Záber z filmu Mord.

Filmy z Karlových Varov v Kine Lumière

Písmo: A- | A+

Prehliadka Šary Vary prináša každoročne do českých miest vybrané výnimočné filmy z prestížneho medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch. Po prvýkrát a ako jediné na Slovensku ju tento rok hostí aj bratislavské Kino Lumière – kino Slovenského filmového ústavu. V termíne od 15. do 21. júla kino exkluzívne uvedie sedem filmov, ktoré mohli doteraz vidieť len festivaloví návštevníci. Sú medzi nimi svetové aj české snímky a tiež držiteľ Zvláštnej ceny z hlavnej súťaže festivalu.

 „Festival v Karlových Varoch patrí do skupiny etablovaných svetových filmových festivalov,“ hovorí Peter Dubecký, generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu. „O zaradenie prehliadky Šary Vary do programu Kina Lumière sme sa usilovali niekoľko rokov, a preto som veľmi rád, že sa nám to tento rok konečne podarilo. Prinášame exkluzívny výber filmov, ktorých práva sa nám podarilo získať hneď po karlovarskom festivale. Tí, ktorí sa festivalu nemohli zúčastniť, tak budú mať unikátnu príležitosť vidieť filmy v našom kine.“ Manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová dopĺňa, že „Šary Vary vnímame ako výrazné spestrenie našej letnej filmovej programovej ponuky, ako unikátnu príležitosť ponúknuť našim divákom a diváčkam exkluzívne sedem výnimočných titulov reprezentujúcich rozmanité podoby súčasnej kinematografie.“

Prehliadka Šary Vary uvedie koprodukčný česko-slovenský film Mord debutujúceho režiséra Adama Martinca, ktorý si z hlavnej súťaže festivalu v Karlových Varoch odniesol Zvláštne uznanie poroty. Jeho tragikomická snímka sa odohráva počas domácej zabíjačky na starej usadlosti, ktorá je jedinou príležitosťou, aby sa celá rodina stretla, pobavila a najedla. Ide o trefnú štúdiu českej nátury, ktorá vnútorným vykreslením postáv a britkým humorom evokuje vrcholné diela československej novej vlny.

Zo súčasnej svetovej produkcie ponúkne prehliadka Šary Vary päť titulov. Film Dievča s ihlou švédskeho režiséra Magnusa von Horna sa odohráva v Kodani, tesne po prvej svetovej vojne. Jeho hlavnou hrdinkou je mladá žena s robotníckym pôvodom, ktorá sa ocitne tehotná v zložitej životnej situácii. Film, ktorý sa tento rok premietal aj v súťaži tohtoročného festivalu v Cannes, je sociálna dráma zobrazená v pôsobivých kulisách expresionistického hororu.

Snímka Vedenie domácnosti pre začiatočníkov austrálskeho režiséra macedónskeho pôvodu Gorana Stolevského si kladie otázku, či je rodina niečo, do čoho sa narodíme, alebo čo si počas života vybudujeme. Film zobrazujúci zložitosť medziľudských vzťahov a sociálnych rolí mal premiéru v súťaži Orizzonti na minuloročnom festivale v Benátkach, kde získal ocenenie Queer Lion. Prehliadka Šary Vary uvedie tiež film Pamäť mexického režiséra Michela Franca, jedného z najoceňovanejších tvorcov svojej generácie. Jeho civilná romanca je neobyčajným príbehom dvoch ľudí z Brooklynu, v ktorom kraľujú Jessica Chastain a Peter Sarsgaard, ocenený za tento film ako najlepší herec na vlaňajšom festivale v Benátkach. Všetky filmy budú uvedené s českými a anglickými titulkami.

Program prehliadky Šary Vary v Kine Lumière:

15.7.2024 – 20.00 – Grand Tour, r. Miguel Gomes (Portugalsko/Taliansko/Francúzsko, 2024, 129′)

16.7.2024 – 20.00 – Dievča s ihlou, r. Magnus von Horn (Dánsko/Poľsko/Švédsko, 2024, 122′)

17.7.2024 – 18.20 – Vedenie domácnosti pre začiatočníkov, r. Goran Stolevski (Severné Macedónsko/Chorvátsko/Srbsko/Poľsko/Kosovo, 2023, 107′)

17.7.2024 – 20.30 – Tatabojs.doc, r. Marek Najbrt (ČR, 2024, 97′)

18.7.2024 – 18.20 – Keď sa svetlo zlomí, r. Rúnar Rúnarsson (Island/Holandsko/Chorvátsko/Francúzsko, 2024, 82′)

18.7.2024 – 20.00 – Pamäť, r. Michel Franco (Mexiko/USA, 2023, 102′)

19.7.2024 – 18.00 – Grand Tour, r. Miguel Gomes (Portugalsko/Taliansko/Francúzsko, 2024, 129′)

19.7.2024 – 20.30 – Mord, r. Adam Martinec (ČR/SR, 2024, 84′)

20.7.2024 – 18.00 – Dievča s ihlou, r. Magnus von Horn (Dánsko/Poľsko/Švédsko, 2024, 122′)

20.7.2024 – 20.30 – Vedenie domácnosti pre začiatočníkov, r. Goran Stolevski (Severné Macedónsko/Chorvátsko/Srbsko/Poľsko/Kosovo, 2023, 107′)

21.7.2024 – 18.00 – Pamäť, r. Michel Franco (Mexiko/USA, 2023, 102′)

Autor:

Záber z filmu Mord. FOTO: MFF Karlove Vary

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Pozerajte sa… a budú vás bolieť ruky

