festivalu Jeden svet Eva Križková.

Záber z filmu 2000 metrov od Andrivky ukrajinského režiséra Mstyslava Chernova.
Záber z filmu 2000 metrov od Andrivky ukrajinského režiséra Mstyslava Chernova. Foto: Jeden svet

Konflikt vonku, konflikt v nás

Vojna na Ukrajine nebude jediným konfliktom, ktorý sa objaví v programe festivalu. „Náš medzinárodný programový tím sa zameriava predovšetkým na hľadanie autentických autorských hlasov zvnútra komunít a krajín, kde sa odohrávajú konflikty a spoločenské drámy, ktoré médiá na Slovensku nepokrývajú vôbec, alebo len veľmi málo,“vysvetľuje Križková. Návštevníci tak v programe nájdu film Sudán, nezabudni na nás o kultúrnom hnutí v tejto krajine, kde prebieha aktuálne najväčšia humanitárna kríza na svete. „Na Slovensku o tom ale neinformuje absolútne nikto. Film Vykroč s dušou na dlani zase prináša autentické svedectvo z prostredia každodenného života obyvateľstva Gazy pod izraelskými bombardérmi a blokádou humanitárnej pomoci. Do tretice by som vypichla film Listy Hawe. Je krásnym intímnym svedectvom jednej rodiny, troch generácií žien v Afganistane, ktorých životy rozvrátil návrat Talibanu k moci.

Glitch v systéme

Novinkou na 26. festivale Jeden svet je programová sekcia s názvom Európsky glitch. Ponúkne prvé alebo druhé filmy začínajúcich filmárok a filmárov, ktorí sa zameriavajú na určité chyby v systéme. „Práve v týchto poruchách vzniká priestor pre nové perspektívy, odvážne vízie a inovatívne pohľady na budúcnosť. Tento prístup je príznačný pre celý 26. ročník nášho festivalu,“ hovorí riaditeľka.

Pilotný ročník súťažnej sekcie predstaví tri filmy. „Deväťmesačná zmluva nás zavedie do Gruzínska, kde sa matka samoživiteľka rozhodne v záujme uživenia svojej dcéry opakovane podstupovať surogátne materstvo. Druhý film z tejto sekcie s názvom Prázdny hrob nás vezme do súčasnej Tanzánie a Nemecka, kde dodnes vystavujú v múzeách kosti uzurpované kolonizátormi. Rodiny, ktoré trpia traumou z ukradnutej identity a násilne pretrhnutej rodinnej tradície sa pokúšajú získať kosti späť a vymôcť si od súčasnej európskej krajiny ospravedlnenie a zadosťučinenie. Trojicu filmov uzatvára film K lipicanom máme ďaleko. Ukazuje, že ani v tak zdanlivo multikultúrnej krajine, akou je Rakúsko nefunguje všetko tak hladko a inkluzívne, ako by sme si predstavovali. Stať sa Rakúšankou ak ste sa nenarodili rakúskym rodičom je vlastne takmer nemožné.

Z nevýhody výhoda

Tento rok sme po prvýkrát po viacerých rokoch nedostali podporu z Audiovizuálneho fondu, a to aj napriek odporúčaniam odbornej komisie. Z toho dôvodu sme čelili veľkej finančnej, a z toho vyplývajúcej dramaturgickej výzve. Pokúsili sme sa – a ja verím, že úspešne – vyťažiť z tejto situácie maximum.“ Do programu sa im podarilo dostať „len“ 15 celovečerných filmov, „ale je to naozaj špičková vzorka toho najlepšieho a najodvážnejšieho zo svetovej dokumentárnej tvorby.

Riaditeľka festivalu v tom nachádza aj výhodu. Filmy v programe sa takmer vôbec neprekrývajú a diváci si tak môžu prakticky pozrieť všetky vybrané tituly. Premietania doplnia originálne a premyslené sprievodné podujatia, aby návštevníci a návštevníčky odchádzali tento rok z festivalu „nabití nádejou a motiváciou, akú dokáže v ľuďoch vyvolať len spoločné zdieľanie zážitku s autentickou a kritickou súčasnou kultúrou.

