Berlinale 2026 Pepa Lubojacki Režisérka Pepa Lubojacki pri preberaní cenu za najlepší dokument. Foto: Berlinale

Najlepším dokumentom Berlinale 2026 je česko-slovenský film Pepy Lubojacki

Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Berlinale 2026 sa skončil v sobotu 21. februára vyhlásením víťazov. Zlatého medveďa pre najlepší film v hlavnej súťaži získala nemecko-francúzsko-turecká dráma Yellow Letters režiséra İlkera Çataka. Cenu pre najlepší dokumentárny film udelili česko-slovenskej snímke Keby sa holuby premenili na zlato režisérky Pepy Lubojacki.

Oscarová kvalifikácia

O cenu pre najlepší dokumentárny film sa uchádzalo 16 snímok naprieč rôznymi sekciami Berlinale. Snímku Keby sa holuby premenili na zlato uviedol festival vo svetovej premiére v sekcii Forum. O cene rozhodla trojčlenná medzinárodná porota. Víťazstvom sa film kvalifikoval do oscarového súboja v kategórii dokumentov. Cena je zároveň spojená s finančnou odmenou 40-tisíc eur pre režisérku a české producentky Kláru Mamojkovú a Wandu Kaprálovú zo spoločnosti CLAW films. Slovenským koproducentom je Matej Sotník zo spoločnosti guča films. „Odmenu využijem na podporu brata, aby mohol mať dôstojné bývanie mimo systém ubytovní, ktorý zarába na tom, že nemáme dostupné sociálne bývanie a na tom, že čelíme bytovej kríze,“ povedala režisérka Pepa Lubojacki v rozhovore pre idnes.cz.

Práve režisérkin brat a bratranci, ktorí bojujú so závislosťou, sú protagonistami filmu Keby sa holuby premenili na zlato. Pepa Lubojacki ich niekoľko rokov zaznamenávala na telefón. Jej film získal v Berlíne aj Caligari Film Award. Rozhodla o nej takisto trojčlenná porota. Cena je dotovaná sumou 4000 eur, ktorú si rozdelia režisérka a distribútor. „Keby sa holuby premenili na zlato je film, ktorý spochybňuje sám seba a svoje naratívy plné momentov podráždenia. Témou je závislosť,“ napísala v zdôvodnení porota. Dodala, že hoci film kladie dôraz na látkové závislosti, reflektuje aj závislosť na kontole nad príbehom filmu a jeho hlasmi.

Zaujali príbehy z Turecka

Medzinárodná porota hlavnej súťaže, ktorú viedol nemecký režisér Wim Wenders udelila Zlatého medveďa pre najlepší film nemecko-francúzsko-tureckej dráme Yellow Letters režiséra İlkera Çataka. Pôvodom turecký filmár usadený v Nemecku rozpráva vo svojej snímke príbeh umeleckého páru z Ankary. Po incidente počas premiéry divadelnej hry sa stanú terčom politického prenasledovania a musia do základov zmeniť svoj život.

Berlinale 2026 Pepa Lubojacki Režisér İlker Çatak so Zlatým medveďom za film Yellow Letters. Foto: Berlinale
Režisér İlker Çatak so Zlatým medveďom za film Yellow Letters. Foto: Berlinale

Strieborného medveďa – Veľkú cenu poroty získal takisto príbeh situovaný do Turecka. Salvation tureckého režiséra Emina Alpera zaznamenáva napätie a mocenské boje podčiarknuté náboženským presvedčením v komunite v odľahlej dedine vysoko v horách.

Strieborného medveďa – Cenu poroty udelili britsko-americkému filmu Queen at Sea (r. Lance Hammer). Zaznamenáva otázky a dilemy, ktoré riešia dcéra a nevlastný otec v súvislosti s pokročilou demenciou ich matky a manželky. Dcéru vo filme stvárňuje Juliette Binoche. Jej mamu a nevlastného otca hrajú Anna Calder-Marshall a Tom Courtenay, ktorí spoločne získali Strieborného medveďa za herecké výkony vo vedľajšej úlohe.

