Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet v nedeľu 25. októbra v Kine Lumière uzavrel svoj 27. ročník slávnostným odovzdaním cien. Hlavnú cenu v súťaži Slovensko a Česko za ľudské práva získal tento rok film režiséra Tomáša Krupu Musíme prežiť.

„Cenu udeľujeme filmu, ktorý nás zaujal remeselnou zručnosťou a prekvapivým humorom. Hoci sa venuje vážnym témam, prináša pocit optimizmu, pretože sleduje ľudí, ktorí sa jednoducho odmietajú vzdať,“ uviedla v zdôvodnení medzinárodná porota. Tvorili ju poľsko-fínska filmová novinárka Marta Bałaga, programová riaditeľka ukrajinského festivalu Docudays UA Yuliia Kovalenko a tradične aj autor víťazného filmu minulého ročníka, dokumentarista Martin Trabalík.

Tomáš Krupa si na slávnostnom odovzdávaní prevzal finančnú odmenu vo výške 2 000 eur a originálne umelecké dielo zo skla, ktoré už druhý rok po sebe vytvoril absolvent Vysokej školy výtvarných umení Jakub Sojka. Vo filme Musíme prežiť vidíme následky klimatickej zmeny, ktoré tu a teraz postihujú obyvateľstvo štyroch kontinentov. Režisér počas šiestich rokov putoval za ľuďmi, ktorých domov sa drasticky menil priamo pred ich očami. Napriek tomu sa nevzdali.

Špeciálne uznanie pre Preladenie a cena pre Monikondee

V sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva udelili tento rok aj Špeciálne uznanie poroty. Získal ho film Preladenie Sáry Prokopovej, ktorý festival tento rok aj otváral. „Film pôsobí mimoriadne aktuálne. Zachytáva znepokojivé zmeny v jednej krajine, ktoré sa však v skutočnosti dejú po celom svete, a pripomína, že bez slobodnej tlače nemôžeme skutočne hovoriť o slobode,“ zdôvodnila porota. Film získal mediálnu podporu v hodnote 5 000 eur od hlavného mediálneho partnera festivalu Aktuality.sk. 

V medzinárodnej súťažnej sekcii Európsky glitch, ktorá predstavuje prvé a druhé dlhometrážne filmy európskych režisérok a režisérov, porota jednomyseľne ocenila film Monikondee. Jeho autormi sú Tolin Erwin Alexander, Lonnie van Brummelen a Siebren de Haan. Film vznikol v spolupráci s marónskymi komunitami, potomkami Afričanov, ktorí kedysi utiekli z otroctva v Suriname.

„Film cez silnú antropologickú optiku postupne a presvedčivo odhaľuje postkoloniálnu stopu na územiach pozdĺž rieky Maroni. Je dôstojným portrétom ľudí, ktorí nie sú obeťami, ale vlastným konaním odolávajú tlaku kapitalizmu. Práve filmovým jazykom ukazuje krajinu z pohľadu jej obyvateľov, pre ktorých je rieka žilou života, ktorú niekto pomaly otravuje a vykorisťuje. Je to film taký pútavý, že ho chceme, a potrebujeme, vidieť znova,“ uviedla porota, ktorú tvorili riaditeľka maďarského festivalu Verzió Enikő Gyureskó, filmový vedec, distribútor a pedagóg Adam Straka a iránsky režisér Mehrdad Oskouei.

Festival pokračuje online

Snímka Monikondee je medzi deviatimi celovečernými z programu, ktoré si možno pozrieť online. Dostupné sú od pondelka 26. októbra do nedele 1. novembra. Online časť festivalu pripravil Jeden svet v spolupráci s partnerom DAFilms.

Do online výberu okrem toho pribudli aj dva krátke filmy Tomáša Krupu z projektu Musíme prežiť, ktoré dopĺňajú víťazný celovečerný film. Snímka Zakorenení vo vode sleduje domorodú komunitu na miznúcom ostrove v Louisiane. Po bezohľadnej ťažbe ropy čelí záplavám a nútenému presídleniu. Jeden svet ho uvedie v rámci svojho online programu v premiére. Druhý film, Fukušima!, rozpráva príbeh Naota Macumuru, jediného človeka, ktorý zostal žiť pri fukušimskej jadrovej elektrárni po havárii v roku 2011. Stará sa tam o opustené zvieratá.

Online filmy si možno pozrieť so špeciálnym Cinepasom Online. Časť filmov je sprístupnená aj s audiokomentárom alebo s titulkami pre nepočujúcich a nepočujúce.

Cena Asociácie dokumentárneho filmu

Okrem medzinárodných porôt Jedného sveta sa tento rok odovzdávala po prvý raz aj Ceny Asociácie dokumentárneho filmu. Hlavnú cenu poroty Asociácie slovenského dokumentárneho filmu získala snímka Tam, kde bocian pristál s Amáliou (r. Tomáš Bačo, Sabina Papp). Film, ktorý bol v programe minuloročného festivalu, sleduje každodenný život rodiny uväznenej v generačnej chudobe v rómskej osade na východnom Slovensku. „Pomocou rámcovania a dlhých záberov film sprostredkováva situácie z každodenného života spôsobom, ktorý uchováva a podčiarkuje dôstojnosť protagonistiek a protagonistov a umožňuje filmu fungovať ako kritika systémových zlyhaní cementujúcich podmienky, do ktorých sa deti ako Amália rodia,“ uviedla porota.

Čestné uznanie poroty Asociácie slovenského dokumentárneho filmu si odniesol dokumentárny film Musíme prežiť. „Všetci chcú prežiť, no nie všetkým sa to celkom darí. Problém, ktorému čelia, ich ďaleko presahuje, čo si niektorí z nich zatiaľ neuvedomujú,“ napísala o filme porota.