Záber z filmu Posledný Viking. Foto: Scandifest

Filmovú prehliadku Scandi otvorí Posledný Viking

Písmo: A- | A+

Dvanásty ročník festivalu súčasných severských filmov prebehne od 21. do 28. januára 2026 v kinách po celom Slovensku.

Scandi tento rok prinesie výrazné snímky z Dánska, Švédska, Nórska a Fínska. Dvanásty ročník otvorí dánska komédia Posledný Viking režiséra Andersa Thomasa Jensena s Madsom Mikkelsenom a Nikolajom Lie Kaasom v hlavných úlohách. V programe je aj láskavá komédia Nech prší či nórsky animovaný film Medvedí princ, čarovný príbeh plný hudby so slovenským dabingom. Hlavným premietacím priestorom prehliadky sa po prvýkrát stane novootvorené bratislavské butikové kino Edison Filmhub, kde sa uskutoční aj väčšina sprievodných podujatí.

Viking Mikkelsen

Tohtoročný výber titulov SCANDI stavia na silné emócie a hrdinov, ktorí vám utkvejú v pamäti. Takým je aj otvárací film Posledný Viking, ktorý sa po prvý raz predstavil na prestížnom filmovom festivale v Benátkach. Kultový režisér Anders Thomas Jensen (Rytieri spravodlivosti, Adamove jablká) sa v ňom vracia k svojej typickej poetike humorného a podvratného rozprávania o hľadaní vlastnej identity. Po pätnásťročnom treste za lúpež je Anker (Nikolaj Lie Kaas) prepustený z väzenia. Peniaze z lúpeže zakopal Ankerov brat Manfred (Mads Mikkelsen). Len on vie, kde sa nachádzajú.

Žiaľ, u Manfreda sa medzičasom objavili psychické problémy, kvôli ktorým na všetko zabudol. Bratia sa preto spoločne vydávajú na nečakanú road movie za zakopaným lupom.

Od zázrakov po úprimnosť

Švédska novinka Nech prší od Hannesa Holma, režiséra oscarového hitu Muž menom Ove, predstavuje hlboko emotívny príbeh o mrzutnom dôchodcovi a zázraku, ktorý môže priniesť jedno nečakané priateľstvo. Hlavnú úlohu stvárnil herec Robert Gustafsson, hviezda filmu Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol.

Príbeh plný zázrakov, tentoraz pre detského diváka, prináša aj nórsky animovaný film Medvedí princ. Veľkolepý príbeh o láske, chamtivosti a odvahe na motívy škandinávskej ľudovej rozprávky uvedie spoločnosť Film Europe so slovenským dabingom.

Dvanásty ročník SCANDI sa nevyhýba ani surovej úprimnosti v medziľudských vzťahoch, čo dokazuje dánska dráma Na nové začiatky! v réžii Papriky Steen. Film zasadený do prostredia silvestrovskej oslavy odhaľuje pod nánosom srdečnosti a humoru nečakané pravdy, ktoré nútia skupinu starých priateľov čeliť vlastnej minulosti.

Témou rodinných pút a spoločenských tabu sa zaoberá aj nórska dráma režisérky Niny Knagl Nevolaj ma mami, ocenená na MFF Karlovy Vary, či švédsky režísérsky debut Fanny Ovesen Trochu života, ktorý odvážne skúma sivé zóny osobných hraníc a nakrúcal sa aj v Českej republike.

Sondu do ľudských osudov dopĺňa krehký dokumentárny portrét Bratia Anderssonovci. Režisérka Johanna Bernhardson v ňom odhaľuje rodinný príbeh o psychickom dedičstve naprieč generáciami a pokúša sa o zmierenie štyroch bratov, medzi ktorými nechýba ani svetoznámy filmár Roy Andersson.

Fínska jazda: moderná láska

Nezastupiteľná je na tohtoročnom SCANDI aj fínska stopa. Krajinu tisícich jazier na prehliadke SCANDI 2026 predstaví nezávislá romantická komédia Prudké citové vzplanutia. Režisérka Paula Korva vo svojom celovečernom debute prináša aktuálny, dôvtipný a oslobodzujúci príbeh, ktorý s úprimnosťou skúma neisté vody moderných vzťahov a rozmanitosť lásky.

Unikátne uvedenie čaká aj kultovú fínsku sériu Hundroš. Sága o málovravnom farmárovi, ktorý sa snaží pochopiť moderný svet, ponúka typicky severskú kombináciu suchého humoru a dojatia. SCANDI divákom predstaví celú tetralógiu: Hundroš, Hundroš 2: Lepšie časy, Hundroš 3: Hľadanie Escortu a Hundroš 4: Keď sa zamiluje.

