Berlinale 2026 Pepa Lubojacki Režisérka Pepa Lubojacki pri preberaní cenu za najlepší dokument. Foto: Berlinale

Najlepším dokumentom Berlinale 2026 je česko-slovenský film Pepy Lubojacki

Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Berlinale 2026 sa skončil v sobotu 21. februára vyhlásením víťazov. Zlatého medveďa pre najlepší film v hlavnej súťaži získala nemecko-francúzsko-turecká dráma Yellow Letters režiséra İlkera Çataka. Cenu pre najlepší dokumentárny film udelili česko-slovenskej snímke Keby sa holuby premenili na zlato režisérky Pepy Lubojacki.

Oscarová kvalifikácia

O cenu pre najlepší dokumentárny film sa uchádzalo 16 snímok naprieč rôznymi sekciami Berlinale. Snímku Keby sa holuby premenili na zlato uviedol festival vo svetovej premiére v sekcii Forum. O cene rozhodla trojčlenná medzinárodná porota. Víťazstvom sa film kvalifikoval do oscarového súboja v kategórii dokumentov. Cena je zároveň spojená s finančnou odmenou 40-tisíc eur pre režisérku a české producentky Kláru Mamojkovú a Wandu Kaprálovú zo spoločnosti CLAW films. Slovenským koproducentom je Matej Sotník zo spoločnosti guča films. „Odmenu využijem na podporu brata, aby mohol mať dôstojné bývanie mimo systém ubytovní, ktorý zarába na tom, že nemáme dostupné sociálne bývanie a na tom, že čelíme bytovej kríze,“ povedala režisérka Pepa Lubojacki v rozhovore pre idnes.cz.

Práve režisérkin brat a bratranci, ktorí bojujú so závislosťou, sú protagonistami filmu Keby sa holuby premenili na zlato. Pepa Lubojacki ich niekoľko rokov zaznamenávala na telefón. Jej film získal v Berlíne aj Caligari Film Award. Rozhodla o nej takisto trojčlenná porota. Cena je dotovaná sumou 4000 eur, ktorú si rozdelia režisérka a distribútor. „Keby sa holuby premenili na zlato je film, ktorý spochybňuje sám seba a svoje naratívy plné momentov podráždenia. Témou je závislosť,“ napísala v zdôvodnení porota. Dodala, že hoci film kladie dôraz na látkové závislosti, reflektuje aj závislosť na kontole nad príbehom filmu a jeho hlasmi.

Zaujali príbehy z Turecka

Medzinárodná porota hlavnej súťaže, ktorú viedol nemecký režisér Wim Wenders udelila Zlatého medveďa pre najlepší film nemecko-francúzsko-tureckej dráme Yellow Letters režiséra İlkera Çataka. Pôvodom turecký filmár usadený v Nemecku rozpráva vo svojej snímke príbeh umeleckého páru z Ankary. Po incidente počas premiéry divadelnej hry sa stanú terčom politického prenasledovania a musia do základov zmeniť svoj život.

Berlinale 2026 Pepa Lubojacki Režisér İlker Çatak so Zlatým medveďom za film Yellow Letters. Foto: Berlinale
Režisér İlker Çatak so Zlatým medveďom za film Yellow Letters. Foto: Berlinale

Strieborného medveďa – Veľkú cenu poroty získal takisto príbeh situovaný do Turecka. Salvation tureckého režiséra Emina Alpera zaznamenáva napätie a mocenské boje podčiarknuté náboženským presvedčením v komunite v odľahlej dedine vysoko v horách.

Strieborného medveďa – Cenu poroty udelili britsko-americkému filmu Queen at Sea (r. Lance Hammer). Zaznamenáva otázky a dilemy, ktoré riešia dcéra a nevlastný otec v súvislosti s pokročilou demenciou ich matky a manželky. Dcéru vo filme stvárňuje Juliette Binoche. Jej mamu a nevlastného otca hrajú Anna Calder-Marshall a Tom Courtenay, ktorí spoločne získali Strieborného medveďa za herecké výkony vo vedľajšej úlohe.

