Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Fjord, Fatherland aj Dánsko pod lupou na MFF Cinematik 2026

Písmo: A- | A+

Takmer stovku filmov, medzi nimi slovenské premiéry aj exkluzívne festivalové predpremiéry ponúkne Medzinárodný filmový festival Cinematik 2026. Jeho 21. ročník sa v Piešťanoch začne o necelé dva mesiace 8. septembra. Záujem o festival potvrdil aj predaj festival passov – prvá zvýhodnená vlna sa vypredala za menej ako dve minúty.

21. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sa uskutoční od 8. do 13. septembra. Počas šiestich dní prinesie výber toho najlepšieho zo súčasnej svetovej kinematografie – od oceňovaných festivalových hitov až po očakávané filmové novinky. Diváci sa môžu tešiť na snímky, ktoré v uplynulých mesiacoch zaujali publikum aj odbornú porotu na najprestížnejších svetových festivaloch v Cannes, Benátkach, Berlíne, Toronte či na nedávnom festivale v Karlových Varoch.

Meeting Point Europe a Cesty slávy

„Festival vznikol s víziou vytvoriť priestor pre kvalitnú kinematografiu, otvorený dialóg a slobodné myslenie. Po viac ako dvoch desaťročiach môžeme povedať, že sa táto vízia naplnila. Okolo Cinematiku vyrástla silná komunita ľudí, ktorí veria v silu filmu a jeho schopnosť spájať, inšpirovať a otvárať dôležité témy,“ skonštatoval umelecký riaditeľ festivalu Vladimír Štric.

To najlepšie zo súčasnej európskej kinematografie prinesie aj tento rok hlavná súťažná sekcia Meeting Point Europe. Návštevníci 21. ročníka Cinematiku v nej uvidia starostlivo vybranú kolekciu najvýraznejších európskych filmov uplynulého roka. Program sekcie zostavuje medzinárodná porota zložená zo štrnástich filmových kritikov a kritičiek, ktorí s festivalom spolupracujú. Výsledkom je výber toho najlepšieho, čo súčasná európska kinematografia ponúka. Ako jediný festival na Slovensku uvedie Cinematik víťaza tohtoročného Cannes drámu Fjord (r. Cristian Mungiu), rovnako aj držiteľa ceny za najlepšiu réžiu (ex-aequo) Fatherland (r. Paweł Pawlikowski).

Rozsiahly festivalový výber toho najlepšieho predstaví divácky vyhľadávaná sekcia Cesty slávy zameraná na diela uvedené na tých najväčších filmových podujatiach. „Pri zostavovaní sekcie Cesty slávy kladiem mimoriadny dôraz nie len na pečiatku zahraničného festivalového uvedenia, ale aj na kvalitu a originalitu filmového diela. Lákadlami sekcie budú tituly z festivalu v Cannes – Soudain (r. Rjúsuke Hamaguči), Paper Tiger (r. James Gray) či Gentle Monster (r. Marie Kreutzer),“ vysvetľuje člen programového tímu Peter Konečný. Nebudú to však jediné veľké programové momenty tohto ročníka.

Dánsko pod lupou

Ďalšie výnimočné filmové zážitky prinesie sekcia Pod lupou, ktorá sa tento rok venuje mimoriadne úspešnej dánskej kinematografii. O jej precízny kurátorský výber zameraný na príbehovú inovatívnosť a originalitu filmového jazyk, sa postaral člen programového tímu Rastislav Steranka. Dánska kinematografia patrí medzi najvýraznejšie na svete – a výber, ktorý uvedie Cinematik, pokrýva širokú žánrovú paletu súčasného dánskeho filmu. Od umeleckého dokumentu, cez psychologické sondy, historický film či revenge thriller až po akčný heist film. „Dánska kinematografia je jednou z najvýraznejších na svete, a to nielen vďaka talentovaným režisérkam a režisérom, ale najmä vďaka dlhoročnej systematickej podpore štátu,“ dopĺňa Rastislav Steranka.

„Bez ohľadu na filmový žáner či typ, dánske filmy vo výbere zrkadlia súčasné témy, ktoré rezonujú univerzálne: klimatické zmeny, dospievanie a začleňovanie sa do spoločnosti, vojnové konflikty a ich dopad na jednotlivca a komunitu, krehké rodinné vzťahy, snaha o lepší život či utečenecká kríza…,“ konštatuje zostavovateľ sekcie Rastislav Steranka.

Súčasťou dánskej sekcie bude aj profil významného dánskeho režiséra Nilsa Malmrosa, ktorý na festivale osobne uvedie niekoľko svojich filmov. Nils Malmros vo svojej tvorbe čerpal inšpiráciu predovšetkým z francúzskej novej vlny, najmä z tvorby Françoisa Truffauta.

Dánsky režisér oceňovaného filmu Speak No Evil – Christian Tafdrup hovorí o Malmrosovi s veľkým obdivom. Pre sieť Letterboxd vybral filmy Kundskabens træ / Strom poznania (1981) a Skønheden og udyret / Kráska a zviera (1983). „Ide o majstrovské a srdcervúce drámy, ktoré môžem len odporučiť. Malmros dokáže zachytiť dospievanie a prechod z detstva do dospelosti ako nikto iný,“ skonštatoval Tafdrup. K Malmrosovi sa vyjadril aj kontroverzný Lars von Trier. „Nils Malmros nakrútil niekoľko naozaj výborných filmov. Takže existujú dobré dánske filmy,“ zdôraznil svojským spôsobom Trier.

Množstvo domácich noviniek

Výnimočné filmy môžu návštevníci Cinematiku očakávať aj v tradičnej polnočnej sekcii Za hranicou kultu, súťaži domácich dokumentárnych filmov Cinematik.doc ktorá predstaví najnovšie slovenské projekty o ktorých sa ešte len bude rozprávať. Cinematik aj tento rok prinesie najviac premiér slovenskej tvorby zo všetkých domácich festivalov a to aj v sekcii Slovenské horizonty. Podrobný program festivalu, ku ktorému neodmysliteľne patrí aj bohatý industry program, diskusie či prednášky, budú organizátori postupne predstavovať v priebehu nasledujúcich týždňov.

„Aj na 21. ročník chceme do Piešťan priniesť tie najlepšie filmy a zároveň predstaviť nové impulzy, ktoré festival posunú ďalej – pre všetkých, ktorí naň prídu. Pripravujeme množstvo sprievodných podujatí, ktoré k nášmu festivalu dlhodobo patria a veríme, že v Piešťanoch opäť vytvoríme najväčší filmový priestor na Slovensku,“ povedal o pripravovanom 21. ročníku výkonný riaditeľ festivalu Tomáš Klenovský. 

Festival passy na 21. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sú v predaji na oficiálnej stránke festivalu.

Autor:

Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články