Berlinale 2026 Tom Courtenay a Anna Calder-Marshall so Strieborným medveďom za herecké výkony vo vedľajšej úlohe vo filme Queen at Sea. Foto: Berlinale
Tom Courtenay a Anna Calder-Marshall so Strieborným medveďom za herecké výkony vo vedľajších úlohách filmu Queen at Sea. Foto: Berlinale

Cenu za hlavný herecký výkon si z Berlinale 2026 odniesla nemecká herečka Sandra Hüller. V historickej dráme zo 17. storočia rakúskeho režiséra Markusa Schleinzera Rose stvárnila ženu, ktorá sa vydáva za muža.

Medveď za réžiu príbehu džezovej legendy

Britský dokumentarista Grant Gee si odniesol Strieborného medveďa za réžiu svojho hraného debutu Everybody Digs Bill Evans. Odohráva sa v roku 1961 a zaznamenal v ňom vnútorný život jedného z najvplyvnejších amerických džezových pianistov Billa Evansa. Zahral si ho nórsky herec a muzikant Anders Danielsen Lie.

Najlepší scenár z 22 súťažných filmov napísala podľa poroty kanadská režisérka a filmárka Geneviève Dulude-de Celles k vlastnému filmu Nina Roza. Rozpráva príbeh bulharského vysťahovalca, ktorý sa vracia do vlasti, kde sa zmieruje s duchmi minulosti a rieši záhadu obrazov osemročného dievčatka.

Strieborného medveďa za mimoriadny umelecký prínos udelili dokumentárnej snímke Yo (Love is a Rebellious Bird). Režírovali ju Anna Fitch a Banker White.

V poradí už 76. ročník Berlinale sa konal od 12. do 22. februára 2026. Kompletný zoznam ocenených nájdete tu.

Autor:

Režisérka Pepa Lubojacki pri preberaní cenu za najlepší dokument Keby sa holuby premenili na zlato. Foto: Berlinale

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film, a to sa im podarilo. Po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku a premiére v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza Generál Golian od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Fotografia z filmu 33 krokov

Neskrotní démoni tráum

Názov filmu 33 krokov vychádza zo vzdialenosti od bydliska Milana Daniela k miestu, kde ho pred rokmi napadli. Iba preto, že je Róm. Brutálny útok prežil. Okrem nepeknej jazvy cez hlavu mu však zostala aj trauma, ktorá dnes ovplyvňuje aj jeho deti. Príbehom Milana Daniela, ktorý vo filme stvárňuje hlavnú postavu, sa inšpirovala režisérska dvojica Anna a Šimon Domčekovci. Film 33 krokov mal premiéru na MFF v Karlových Varoch v súťažnej sekcii Proxima. Odniesol si Zvláštne uznanie poroty a od 8. októbra je film 33 krokov aj v slovenských kinách. Hoci sa inšpiroval skutočnými udalosťami a muž, ktorý ich prežil stvárňuje hlavného hrdinu, ide o hraný projekt – hoci na hrane dokumentu. Ide o ich spoločný celovečerný debut. „Inšpirovali sme sa reálnymi udalosťami, ale chceli sme urobiť hraný film. Nepracovali sme s napísanými dialógmi. Spôsob natáčania tiež prispel k výsledku – nemali sme dvadsať 12-hodínových dní za sebou. Rodinu sme navštevovali v malom štábe, redukovanom na minimum, na pár hodín denne. Dlhšie nebolo, skrz zdravotný stav hlavného protagonistu, často ani možné natáčať,“ vysvetľujú Anna a Šimon Domčekovci v rozhovore na stránke SFÚ. „Niekedy sa podaril záber, niekedy obraz. Počiatočné obmedzenia však prispeli k tvaru, ktorý by nebol v inom produkčnom systéme možný. Dobrou pomôckou bola aj herecká metóda Johna Cassavetesa,“...
Zobraziť všetky články