Takými bude napríklad workshop aktivistického dvojradového korčuľovania, prechádzka za kameňmi ľudí zmiznutých počas holokaustu, feministický happening Bezpečná krajina v spolupráci s Otvorenou kultúrou alebo afterka v Novej Cvernovke spojená so skvelými DJmi a benefičným tetovaním pre Palestínu. Pre filmových profesionálov pripravili medzinárodný workshop ekologického filmovania – Climate Storytelling a medzinárodnú panelovú diskusiu Audiovízia bez bariér. V nej budú debatovať špičkové expertky z Portugalska a Poľska, ale aj člen rady Audovizuálneho fondu o možnostiach a spôsobe, ako konečne systémovo riešiť sprístupnenie slovenskej kinodistribúcie pre diváctvo s poruchami sluchu a zraku.

Slovensko a Česko za ľudské práva

Rada by som upriamila pozornosť na súťažnú sekciu Slovensko a Česko za ľudské práva. V nej máme tento rok  výhradne premiéry,“ upozorňuje Eva Križková. V sekcii sa stretnú filmy po prvý raz uvedené na Slovensku a tiež slovenské filmy, pre ktoré to bude prvé verejné uvedenie. „Tešíme sa, že sa nám podarilo získať svetovú premiéru dlho pripravovaného časozberného dokumentu Diany Fabiánovej Hranice vernosti. Kriticky reflektuje kultúru zamlčiavania v slovenských rodinách. Veríme, že zarezonuje tiež vysoko aktuálna snímka Chvilky naděje o protestnom hnutí Milion chvilek v Čechách,“ dodáva. Sekcia predstaví šesť filmov a každý titul budú sprevádzať aj diskusie s tvorcami.

Hádam najväčším lákadlom programu 26. ročníka festivalu Jeden svet je oceňovaný film Domáci zápas o náraste pravicového extrémizmu v holandskej spoločnosti, ktorý osobne uvedie jeho režisérka Lidija Zelovic,“ upozorňuje Križková. Riaditeľka Jedného sveta tiež upriamuje pozornosť na film Marlee Matlin: Konečne niekto. Ten zobrazuje úspešnú životnú dráhu Oscarom ocenenej nepočujúcej herečky, ktorá je absolútnou hviezdou a vzorom pre nepočujúce komunity po celom svete. „Nakrútila ho tiež nepočujúca režisérka a preto primárnym jazykom filmu je americký posunkový jazyk. A my ho na Jednom svete uvádzame samozrejme s anglickými a slovenskými prekladovými titulkami.

Záber z filmu Hranice vernosti. Foto: Jeden svet

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Český lev Gramatová Karavan minoritné koprodukcie slovenských filmov

České levy pre Katarínu Gramatovú aj Raději zešílet v divočině

Slovenská režisérka Katarína Gramatová získala Českého leva za réžiu svojho celovečerného debutu Hore je nebo, v doline som ja. Snímka bola nominovaná aj v kategórii najlepší celovečerný hraný film. Spolu mala sedem nominácií. Najlepším celovečerným hraným filmom roka sa podľa hlasovania českých akademikov stalo česko-slovensko-talianske road-movie Karavan režisérky Zuzany Kirchnerovej. Slovenským koproducentom filmu je Jakub Viktorín. V poradí 33. ročník cien Českej filmovej a televíznej akadémie Český lev tak Karavan 14. marca otvoril aj uzavrel. Hneď prvú cenu večera si totiž odniesla slovenská herečka Juliána Brutovská. V Karavane stvárnila slobodomyseľnú Zuzu, ktorá skríži cestu slobodnej matke a jej synovi s mentálnym hendikepom. Karavan napokon získal dve ceny, celkovo mal 11 nominácií. Najviac, spolu až 15 nominácií, mal Franz režisérky Agnieszky Holland, ktorého hlavnou postavou je Franz Kafka. Za jeho stvárnenie si cenu odniesol nemecký herec Idan Weiss. Franz počas večera získal najviac cien. Českého leva si odniesol aj v kategóriách kostýmy, masky a scénografia. 3 x Český lev pre Raději zešílet v divočině Tri sošky si odniesol česko-slovenský dokument režiséra Mira Rema Raději zešílet v divočině. Patrí mu Český lev v kategórii najlepší celovečerný dokumentárny film, strih (Máté Csuport, Šimon Hájek) a kamera (Dušan Husár, Miro Remo). Kameraman Dušan Husár v ďakovnej reči upozornil na situáciu kultúrnych centier na Slovensku a na zbierku Kultúra...
Ružové sny Febiofest Tvorcovia filmu Ružové sny na premietaní pri príležitosti 50. výročia vzniku snímky. Foto: Miro Nôta

