Záber z filmu Mira Rema Comeback. Foto: Archív
Písmo: A- | A+

Film Raději zešílet v divočině predstaví režisér Miro Remo ešte pred premiérou v slovenských kinách.

Na nedávnom 59. MFF v Karlových Varoch v júli 2025 získal Veľkú cenu – Krištáľový glóbus po prvýkrát slovenský režisér. Za dokumentárny film Raději zešílet v divočině si ju z tohto áčkového festivalu odniesol dokumentarista Miro Remo. Film, ktorý následne získal aj Cenu primátora mesta Piešťany na 20. MFF Cinematik, sa do kín dostane až začiatkom októbra, no Kino Lumière ho uvedie v exkluzívnej predpremiére už v piatok 19. septembra o 19.30 spolu s diskusiou s režisérom po skončení filmu. Pri tejto príležitosti kino ponúka aj profil, ktorý obsahuje tri Remove dlhometrážne a štyri krátkometrážne diela.

Večné deti

Film Raději zešílet v divočině voľne rozvíja motív rovnomennej knihy Aleša Palána a Jana Šibíka o šumavských samotároch. Sprievodcami filmu sú dvojčatá František a Ondřej Klišíkovci – večné deti žijúce v magickom svete so svojimi domácimi zvieratami. Spoločne zdieľajú každý deň, každú rutinu, každú myšlienku. Navonok pôsobia ako zrkadlá jeden druhého, vo vnútri sú však dve úplne odlišné duše a roky neoddeliteľného spolužitia im začínajú prerastať cez hlavu.

Porota karlovarského festivalu film ocenila ako „vtipnú filmovú pohľadnicu vzdávajúcu hold miznúcemu umeniu zostať sám sebou. Tento úchvatne vynaliezavý dokument predstavuje portrét dvoch neustále sa handrkujúcich bratov – dvojčiat žijúcich čudáckym spôsobom na rozpadávajúcom sa statku mimo civilizácie. V tak šialenej dobe, ako je tá naša, sú však títo dvaja dosť možno najpríčetnejšími ľuďmi na svete.“ Film aktuálne získal aj Cenu primátora mesta Piešťany na 20. MFF Cinematik.

Miro Remo sa rozhodol nakrútiť film Raději zešílet v divočině po prečítaní Palánovej knihy, ktorá ho oslovila intímnym ponorom do sveta outsiderov, pretože má rád prírodu a svet mimo ľudí. „Dvojičky ma zaujali už pri prvom čítaní, boli moje obľúbené postavy,“ povedal Remo pre Slovenský filmový ústav pred uvedením filmu na karlovarskom festivale.

„V tvorivom tíme panovala určitá obava, či to bude stačiť – možno pramenila z nedostatku skúseností, no mala aj racionálny základ. Predsa len, postaviť celý film na jednom príbehu nesie riziko. Nie sú to mladíci, majú radi život aj pivo, jeden túži lietať, druhý sa občas topí v smútku. Je to krásne, no nevyspytateľné. Stať sa môže čokoľvek,“ myslí si Remo. „Pôvodne som pracoval so štyrmi postavami: filozofom a milovníkom žien Mirkom Sedláčkom, pankáčkou a farmárkou Martinou Kyselovou a dvojčatami Františkom a Ondřejom Klišíkovcami. No zasiahol osud. Mirek aj Martina zomreli na rakovinu ešte skôr, než som sa mohol definitívne rozhodnúť. A tak som zostal s dvojičkami. V dokumente niekedy rozhoduje život sám.“

Záber z filmu Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy Versy
Záber z filmu Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy Versy

Väznica, Müller aj láska

Pri príležitosti úspechu nového Removho filmu v Karlových Varoch i jeho uvedenia do kín pripravilo Kino Lumière pre divákov aj režisérov profil s tromi dlhometrážnymi a štyrmi krátkometrážnymi filmami. Okrem Removej novinky je do cyklu zaradený jeho debutový film Comeback (2014) z prostredia jednej z najstráženejších väzníc na Slovensku v Ilave. Zobrazuje dvoch recidivistov, točiacich sa v bludnom kruhu, ktorí prehodnocujú svoju minulosť a zamýšľajú sa, čo budú robiť, keď príde čas ich prepustenia.