Berlinale 2026 Tom Courtenay a Anna Calder-Marshall so Strieborným medveďom za herecké výkony vo vedľajšej úlohe vo filme Queen at Sea. Foto: Berlinale
Tom Courtenay a Anna Calder-Marshall so Strieborným medveďom za herecké výkony vo vedľajších úlohách filmu Queen at Sea. Foto: Berlinale

Cenu za hlavný herecký výkon si z Berlinale 2026 odniesla nemecká herečka Sandra Hüller. V historickej dráme zo 17. storočia rakúskeho režiséra Markusa Schleinzera Rose stvárnila ženu, ktorá sa vydáva za muža.

Medveď za réžiu príbehu džezovej legendy

Britský dokumentarista Grant Gee si odniesol Strieborného medveďa za réžiu svojho hraného debutu Everybody Digs Bill Evans. Odohráva sa v roku 1961 a zaznamenal v ňom vnútorný život jedného z najvplyvnejších amerických džezových pianistov Billa Evansa. Zahral si ho nórsky herec a muzikant Anders Danielsen Lie.

Najlepší scenár z 22 súťažných filmov napísala podľa poroty kanadská režisérka a filmárka Geneviève Dulude-de Celles k vlastnému filmu Nina Roza. Rozpráva príbeh bulharského vysťahovalca, ktorý sa vracia do vlasti, kde sa zmieruje s duchmi minulosti a rieši záhadu obrazov osemročného dievčatka.

Strieborného medveďa za mimoriadny umelecký prínos udelili dokumentárnej snímke Yo (Love is a Rebellious Bird). Režírovali ju Anna Fitch a Banker White.

V poradí už 76. ročník Berlinale sa konal od 12. do 22. februára 2026. Kompletný zoznam ocenených nájdete tu.

Autor:

Režisérka Pepa Lubojacki pri preberaní cenu za najlepší dokument Keby sa holuby premenili na zlato. Foto: Berlinale

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

spravodlivé podmienky pre tvorcov Diskusný panel počas konferencie Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za spravodlivé podmienky pre európskych tvorcov a tvorkyne). Foto: Tomasz Kaczor, Creative Europe Desk Poland

ohlasy Aj kreativita je práca

Minulý mesiac som sa vo Varšave zúčastnil konferencie, ktorá tematizovala sociálnu situáciu a pracovné podmienky v kultúre. Práca v kultúre má totiž svoje špecifiká. Vo vysokej miere je projektového charakteru, s čím je spojená nestabilita príjmov. Núti k štatútu SZČO, aj keď má charakter závislej činnosti, alebo je slabo finančne ohodnotená nielen vzhľadom na vzdelanie, v mnohých prípadoch je, dokonca, neplatená. Pre ľudí pracujúcich v kultúre to okrem iného znamená finančnú neistotu, sťažený prístup k sociálnemu zabezpečeniu či nutnosť viacerých zamestnaní, neraz mimo odboru – prípadne rovno odchod z odboru. Navyše, možnosť kolektívne vyjednávať je legislatívne obmedzená. Situácia sa však pomaly mení – respektíve, minimálne sa o potrebe štruktúrnych zmien viac diskutuje. Zápas za lepšie pracovné podmienky v kultúre trvá už dlho. Zdá sa však, že nedávna pandémia naplno odhalila, v akých prekérnych podmienkach ľudia pracujúci v kultúre dlhodobo fungujú. Viaceré krajiny to viedlo k snahám o reformy. Napríklad poľská vláda nedávno schválila návrh zákona o sociálnom poistení umelkýň a umelcov a momentálne sa o ňom rokuje v parlamente. V tomto kontexte organizovala 11. júna poľská kancelária Creative Europe Desk v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom spomínanú konferenciu s názvom Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za...
Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia

Prameň – ako sa stane, že aj dobrý človek napomáha zlu?

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre. Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže. „Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským. Chcel urobiť film o nádeji „Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj...
Zobraziť všetky články