Viktor Kubal: Krvavá pani . Foto: SFÚ

Krvavá pani Viktora Kubala má novú hudbu

Písmo: A- | A+

Pre klenot československej animovanej tvorby zložila novú hudbu losangelská umelkyňa claire rousay.

Druhý celovečerný film Viktora Kubala Krvavá pani (1980), inšpirovaný známou legendou o Čachtickej panej, dostal novú hudobnú podobu, ktorú pre film skomponovala losangelská umelkyňa claire rousay. Jedinečná projekcia filmu spolu s koncertom claire rousay sa uskutoční v Kine Lumière vo štvrtok 3. apríla o 20.00 hod. Po úspešnej premiére v Belgicku to bude prvé a jediné uvedenie filmu s novou hudbou naživo na Slovensku.

Krvavá pani je animovaný film o zločine a láske, na pozadí romantického ľúbostného príbehu s prvkami komiky i tragiky zachytáva večný boj dobra so zlom. Kreslené spracovanie legendy z Čachtického hradu patrilo v čase svojho vzniku k divácky najúspešnejším slovenským filmom v kinách.

Ide o autorský film, v ktorom prínosy tvorcu sú neodškriepiteľné a zasluhujú si úctu. Napriek redukovanej kresbe a limitovanej animácii dokáže Kubal gradovať napätie a zahrať aj na emocionálne struny diváka. Dobre odpozorované prvky hororu spojené s prirodzeným Kubalovým vzťahom k paródii, vytvorili z filmu Krvavá pani svojráznu syntézu oboch žánrov,“ hovorí o filme publicista a dramaturg Rudolf Urc, autor publikácie Viktor Kubal. Filmár, výtvarník, humorista (ASFK, SFÚ, 2010). Podľa neho je „Kubalovo dielo ukážkou dobrého vkusu a kultivovanej rozprávkovej arabesky, priebežne korenenej inteligentným humorom“.

Film Viktora Kubala Krvavá pani zarezonoval aj v zahraničí. V roku 2017 mala jeho digitálne reštaurovaná podoba svetovú premiéru na prestížnom festivale klasického filmu Lumière Lyon vo Francúzsku. „Niekedy v roku 2018 sa mi ozval Wouter Vanhaelemeesch, hudobný promotér a kurátor programovej sekcie Filmového festivalu v Gente pod názvom Videodroom, ktorá sa špeciálne venuje projekciám legendárnych klasických, kultových filmov s novo komponovaným soundtrackom, ktorý je počas festivalu uvedený vo svetovej premiére naživo,“ hovorí Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ a člen programovej rady Kina Lumière.

„Ako jeden z filmov do svojej sekcie si Wouter vybral film Krvavá pani. Potom bolo ticho, prišla pandémia, a tak bol celý projekt odložený na neurčito. Až v roku 2022 sa mi Wouter opäť ozval, že by rád oživil komunikáciu a uviedol Krvavú pani vo svojej programovej sekcii v roku 2023. Bola to skvelá príležitosť pripomenúť si Viktora Kubala a jeho dielo, keďže v roku 2023 to bolo presne 100 rokov od jeho narodenia,“ vysvetľuje pozadie vzniku novej hudby ku Kubalovmu filmu Steranka. Jej autorkou sa stala losangelská umelkyňa a skladateľka experimentálnej elektronickej hudby claire rousay, ktorej albumy bývajú súčasťou rebríčkov najlepších albumov roka.

claire rousay skomponovala nový soundtrack k filmu Krvavá pani na objednávku Kultúrneho centra VierNulVier v Gente. Finálny výber padol na ňu najmä preto, že „je výnimočne kreatívna umelkyňa. Jej tvorba sa nedá len tak ľahko zaškatuľkovať, nie je stereotypická a vie veľmi príjemne prekvapiť. Presne pre tento vzrušujúci moment očakávaného prekvapenia sme sa s Wouterom Vanhaelemeeschom rozhodli práve pre ňu a s napätím sme očakávali čo prinesie,“ približuje voľbu claire rousay Steranka.

Prvé premietanie filmu sprevádzané živým predvedením skomponovanej hudby claire rousay sa uskutočnilo na filmovom festivale v Gente v Belgicku v rámci špeciálnej programovej sekcie Videodroom, ktorá sa venuje rekontextualizácii klasických filmových diel prostredníctvom novo skomponovaných soundtrackov. S Krvavou paňou claire rousay vystupovala zatiaľ iba v Belgicku, okrem festivalového uvedenia v Gente sa predstavila ešte na podujatí v Leuvene.

