Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Fjord, Fatherland aj Dánsko pod lupou na MFF Cinematik 2026

Písmo: A- | A+

Takmer stovku filmov, medzi nimi slovenské premiéry aj exkluzívne festivalové predpremiéry ponúkne Medzinárodný filmový festival Cinematik 2026. Jeho 21. ročník sa v Piešťanoch začne o necelé dva mesiace 8. septembra. Záujem o festival potvrdil aj predaj festival passov – prvá zvýhodnená vlna sa vypredala za menej ako dve minúty.

21. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sa uskutoční od 8. do 13. septembra. Počas šiestich dní prinesie výber toho najlepšieho zo súčasnej svetovej kinematografie – od oceňovaných festivalových hitov až po očakávané filmové novinky. Diváci sa môžu tešiť na snímky, ktoré v uplynulých mesiacoch zaujali publikum aj odbornú porotu na najprestížnejších svetových festivaloch v Cannes, Benátkach, Berlíne, Toronte či na nedávnom festivale v Karlových Varoch.

Meeting Point Europe a Cesty slávy

„Festival vznikol s víziou vytvoriť priestor pre kvalitnú kinematografiu, otvorený dialóg a slobodné myslenie. Po viac ako dvoch desaťročiach môžeme povedať, že sa táto vízia naplnila. Okolo Cinematiku vyrástla silná komunita ľudí, ktorí veria v silu filmu a jeho schopnosť spájať, inšpirovať a otvárať dôležité témy,“ skonštatoval umelecký riaditeľ festivalu Vladimír Štric.

To najlepšie zo súčasnej európskej kinematografie prinesie aj tento rok hlavná súťažná sekcia Meeting Point Europe. Návštevníci 21. ročníka Cinematiku v nej uvidia starostlivo vybranú kolekciu najvýraznejších európskych filmov uplynulého roka. Program sekcie zostavuje medzinárodná porota zložená zo štrnástich filmových kritikov a kritičiek, ktorí s festivalom spolupracujú. Výsledkom je výber toho najlepšieho, čo súčasná európska kinematografia ponúka. Ako jediný festival na Slovensku uvedie Cinematik víťaza tohtoročného Cannes drámu Fjord (r. Cristian Mungiu), rovnako aj držiteľa ceny za najlepšiu réžiu (ex-aequo) Fatherland (r. Paweł Pawlikowski).

Rozsiahly festivalový výber toho najlepšieho predstaví divácky vyhľadávaná sekcia Cesty slávy zameraná na diela uvedené na tých najväčších filmových podujatiach. „Pri zostavovaní sekcie Cesty slávy kladiem mimoriadny dôraz nie len na pečiatku zahraničného festivalového uvedenia, ale aj na kvalitu a originalitu filmového diela. Lákadlami sekcie budú tituly z festivalu v Cannes – Soudain (r. Rjúsuke Hamaguči), Paper Tiger (r. James Gray) či Gentle Monster (r. Marie Kreutzer),“ vysvetľuje člen programového tímu Peter Konečný. Nebudú to však jediné veľké programové momenty tohto ročníka.

Dánsko pod lupou

Ďalšie výnimočné filmové zážitky prinesie sekcia Pod lupou, ktorá sa tento rok venuje mimoriadne úspešnej dánskej kinematografii. O jej precízny kurátorský výber zameraný na príbehovú inovatívnosť a originalitu filmového jazyk, sa postaral člen programového tímu Rastislav Steranka. Dánska kinematografia patrí medzi najvýraznejšie na svete – a výber, ktorý uvedie Cinematik, pokrýva širokú žánrovú paletu súčasného dánskeho filmu. Od umeleckého dokumentu, cez psychologické sondy, historický film či revenge thriller až po akčný heist film. „Dánska kinematografia je jednou z najvýraznejších na svete, a to nielen vďaka talentovaným režisérkam a režisérom, ale najmä vďaka dlhoročnej systematickej podpore štátu,“ dopĺňa Rastislav Steranka.

„Bez ohľadu na filmový žáner či typ, dánske filmy vo výbere zrkadlia súčasné témy, ktoré rezonujú univerzálne: klimatické zmeny, dospievanie a začleňovanie sa do spoločnosti, vojnové konflikty a ich dopad na jednotlivca a komunitu, krehké rodinné vzťahy, snaha o lepší život či utečenecká kríza…,“ konštatuje zostavovateľ sekcie Rastislav Steranka.

Súčasťou dánskej sekcie bude aj profil významného dánskeho režiséra Nilsa Malmrosa, ktorý na festivale osobne uvedie niekoľko svojich filmov. Nils Malmros vo svojej tvorbe čerpal inšpiráciu predovšetkým z francúzskej novej vlny, najmä z tvorby Françoisa Truffauta.

Dánsky režisér oceňovaného filmu Speak No Evil – Christian Tafdrup hovorí o Malmrosovi s veľkým obdivom. Pre sieť Letterboxd vybral filmy Kundskabens træ / Strom poznania (1981) a Skønheden og udyret / Kráska a zviera (1983). „Ide o majstrovské a srdcervúce drámy, ktoré môžem len odporučiť. Malmros dokáže zachytiť dospievanie a prechod z detstva do dospelosti ako nikto iný,“ skonštatoval Tafdrup. K Malmrosovi sa vyjadril aj kontroverzný Lars von Trier. „Nils Malmros nakrútil niekoľko naozaj výborných filmov. Takže existujú dobré dánske filmy,“ zdôraznil svojským spôsobom Trier.

Množstvo domácich noviniek

Výnimočné filmy môžu návštevníci Cinematiku očakávať aj v tradičnej polnočnej sekcii Za hranicou kultu, súťaži domácich dokumentárnych filmov Cinematik.doc ktorá predstaví najnovšie slovenské projekty o ktorých sa ešte len bude rozprávať. Cinematik aj tento rok prinesie najviac premiér slovenskej tvorby zo všetkých domácich festivalov a to aj v sekcii Slovenské horizonty. Podrobný program festivalu, ku ktorému neodmysliteľne patrí aj bohatý industry program, diskusie či prednášky, budú organizátori postupne predstavovať v priebehu nasledujúcich týždňov.

„Aj na 21. ročník chceme do Piešťan priniesť tie najlepšie filmy a zároveň predstaviť nové impulzy, ktoré festival posunú ďalej – pre všetkých, ktorí naň prídu. Pripravujeme množstvo sprievodných podujatí, ktoré k nášmu festivalu dlhodobo patria a veríme, že v Piešťanoch opäť vytvoríme najväčší filmový priestor na Slovensku,“ povedal o pripravovanom 21. ročníku výkonný riaditeľ festivalu Tomáš Klenovský. 

Festival passy na 21. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sú v predaji na oficiálnej stránke festivalu.

Autor:

Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články