Študentská porota

Prehliadka SCANDI aj tento rok nadväzuje na spoluprácu s Katedrou germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Študenti tejto katedry tvoria odbornú porotu, ktorá bude hodnotiť uvedené filmy v niekoľkých kategóriách. Katedra je jediným pracoviskom na Slovensku poskytujúcim vysokoškolské vzdelávanie v oblasti škandinávskej kultúry, literatúry a severských jazykov (švédčina a nórčina).

Tohtoročnú porotu tvoria Bibiána Čapušková, Daniela Flešková, Vilhelm Peciar, Aneta Petrovičová a Jakub Polyák. Slávnostné vyhlásenie najlepších filmov SCANDI 2026 sa uskutoční na záver prehliadky 28. januára v bratislavskom kine Edison Filmhub.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
blu-ray Pikalík Krst blu-ray nosiča Vladimír Pikalík. Výber z tvorby. Foto: Fest Anča/ Šimon Lupták

Vyšiel blu-ray s Jožinkom a Gongom Vladimíra Pikalíka

Animátor, režisér, scenárista a výtvarník Vladimír Pikalík je významnou osobnosťou slovenskej bábkovej animácie. Na svojom konte má desiatky bábkových a kreslených filmov. Slovenský filmový ústav (SFÚ) nedávno vydal na blu-ray nosiči výber desiatich z nich, v ktorých opäť ožili aj jeho animovaní hrdinovia Jožinko a Gongo. Blu-ray nosič pod názvom Vladimír Pikalík. Výber z tvorby mal začiatkom júla svoju premiéru na 19. ročníku Medzinárodného festivalu animácie Fest Anča v Žiline. Vladimír Pikalík patrí k tvorcom, ktorí výrazne formovali podobu slovenskej animovanej tvorby.  Vyštudoval strojárstvo a pracoval v považskobystrických strojárňach. No už od mladosti sa venoval amatérskemu animovanému filmu, ktorý sa stal jeho celoživotným povolaním. Sám seba označoval za „profesionalizovaného amatéra“. Zdôrazňoval, že medzi amatérskym a profesionálnym filmom z hľadiska tvorivosti nemusí byť zásadný rozdiel. Aktívnym pôsobením v oblasti amatérskeho filmu si získal pozornosť profesionálnych animátorov. Umožnili mu pôsobiť v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe, kam nastúpil v roku 1979. Na svojom novom pracovisku stál pri zrode oddelenia bábkového filmu pri Štúdiu animovaných filmov. Spočiatku spolupracoval s výtvarníkom a animátorom Ivanom Popovičom. Spoločne vytvorili prvý slovenský bábkový film Strážca sen (1979). Neskôr sa profiloval ako samostatný autor a dodnes jeho diela zostávajú súčasťou klasiky slovenskej animácie. Záber z filmu Gongo a televízory. Foto: archív SFÚ Hravosť, humor a posolstvo bez didaktickosti Tvorba Vladimíra Pikalíka sa vyznačuje hravosťou, jemným...
Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku. Foto: Filmtopia

Kuko, Drobček & Raťafák žijú veľkým televíznym restom

Detektívna komédia vytiahla bábky zo zabudnutia Nostalgiu za detskými televíznymi reláciami dnes v spoločnosti nijako zvlášť necítiť. Svet akoby bol úplne inde, programy, ktoré by didakticky a pritom moderne sprevádzali detské publikum, sa v televízii už takmer nevyrábajú. A tak bábky ako základný komunikačný prostriedok strácajú šancu držať sa v povedomí. Napriek tomu sa zišla partia filmárov a rozhodla sa oživiť kultové postavičky z obrazoviek. Chce tak zároveň vzdať hold bábkarskému umeniu a jeho neviditeľným, ale dôležitým osobnostiam. A preto Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Taký je názov filmu režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku. Vznikal päť rokov, svetovú premiéru mal na medzinárodnom festivale Art Film v Košiciach a do kín príde 6. augusta. Kto je kto Pre neskôr narodených malé intro: Drobček je bábka, ktorá sa zrodila v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v nedeľnej dopoludňajšej relácii Matelko – Malý televízny kolotoč. Mala typický hlas bábkoherečky Emílie Tomanovej, ktorá sa vďaka tejto svojej úlohe stala legendou. V spoločnosti mladej slečny Darinky sprevádzal Drobček deti predškolského a mladšieho školského veku rozličnými populárno-náučnými témami, typickými pre dané obdobie. Kuko prišiel medzi deti na obrazovku verejnoprávnej televízie v osemdesiatych rokoch v relácii Od Kuka do Kuka. Podarilo sa mu prežiť politický prevrat v roku 1989 aj divoké mečiarovské roky. Po jeho boku celé roky stála Patrícia Jariabková. A napokon Raťafák...
Zobraziť všetky články