Steranka hovorí, že “film Krvavá pani so živým soundtrackom claire rousay som zažil dvakrát a vždy to bol jedinečný, elektrizujúci zážitok. Keď som spomínal rekontextualizáciu klasického filmu prostredníctvom nového soundtracku, tak pri filme Krvavá pani a hudbe claire to funguje ideálne. Pôvodná Lexmannova hudba bezpochyby patrí k filmu, no je skôr deskriptívna, presne popisuje nálady, čo sa vo filme deje. Claire pristúpila k filmu a jeho soundtracku prostredníctvom emócií, za základný motív si zvolila tlkot srdca. Jej hudba  odkrýva nové úrovne vnímania filmu, inšpiruje k novým interpretáciám. Vždy keď som si pozrel film Krvavá pani s jej hudbou, príbeh ma zasiahol omnoho hlbšie a emocionálnejšie.“

Živé vystúpenie claire rousay sa stretlo s nadšením. „Po skončení projekcie na festivale v Gente bolo chvíľu absolútne ticho a potom prišiel mohutný potlesk,“ spomína Steranka. „Už na druhý deň po koncerte vyšli recenzie v miestnych kultúrnych periodikách a boli viac než pozitívne. Aj na základe okamžitého pozitívneho ohlasu sa claire rousay s Krvavou paňou vrátila do štúdia a skomponovala samostatný 11-skladbový album, soundtrack Krvavej panej, ktorý funguje nielen ako sprievod ku Kubalovým pohyblivým obrázkom, ale aj ako samostatný hudobný album.“

Soundtrack s novou hudbou k filmu Krvavá pani vyšiel vlani v novembri vo vydavateľstve VierNulVier Records na vinylovej platni v limitovanej edícii 500 kusov a veľmi rýchlo sa vypredal. Jednohlasne pozitívne boli aj recenzie na album. „Takto, prostredníctvom novej hudobnej interpretácie filmu od claire rousay, sa Viktor Kubal a jeho výnimočné dielo opäť dostali nielen do európskej, ale aj svetovej pozornosti,“ uzatvára Steranka.Hovorí, že „prísľub nového soundtracku k známemu filmu je vždy vzrušujúci a publikum je ochotné nechať sa prekvapiť a viesť sa ´novým sprievodcom starými cestami´“.

  • Viac informácií o podujatí claire rousay & Krvavá pani nájdete TU.
  • Edičná produkcia Viktora Kubala na eshope Klapka.sk:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Alžbeta Domastová Foto: archív SFÚ

Alžbeta Domastová

Slovenskú kinematografiu tvoria nielen všeobecne známe mená režisérov a hercov, ale i práca ľudí, ktorí zostávajú mimo svetiel reflektorov. Jednou z takýchto osobností bola aj Alžbeta Domastová, filmová profesionálka, ktorá výrazne prispela k vzniku viacerých významných diel československej kinematografie. Narodila sa v Nitre 19. apríla pred 90 rokmi. Alžbeta Domastová prešla na Kolibe rôznymi profesiami. Začínala ako skriptka a asistentka réžie (Čert nespí; Čo nezažil Kolumbus; Muž, ktorý sa nevrátil; Ivan). A pokračovala ako pomocná režisérka (Zvony pre bosých; Sedem svedkov; Veľká noc a veľký deň). Hoci sa jej meno neobjavovalo na plagátoch medzi poprednými tvorcami, jej práca bola neoddeliteľnou súčasťou filmového procesu. Vypracovala sa a zaradila k odborníkom zabezpečujúcim kontinuitu, organizáciu a kvalitu výslednej filmovej produkcie. Počas svojej vyše tridsaťročnej kolibskej kariéry sa Domastová podieľala na viac než dvoch desiatkach kinematografických projektov. Medzi najvýznamnejšie patria dráma z prostredia nacistického koncentračného tábora Boxer a smrť (r. Peter Solan, 1962), poetická persifláž Panna zázračnica (r. Štefan Uher, 1966), poviedkový experiment Dialóg 20 40 60 (r. Peter Solan, Zbyněk Brynych, Jerzy Skolimowski, 1968) či baladická feéria Javor a Juliana (r. Štefan Uher, 1972). So Štefanom Uhrom ďalej spolupracovala aj na snímkach Organ (1964), Keby som mal pušku (1971), Dolina (1973), Veľká noc a veľký deň (1974)...
recenzia Tanec s medveďom Záber z filmu Tanec s medveďom. Foto: Bontonfilm

