Berlinale 2026 Pepa Lubojacki Režisérka Pepa Lubojacki pri preberaní cenu za najlepší dokument. Foto: Berlinale

Najlepším dokumentom Berlinale 2026 je česko-slovenský film Pepy Lubojacki

Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Berlinale 2026 sa skončil v sobotu 21. februára vyhlásením víťazov. Zlatého medveďa pre najlepší film v hlavnej súťaži získala nemecko-francúzsko-turecká dráma Yellow Letters režiséra İlkera Çataka. Cenu pre najlepší dokumentárny film udelili česko-slovenskej snímke Keby sa holuby premenili na zlato režisérky Pepy Lubojacki.

Oscarová kvalifikácia

O cenu pre najlepší dokumentárny film sa uchádzalo 16 snímok naprieč rôznymi sekciami Berlinale. Snímku Keby sa holuby premenili na zlato uviedol festival vo svetovej premiére v sekcii Forum. O cene rozhodla trojčlenná medzinárodná porota. Víťazstvom sa film kvalifikoval do oscarového súboja v kategórii dokumentov. Cena je zároveň spojená s finančnou odmenou 40-tisíc eur pre režisérku a české producentky Kláru Mamojkovú a Wandu Kaprálovú zo spoločnosti CLAW films. Slovenským koproducentom je Matej Sotník zo spoločnosti guča films. „Odmenu využijem na podporu brata, aby mohol mať dôstojné bývanie mimo systém ubytovní, ktorý zarába na tom, že nemáme dostupné sociálne bývanie a na tom, že čelíme bytovej kríze,“ povedala režisérka Pepa Lubojacki v rozhovore pre idnes.cz.

Práve režisérkin brat a bratranci, ktorí bojujú so závislosťou, sú protagonistami filmu Keby sa holuby premenili na zlato. Pepa Lubojacki ich niekoľko rokov zaznamenávala na telefón. Jej film získal v Berlíne aj Caligari Film Award. Rozhodla o nej takisto trojčlenná porota. Cena je dotovaná sumou 4000 eur, ktorú si rozdelia režisérka a distribútor. „Keby sa holuby premenili na zlato je film, ktorý spochybňuje sám seba a svoje naratívy plné momentov podráždenia. Témou je závislosť,“ napísala v zdôvodnení porota. Dodala, že hoci film kladie dôraz na látkové závislosti, reflektuje aj závislosť na kontole nad príbehom filmu a jeho hlasmi.

Zaujali príbehy z Turecka

Medzinárodná porota hlavnej súťaže, ktorú viedol nemecký režisér Wim Wenders udelila Zlatého medveďa pre najlepší film nemecko-francúzsko-tureckej dráme Yellow Letters režiséra İlkera Çataka. Pôvodom turecký filmár usadený v Nemecku rozpráva vo svojej snímke príbeh umeleckého páru z Ankary. Po incidente počas premiéry divadelnej hry sa stanú terčom politického prenasledovania a musia do základov zmeniť svoj život.

Berlinale 2026 Pepa Lubojacki Režisér İlker Çatak so Zlatým medveďom za film Yellow Letters. Foto: Berlinale
Režisér İlker Çatak so Zlatým medveďom za film Yellow Letters. Foto: Berlinale

Strieborného medveďa – Veľkú cenu poroty získal takisto príbeh situovaný do Turecka. Salvation tureckého režiséra Emina Alpera zaznamenáva napätie a mocenské boje podčiarknuté náboženským presvedčením v komunite v odľahlej dedine vysoko v horách.

Strieborného medveďa – Cenu poroty udelili britsko-americkému filmu Queen at Sea (r. Lance Hammer). Zaznamenáva otázky a dilemy, ktoré riešia dcéra a nevlastný otec v súvislosti s pokročilou demenciou ich matky a manželky. Dcéru vo filme stvárňuje Juliette Binoche. Jej mamu a nevlastného otca hrajú Anna Calder-Marshall a Tom Courtenay, ktorí spoločne získali Strieborného medveďa za herecké výkony vo vedľajšej úlohe.

Berlinale 2026 Tom Courtenay a Anna Calder-Marshall so Strieborným medveďom za herecké výkony vo vedľajšej úlohe vo filme Queen at Sea. Foto: Berlinale
Tom Courtenay a Anna Calder-Marshall so Strieborným medveďom za herecké výkony vo vedľajších úlohách filmu Queen at Sea. Foto: Berlinale

Cenu za hlavný herecký výkon si z Berlinale 2026 odniesla nemecká herečka Sandra Hüller. V historickej dráme zo 17. storočia rakúskeho režiséra Markusa Schleinzera Rose stvárnila ženu, ktorá sa vydáva za muža.

Medveď za réžiu príbehu džezovej legendy

Britský dokumentarista Grant Gee si odniesol Strieborného medveďa za réžiu svojho hraného debutu Everybody Digs Bill Evans. Odohráva sa v roku 1961 a zaznamenal v ňom vnútorný život jedného z najvplyvnejších amerických džezových pianistov Billa Evansa. Zahral si ho nórsky herec a muzikant Anders Danielsen Lie.

Najlepší scenár z 22 súťažných filmov napísala podľa poroty kanadská režisérka a filmárka Geneviève Dulude-de Celles k vlastnému filmu Nina Roza. Rozpráva príbeh bulharského vysťahovalca, ktorý sa vracia do vlasti, kde sa zmieruje s duchmi minulosti a rieši záhadu obrazov osemročného dievčatka.

Strieborného medveďa za mimoriadny umelecký prínos udelili dokumentárnej snímke Yo (Love is a Rebellious Bird). Režírovali ju Anna Fitch a Banker White.

V poradí už 76. ročník Berlinale sa konal od 12. do 22. februára 2026. Kompletný zoznam ocenených nájdete tu.

Autor:

Režisérka Pepa Lubojacki pri preberaní cenu za najlepší dokument Keby sa holuby premenili na zlato. Foto: Berlinale

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články