Záber z filmu Mord.

Filmy z Karlových Varov v Kine Lumière

Písmo: A- | A+

Prehliadka Šary Vary prináša každoročne do českých miest vybrané výnimočné filmy z prestížneho medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch. Po prvýkrát a ako jediné na Slovensku ju tento rok hostí aj bratislavské Kino Lumière – kino Slovenského filmového ústavu. V termíne od 15. do 21. júla kino exkluzívne uvedie sedem filmov, ktoré mohli doteraz vidieť len festivaloví návštevníci. Sú medzi nimi svetové aj české snímky a tiež držiteľ Zvláštnej ceny z hlavnej súťaže festivalu.

 „Festival v Karlových Varoch patrí do skupiny etablovaných svetových filmových festivalov,“ hovorí Peter Dubecký, generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu. „O zaradenie prehliadky Šary Vary do programu Kina Lumière sme sa usilovali niekoľko rokov, a preto som veľmi rád, že sa nám to tento rok konečne podarilo. Prinášame exkluzívny výber filmov, ktorých práva sa nám podarilo získať hneď po karlovarskom festivale. Tí, ktorí sa festivalu nemohli zúčastniť, tak budú mať unikátnu príležitosť vidieť filmy v našom kine.“ Manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová dopĺňa, že „Šary Vary vnímame ako výrazné spestrenie našej letnej filmovej programovej ponuky, ako unikátnu príležitosť ponúknuť našim divákom a diváčkam exkluzívne sedem výnimočných titulov reprezentujúcich rozmanité podoby súčasnej kinematografie.“

Prehliadka Šary Vary uvedie koprodukčný česko-slovenský film Mord debutujúceho režiséra Adama Martinca, ktorý si z hlavnej súťaže festivalu v Karlových Varoch odniesol Zvláštne uznanie poroty. Jeho tragikomická snímka sa odohráva počas domácej zabíjačky na starej usadlosti, ktorá je jedinou príležitosťou, aby sa celá rodina stretla, pobavila a najedla. Ide o trefnú štúdiu českej nátury, ktorá vnútorným vykreslením postáv a britkým humorom evokuje vrcholné diela československej novej vlny.

Zo súčasnej svetovej produkcie ponúkne prehliadka Šary Vary päť titulov. Film Dievča s ihlou švédskeho režiséra Magnusa von Horna sa odohráva v Kodani, tesne po prvej svetovej vojne. Jeho hlavnou hrdinkou je mladá žena s robotníckym pôvodom, ktorá sa ocitne tehotná v zložitej životnej situácii. Film, ktorý sa tento rok premietal aj v súťaži tohtoročného festivalu v Cannes, je sociálna dráma zobrazená v pôsobivých kulisách expresionistického hororu.

Snímka Vedenie domácnosti pre začiatočníkov austrálskeho režiséra macedónskeho pôvodu Gorana Stolevského si kladie otázku, či je rodina niečo, do čoho sa narodíme, alebo čo si počas života vybudujeme. Film zobrazujúci zložitosť medziľudských vzťahov a sociálnych rolí mal premiéru v súťaži Orizzonti na minuloročnom festivale v Benátkach, kde získal ocenenie Queer Lion. Prehliadka Šary Vary uvedie tiež film Pamäť mexického režiséra Michela Franca, jedného z najoceňovanejších tvorcov svojej generácie. Jeho civilná romanca je neobyčajným príbehom dvoch ľudí z Brooklynu, v ktorom kraľujú Jessica Chastain a Peter Sarsgaard, ocenený za tento film ako najlepší herec na vlaňajšom festivale v Benátkach. Všetky filmy budú uvedené s českými a anglickými titulkami.

Program prehliadky Šary Vary v Kine Lumière:

15.7.2024 – 20.00 – Grand Tour, r. Miguel Gomes (Portugalsko/Taliansko/Francúzsko, 2024, 129′)

16.7.2024 – 20.00 – Dievča s ihlou, r. Magnus von Horn (Dánsko/Poľsko/Švédsko, 2024, 122′)

17.7.2024 – 18.20 – Vedenie domácnosti pre začiatočníkov, r. Goran Stolevski (Severné Macedónsko/Chorvátsko/Srbsko/Poľsko/Kosovo, 2023, 107′)

17.7.2024 – 20.30 – Tatabojs.doc, r. Marek Najbrt (ČR, 2024, 97′)

18.7.2024 – 18.20 – Keď sa svetlo zlomí, r. Rúnar Rúnarsson (Island/Holandsko/Chorvátsko/Francúzsko, 2024, 82′)

18.7.2024 – 20.00 – Pamäť, r. Michel Franco (Mexiko/USA, 2023, 102′)

19.7.2024 – 18.00 – Grand Tour, r. Miguel Gomes (Portugalsko/Taliansko/Francúzsko, 2024, 129′)

19.7.2024 – 20.30 – Mord, r. Adam Martinec (ČR/SR, 2024, 84′)

20.7.2024 – 18.00 – Dievča s ihlou, r. Magnus von Horn (Dánsko/Poľsko/Švédsko, 2024, 122′)

20.7.2024 – 20.30 – Vedenie domácnosti pre začiatočníkov, r. Goran Stolevski (Severné Macedónsko/Chorvátsko/Srbsko/Poľsko/Kosovo, 2023, 107′)

21.7.2024 – 18.00 – Pamäť, r. Michel Franco (Mexiko/USA, 2023, 102′)

Autor:

Záber z filmu Mord. FOTO: MFF Karlove Vary

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Stratené v Prešove (r. Slavomír Capek, Tomáš Telepák). Foto My Street Films SK / DAFilms.sk