Diváci uvidia aj Remov dokumentárny film Richard Müller: Nespoznaný (2016), ktorým si režisér splnil dlhoročný sen. Odvaha a úprimnosť, s akou Richard Müller a jeho tím k sebe vpustili filmový štáb, ktorý bez príkras a pátosu ukazujú každodennú bitku o zajtrajšok, sú na slovenské pomery takmer bezprecedentné. Ide o portrét slávneho speváka, ale v širšom kontexte podáva aj obraz slovenského šoubiznisu a vďaka Müllerovým osobným filmovým archívom sa dokument vracia zo súčasnosti späť do minulosti.

V programe bude uvedený tiež Remov film Láska pod kapotou (2021), ktorý mal podobne ako jeho zatiaľ posledný film svetovú premiéru na MFF Karlove Vary. V centre jeho záujmu stojí odhodlaný päťdesiatnik Jaroslav, ktorý má v živote dve vášne, a to rýchle autá a školskú lásku Jitku, ktorá mu po spackanom manželstve vrátila nádej a chuť ísť ďalej. Spoločne dúfajú vo víťazstvo v autokrose, i keď športové zápolenie je len kulisou pre skutočné „preteky života“. Film z moravsko-slovenského pohraničia prináša drámu aj humor.

Premietať sa budú aj štyri Remove krátke filmy z čias jeho štúdia na VŠMU, a to Jano (2006), Studený spoj (2007), Ecce homo (2008) a Arsy Versy (2009), ktorý je režisérovým najúspešnejším krátkometrážnym filmom, oceneným viac ako tridsiatimi cenami na prestížnych filmových festivaloch po celom svete.

Záber z filmu Láska pod kapotou režiséra Mira Rema. Foto: Archív
Záber z filmu Láska pod kapotou režiséra Mira Rema. Foto: Archív

Silná vášeň

„Keď Miro Remo hovorí o svojej tvorbe, často zmieňuje slovo dobrodružstvo. Miluje výzvy a so svojimi projektmi sa už cez dve desaťročia entuziasticky vydáva na dobrodružné cesty s nejasným koncom. Ako rodáka z priemyslovej oblasti obce Ladce ho priťahujú extrémy každého druhu,“ hovorí o tvorbe Mira Rema filmová teoretička a historička Jana Bébarová.

„Vo svojich filmoch zachytáva rôzne vyhrotené momenty, v ktorých sa aktéri a aktérky ocitajú. A ani oni rozhodne nie sú ordinárni – svojím konaním, názormi či spôsobom života zvyčajne vybočujú z davu. Sú outsidermi buď vďaka svojmu spoločenskému statusu (recidivisti z Comebacku, šumavskí samotári z Raději zešílet v divočině či na hranici biedy žijúci jedinci z krátkych filmov Jano, Studený spoj), svojráznemu správaniu a svetonázoru (ujo Ľuboš v Arsy-Versy) či stavu mysle (Richard Müller: Nespoznaný). Na portrétovaných osobách Rema fascinuje silná vášeň, ktorá ich navzdory rôznym prekážkam poháňa vpred. Esenciálnym príkladom toho sú preteky o život motokrosového nadšenca Jaroslava Vávru z Lásky pod kapotou. Remove osobné motto ´film je úprimnejší než život´ konvenuje jeho antropologickému pozorovaniu jedincov a situácií. Programovo vyhľadáva atrakcie, cez ktoré publiku často sprostredkúva filmovú terapiu šokom.“

Cyklus s filmami Mira Rema sa uskutoční v termíne od 19. septembra do 2. októbra. Program sa čoskoro zverejní na stránke Kina Lumière.

Vstupenky na predpremiéra filmu Raději zešílet v divočině s diskusiou.

Rozhovor s Mirom Remom o filme Raději zešílet v divočině pred uvedením na MFF KV.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články