ohlasy Dobrý človek ešte žije. V Ružových snoch

Ružové sny oslavovali. Odhalili Jolanku, zazvonil bicykel a prišiel aj kúzelník Hanák. Zdalo by sa, že po uši zaľúbený poštár Jakub a krásna Jolanka z osady sú dnes už len dojímavou vyblednutou spomienkou na časy, keď ľudí rozdeľovali rasové predsudky a homofóbia sa pestovala ako obľúbený folklór. Dobre však vieme, že sú tu zas. Vlastne nikam nezmizli, akurát ich na istý čas utlmili predstavy o tom, ako sa naša spoločnosť posúva k lepšiemu. Režisér Dušan Hanák ich vo filme Ružové sny sprítomnil s gráciou westernového hrdinu aj romantického džentlmena cez večný motív nešťastnej lásky Rómea a Júlie. A tak rozdielne komunity Rómov a gadžov tancujú podľa tohto scenára dodnes. Je až neuveriteľné, že od vzniku poetickej tragikomédie z roku 1976 o radostiach a starostiach dvoch mladých ľudí uprostred výsmechu spoločnosti ubehlo celých päťdesiat rokov. Pri tejto príležitosti ju práve prebiehajúci MFF Febiofest Bratislava 2026 zaradil do programu. Na premietanie v bratislavskom Kine Lumière pozval aj tvorcov a protagonistov. Stretnutie to bolo priam dojímavé, predsa však plné nežnej energie, ktorá potvrdila, že klenoty nestarnú a téma je stále aktuálna. Pravý prvý džob „Dušan Hanák šiel do veľkého rizika, keď si ma vzal za scenáristu bez skúseností,“ povedal na stretnutí scenárista filmu Dušan Dušek. Dodnes je presvedčený, že práve vďaka ich spolupráci na Ružových snoch a neskoršej...
Poberta Záber z filmu Poberta. Foto: Bontonfilm

Poberta píše ľúbostný list zlodejským komédiám

Čierny humor, satiru aj krimi sľubuje nová česko-slovenská zlodejská komédia Poberta. Nakrútil ju režisér Ondřej Hudeček a po premiére na Febiofeste, ktorý uzavrie, vstúpi od 19. marca do slovenských kín. „Zlodejské komédie typu Loganovci alebo Dannyho parťáci sa u nás prakticky nenakrúcajú. Bolo preto potrebné nájsť spôsob, ako tento rýdzo americký žáner preniesť do českého prostredia tak, aby pôsobil uveriteľne a zároveň nestratil nadsádzku. Hollywoodske zlodejské komédie mám veľmi rád. Pri Pobertovi som sa nimi síce inšpiroval, film som však zámerne zasadil do nám dôverne známych reálií, než aby som na ne za každú cenu vrúbľoval typicky americké žánrové prvky,“ povedal režisér Ondřej Hudeček. Poberta je český expresívny výraz pre zlodeja, darebáka či gaunera. Film sa odohráva v prostredí juhomoravského mesta Strážnice a postavy hovoria slováckym dialektom. Hrdinom Hudečkovho filmu je zlodejíček Lupyn. V priebehu pandémie, počas ktorej scenár vznikal, sa vracia z väzenia do rodného mesta. Situácia, ktorú priniesol covid, ho inšpiruje k naplánovaniu ďalšieho kšeftu. Z pandémie chce spolu s kumpánmi – úžerníkom Asasínom a skorumpovaným policajtom vyťažiť čo najviac, aby mohol začať nový život so svojou láskou Tamarou.   „Páči sa mi, ako hovorí režisér Ondřej Hudeček, že Poberta je ľúbostný list gangsterským zlodejským komédiám. Môžeme to označiť aj za veľmi dynamický slovácky western, ktorého nezanedbateľnou...
Zobraziť všetky články