Natoč si svoj film! Spustili súťaž námetov My Street Films SK

Do My Street Films SK sa môžete prihlásiť s krátkym námetom a videovizitkou prostredníctvom online formulára do 3. marca 2025. Hlavným organizátorom projektu je Národné osvetové centrum. „Zmyslom projektu My Street Films SK je vzdelávanie v oblasti tvorby dokumentárneho filmu. Je určený záujemcom a záujemkyniam bez formálneho filmového vzdelania a pokojne aj bez predošlých skúseností s nakrúcaním – teda pre všetkých tých, ktorých lákajú možnosti filmového média na vyjadrenie vlastného pohľadu na svet a svoj bezprostredný životný priestor,“ uviedli organizátori projektu. Z prihlásených námetov vyberú autorky a autorov 9 najlepších. Ponúknu im možnosť zúčastniť sa série workshopov, kde svoj námet môžu rozvinúť a realizovať ho do podoby krátkeho dokumentárneho filmu. Workshopy lektorsky povedú dokumentaristi Barbora Sliepková, Adama Hanuljak a Dominik Jursa. Účastníkom poskytnú dramaturgické usmernenie aj technické rady. Každý z trojice workshopov sa zameria na inú fázu vzniku filmu – literárnu, režijnú  a strihovú prípravu. Téma námetov môže byť ľubovoľná. Podľa organizátorov je však plusom, ak má autorka či autor k téme bližší vzťah založený na osobnej skúsenosti. „Vždy ma zaujmú introspektívne námety. Myslím, že ľudí láka reflektovať svoj vnútorný svet za pomoci filmových vyjadrovacích prostriedkov. Rovnako oceňujem spoločensky kritické a angažované témy,” povedala dokumentaristka a lektorka Barbora Sliepková. „Dôležitá je aj schopnosť uvažovať o...
Záber z filmu Pachová stopa. Foto: Filmtopia

recenzia Pachová stopa

Nový film Zuzany Piussi Pachová stopa sa zaoberá jednou z dlhodobých praktík českého justičného systému, ktorá je však rozšírená aj na Slovensku: dokazovaním viny na základe pachovej stopy identifikovanej špeciálne vycvičenými psami. Hoci ide o metódu, ktorá sa vo väčšine krajín už nevyužíva, keďže nemá žiadne vedecké opodstatnenie a môže byť ľahko manipulovateľná, ukazuje sa, že v našich končinách ide o vítaný spôsob, ako zvýšiť tzv. objasnenosť – svätý grál policajných zborov a súdnictva v čase kapitalizmu, keď nie je dôležité poznať pravdu, ale vykazovať čo najlepšie čísla a, samozrejme, aj vytvárať si podmienky na individuálne odmeny. Pachová stopa je skrátka trvalá, ale na verejnosti skoro neviditeľná súčasť systému, funkčná paradoxne práve v časoch, keď sa napríklad domáce násilie vedome prehliada, kým nedôjde k tragédiám, a tiež keď sa na základe pár gramov marihuany ničia životy. Keďže Piussi na filme spolupracovala s aktivistami dlhodobo sa angažujúcimi za nápravu škôd priamo napáchaných titulnou metódou, nemusí tápať, ale má úderné príbehy aj presné informácie, ktoré vie dávkovať a z ktorých už od prvých minút filmu mrazí. Zimomriavky podporuje aj hudba jej sestry Lucie Piussi. Podprahovo zdôrazňuje dunivú temnotu, v ktorej celý systém vedome žije a doslova bez mihnutia oka sa jej odmieta vzdať. Napriek jasnej reči vedcov aj skúsených kynológov a odorológov sudkyne a sudcovia odmietajú nanovo otvoriť prípady,...
Záber z filmu Brutalista. Foto: CinemArt

recenzia Brutalista

Píše sa rok 1947 a uznávaný budapeštiansky staviteľ a architekt László Tóth sa spamätáva z tvrdých rán, ktoré mu uštedrila druhá svetová vojna. I keď sa mu podarilo dostať z koncentračného tábora v Buchenwalde, znova nadobudnúť ľudskú dôstojnosť ostalo výzvou na celý život. Režisér Brady Corbet ho žánrovo nazval brutalistom. Jeho film Brutalista má desať nominácií na nadchádzajúceho Oscara. Na hranici chudoby László úspešne emigruje do Ameriky, kde ho v prvotnom nadšení víta bratranec Attila. S manželkou si tam otvoril nábytkársku dielňu a obchod, vkusom a štýlom Lászlóovi síce na míle vzdialený, ale ponuka pracovať pre rodinu sa neodmieta. Lászlóovi sa dokonca darí presvedčiť Attilu o vlastnom výtvarnom pohľade. Proti tmavým rustikálnym kulisám vtedajších amerických domácností navrhne pre obchod vzdušný funkcionalistický dizajn interiérového zariadenia v štýle art deco. Medzitým stále balansuje na hranici chudoby. Presvedčene sa stavia za svoje vízie, pričom údel cudzinca, ktorého má krajina prijať, sa učí brať ako prirodzenú zámorskú realitu. Nekladie si otázku, prečo je na tom horšie ako jeho bratranec. Nepozná procesy, ktorými život v Amerike (de)formuje charakter domácich obyvateľov či usadených prišelcov. Neposudzuje, čo v skutočnosti znamená Amerika ako krajina neobmedzených možností, nepýta sa, prečo by ho mala vítať s otvorenou náručou. Akoby si necenil, že jeho skutočnou oporou v cudzom svete sú černoch...
Zobraziť všetky články