Charakteristike roku 1976 ako obdobia „upevňovania normalizačného režimu s dominanciou hegemónie komunistickej strany na čele s Gustávom Husákom“ vybrané týždenníky plne zodpovedajú. Je – v tom období – samozrejmé, že atmosféru pred blížiacim sa zjazdom vládnucej strany bolo treba podporiť monotematickými žurnálmi (č. 7 o dejinách hnutia z archívov, č. 9 a 11 o záväzkoch) či reportážami z krajských konferencií KSS (č. 12). Ale absolútna prevaha šotov z priemyselných závodov, ktorú prezentovala šestica (aj) renomovaných režisérov, je predsa nečakaná: nová cementáreň na Záhorí, nová pórobetónka v Zemianskych Kostolanoch (Tvf č. 3), nábytkáreň Mier v Topoľčanoch (č. 4), mostáreň Brezno a CHZJD v Bratislave (č. 5), vagónka Poprad a nový závod vo Svite (č. 6), Trikota Vrbové, Odevné závody Trenčín (č. 10), Elektrosvit Nové Zámky (č. 11). Žiadne novinky zo zahraničia, len kde-tu „pozdrav“ z krajiny Sovietov. Aj ten výsostne politického charakteru, súvisel s XXV. zjazdom komunistov (č. 8). Výnimkou sú v tom istom čísle karikatúry známeho a populárneho herca a operného speváka Františka Zvaríka: Maľované na scenári a reportáž z festivalu politickej piesne v Martine, na ktorom boli (prekvapivo?) úspešní Karol Duchoň a Marcela Lajferová. Ceny za rozhlasovú dramatickú tvorbu udelil Literárny fond režisérovi Jozefovi Dánayovi a hercom Ctiborovi Filčíkovi a Štefanovi Kvietikovi. Na Filmovej jari na dedine potom uviedli film Zora Záhona Tetované časom. A aby ani hudobníci v hanbe nezostali, zostavu...
Zvony pre bosých Ivan Rajniak a Vlado Müller vo filme Zvony pre bosých. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš, Anton Podstraský

nový pohľad Zvony pre bosých

Dráma Stanislava Barabáša búra ideologické mýty o vojne a nefalšuje jej krutosť. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Zvony pre bosých (1965) režiséra Stanislava Barabáša. Šesťdesiate roky priniesli „odmäk“ vo vývoji československej kinematografie, čo sa prejavilo v slobodnejšom a odvážnejšom umeleckom vyjadrení slovenských tvorcov. Tento zlatý vek slovenského filmu ukázal, ako veľmi sa tematika druhej svetovej vojny a partizánov vyvinula oproti schematickým stvárneniam heroického idealizmu socialistického realizmu. Režisér Stanislav Barabáš to predznamenal poviedkovým filmom Pieseň o sivom holubovi (1961), ktorý rozbil filmovú formu na mozaikovité rozprávanie a ukázal vojnu cez detskú optiku. Ešte ho síce zaťažili aspekty „oficiálneho“ a ideologického výkladu SNP, no práve vďaka detskej interpretácií sa tieto prvky zjemnili. Výraznejší odklon ukázal filmom Zvony pre bosých (1965) – podľa predlohy a scenára Ivana Bukovčana. Radikálne búra ideologické vznešené mýty o vojne a predstavuje nefalšovaný a surový pohľad na jej krutosť. Sleduje osudy dvoch partizánov Staška (Ivan Rajniak) a Ondreja (Vlado Müller) na sklonku druhej svetovej vojny, ako v zasnežených horách zajmú mladého nemeckého vojaka Hansa (Axel Dietrich). Záber z filmu Stanislava Barabáša Zvony pre bosých. Foto: FPÚ Vtáčiky zvonia na smrť Úloha zvonov v histórii tradične spĺňala funkcie večných oznamovateľov významných udalostí...
Záber z filmu Najhorší človek na svete. Foto: ASFK

Zásadné filmy Scarlett Čanakyovej

Ako študentku ju zrazilo k zemi Topenie po číslach. A v Truffautovej tvorbe ju baví „ženský gén“. Dokonalosť našla u Charlieho Kaufmana. Ak mám vymenovať moje zásadné ergo naj filmy, okamžite sa zaseknem ako náš priateľ pri silvestrovskej Activity. Na otázku Aká je tvoja najobľúbenejšia kniha – v tom strese z výberu, požadujúceho dokonalosť – odpovedal: „Macko Pu“. Takže som sa rozhodla voľne asociovať, pretože viem, že keď tento text dopíšem, už o hodinu mi napadne množstvo iných titulov, ktoré v ňom mali byť. Nechá sa viesť, desiť aj dojímať V prvom ročníku na scenáristike ma zrazilo k zemi Greenawayove Topenie po číslach. Pamätám si ten pocit, ako som sedela vydesená a zaskočená a zároveň som zo seba vystúpila v oslobodzujúcom poznaní, že v tvorbe je možné všetko. V intenzite pocitu sa mu vyrovnal hádam len Sloní muž. V dráme Davida Lyncha sa hlavný hrdina, ktorého celý život týrali a šikanovali pre vzhľad, rozhodne odísť z tohto sveta v momente, keď zažije pocit šťastia a už ho nechce stratiť. Milujem Felliniho Amarcord pre jeho vtipný i krásno-smutný pohľad na detstvo. Viscontiho Súmrak bohov, jedinečnú ságu o ambíciách a zrode zla, ktorá by potrebovala väčší priestor než týchto pár vymedzených riadkov. Truffautovu Ženu od susedov som videla hádam desaťkrát, a to aj napriek poznámke môjho obľúbeného profesora, že ide o také to „ženské...
Zobraziť všetky články