recenzia Tanec s medveďom

„Dnes je to presne rok, odkedy som sa o tebe prvýkrát dozvedela. Dala som ti meno Bea. Nositeľka šťastia,“ spomína Linda, protagonistka filmu Tanec s medveďom. Snímka otvára témy duševného zdravia žien a prijatia zodpovednosti za rozhodnutie, ktoré ovplyvní nejeden život. Linda a jej manžel Marek štartujú novú životnú etapu. Na začiatku tehotenstva sa však Linda dozvie, že ich dieťa môže mať vývojovú poruchu. Ako je to možné? Náhoda. Videá a obrázky, ktoré mali zakaždým nálepku „iní ľudia“, sú odrazu prítomné v každom okamihu. Tlak okolia núti Lindu premýšľať nad blízkou budúcnosťou. Dieťa so špeciálnymi potrebami bude potrebovať špeciálnu opateru, a tak hrozí, že Lindina sľubná kariéra sólovej huslistky skončí. Mladí manželia sa začnú ponárať do potenciálneho  komplikovaného života s dcérkou s Downovým syndrómom. Oboch pohltí jediná emócia – strach. Postupne je dôležitá aj otázka, či je Lindin vzťah s Marekom dostatočne pevný a pružný na to, aby zvládol túto ťažkú životnú skúšku. Duševné zdravie verzus stereotypy spoločnosti Tanec s medveďom je česko-slovenská vzťahová dráma o zodpovednosti za iný život. Česká režisérka Jitka Rudolfová natočila tento film podľa scenára Lucie Bokšteflovej. V hlavnej úlohe sa predstavila Pavla Gajdošíková a jej filmovým manželom sa stal Kryštof Hádek. Na plátne sa mihla aj slovenská herečka Zuzana Kronerová a ďalší, a o atmosférickú hudbu sa postarali Jonatan Pastirčák a Martin...
recenzia Nevďačné bytosti Dexter Franc a Barry Ward vo filme Nevďačné bytosti. Foto: CinemArt SK

recenzia Nevďačné bytosti

Nový film slovinského režiséra Olma Omerzu Nevďačné bytosti prenáša diváka do dôverne známeho kempu na pobreží Jadranu, aby mu ukázal, ako osamelé môžu byť naše najbližšie vzťahy. Čerstvo rozvedený otec (Barry Ward) berie deti na spoločnú dovolenku pri mori, aby utužil natrhnuté puto a nestratil svoje krehké postavenie hlavy rodiny. Potom čo sa sedemnásťročná Klára (Dexter Franc) zamiluje do miestneho mladíka Denisa (Timon Šturbej), sa dej vyostruje a prostredníctvom rozprávania s kompaktnou atmosférou divákovi predostiera medzigeneračný príbeh o láske a o tom, čo všetko je človek schopný spraviť, aby ju ochránil. Čo keď je láska práve o tom, aby sme druhým dovolili bezpečne zlyhať? V poradí piaty celovečerný film Olma Omerzu nadväzuje na režisérovu predošlú tvorbu, ktorú sofistikovane posúva do novej, artovej podoby. Snímka uvedená na medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiáne potvrdzuje režisérovo silné postavenie na nezávislej filmovej scéne. Omerzu rezignuje na divácke očakávania a svojským štýlom predkladá tému rodičovstva, záväzku a slobody, ktorú rodinné vzťahy často obmedzujú. Komunikácia je základ Príbeh dvojjazyčnej rodiny aktuálnym a mnohovrstevnatým spôsobom spracúva myšlienku neschopnosti komunikovať a odcudzenia, ktoré vo vzťahoch vytvára. Otec nevie po česky, mama je zo Slovenska a deti spolu napriek spoločnému jazyku sotva prehovoria. Mladší brat Theo je v zásade bezproblémový, ale vďaka tomu, žiaľ, aj neviditeľný, zatiaľ čo staršia Klára trpí poruchou...
Zobraziť všetky články